CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Právo domôcť sa nápravy chýb v postupe, v konaní, či v rozhodnutí súdu nižšej inštancie na vyššej súdnej inštancii, teda právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo môže byť zaručené len, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých možno rozhodnúť o veci samej. Pravidlá procesných podmienok platia tak pred občianskoprávnym súdom, ako aj pred dovolacím súdom (bližšie v I. ÚS 4/2011). Dovolací súd však nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti v jednotlivých ustanoveniach CSP upravujúcich dovolacie konanie. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 6.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP. 7. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania
a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. 8. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania
a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 9. V danom prípade napadol žalovaný dovolaním rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Podľa § 165 CSP len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu; ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. 10. Súdne konanie predstavuje plynulý priebeh procesných úkonov od iniciatívy žalobcu odzrkadlenej podaním žaloby, až po autoritatívne rozhodnutie súdu o predmete sporu. V situáciách, s akými počíta Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 162 až 165 CSP, môže dôjsť k obligatórnemu (§ 162 CSP) alebo k fakultatívnemu (§ 164 CSP) prerušeniu konania. Pri fakultatívnom prerušení konania, ktoré je predmetom aj tohto dovolacieho konania, je potrebné vnímať skutočnosť, že sa plynúce konanie rozhodnutím súdu (spravidla uznesením) prerušuje. Obdobie, počas ktorého je konanie prerušené, je určené trvaním iného konania, na právoplatnosť ktorého iné konanie čaká. Čakanie na výsledok alebo zistenie skutočností v inom konaní má význam pre ďalšie konanie. Jednoduchým náhľadom na proces prerušenia je zrejmé, že prerušenie nevyhnutne skončí (zväčša je týmto momentom nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, do skončenia ktorého bolo konanie prerušené). Po skončení prerušenia konanie pokračuje, kde sa prerušilo, resp. v tomto prípade, keďže odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na prerušenie konania zamietol, konanie pokračuje, akoby nebolo ani prerušené. Súd naďalej vykonáva úkony smerujúce k rozhodnutiu predmetu veci, vykonávajú sa procesné úkony, prerušené procesné lehoty pokračujú a ďalej plynú. Z procesnej stránky prerušenia konania je zrejmé, že rozhodnutie o prerušení konania, či o zamietnutí takého návrhu, nie je rozhodnutím, ktoré by malo za následok skončenie konania a žiadnym spôsobom nerieši spor medzi stranami. Nemožno ho teda považovať za rozhodnutie vo veci samej, ani za rozhodnutie, ktorým konanie končí a nenesie teda v sebe vlastnosť rozhodnutia, ktoré by mohlo byť predmetom preskúmania
1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže sa rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nepovažuje za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (porovnaj aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/105/2017), o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. 13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.