← Slovensko

fikcia doručenia rozhodnutia

Najvyšší súd 8Sžf 34/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., s.r.o., so sídlom B. X., B., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., so sídlom Š. X., Ţ., proti ţalovanému: Daňový úrad Námestovo, Ruţová 535/1, Námestovo, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 658/230/3170/09/Lad zo dňa

  1. februára 2009, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo dňa
  2. júna 2010 č.k. 20S/16/2010-20, jednohlasne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline zo dňa
  3. júna 2010, č.k. 20S/16/2010-20 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Ţiline napadnutým uznesením č.k. 20S/16/2010-20 zo dňa
  4. júna 2010 zastavil konanie (§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) o ţalobe ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného č. 658/230/3170/09/Lad zo dňa
  5. februára
  6. Krajský súd uviedol, ţe ţalobca napadol prvostupňové správne rozhodnutie, voči ktorému je prípustný riadny opravný prostriedok, a ktoré vzhľadom na poučenie predpokladá dvojinštančný postup, pričom tento v danom prípade nebol uskutočnený, nakoľko zo správneho spisu je zrejmé, ţe ţalobca moţnosť podania opravného prostriedku nevyuţil. Uvedené predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá vylučuje postup podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorého sa ţalobca podanou ţalobou domáhal. 2 8Sžf/34/2010 Ohľadom ţalobnej námietky, spočívajúcej v tvrdení ţalobcu, ţe preskúmavané rozhodnutie nebolo správne doručované, keď dodatočný platobný výmer č. 658/230/3170/09/Lad zo dňa
  7. februára 2009 nebol doručený zástupcovi ţalobcu, ale ani samotnému ţalobcovi, čím mu bolo znemoţnené podanie opravného prostriedku, krajský súd vychádzajúc z listín predloţených ţalovaným („Doplnenie zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
  8. januára 2009 a doloţenie dokladov do konania“ zo dňa
  9. februára 2010 a „Plnomocenstvo“ zo dňa
  10. februára 2010) uviedol, ţe napadnutý dodatočný platobný výmer bol doručovaný priamo ţalobcovi dňa
  11. februára
  12. Keďţe prvý pokus bol neúspešný, doručovateľ vykonal opakovaný pokus o doručenie dňa
  13. februára
  14. Nakoľko aj druhý pokus bol neúspešný, v rovnaký deň t.j.
  15. februára 2009 bola zásielka uloţená na pošte a doručená bola uloţením dňa
  16. februára 2009, keď doručovanie bolo vykonané v súlade s § 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“), pričom ţalobca si zásielku neprevzal ani v odbernej 15-dňovej lehote. Ďalej krajský súd uviedol, ţe rozhodnutie bolo doručované priamo ţalobcovi, nakoľko oznámenie o udelení plnej moci zo dňa
  17. februára 2009 právnemu zástupcovi JUDr. M. B. bolo správnemu orgánu doručené aţ
  18. februára 2009, t.j. uţ po vykonanom doručení napadnutého rozhodnutia. Dodal, ţe do toho času ţalobca právneho zástupcu nemal a písomnosti sa doručovali priamo ţalobcovi. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku navrhujúc, aby odvolací súd zmenil uznesenie Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/16/2010-20 zo dňa
  19. júna 2010 tak, ţe rozhodnutie ţalovaného – dodatočný platobný výmer č. 658/230/3170/2009/Lad zo dňa
  20. februára 2009 zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania. Namietal tvrdenie ţalovaného, ţe napadnuté rozhodnutie bolo ţalobcovi opakovane doručované, pričom ţalobca si zásielku neprevzal, a to ani v odbernej lehote. Uviedol, ţe nemá vedomosť o tom, ţe by bol v uvedenom čase upovedomený o doručovaní predmetnej zásielky, nakoľko je v sídle firmy podľa moţností kaţdodenne a všetky poštové zásielky preberal. Pokladal za „nevysvetliteľné“, ţe ţalobca si nemal prevziať práve rozhodujúcu zásielku v celom daňovom konaní, keď všetky predchádzajúce aj všetky nasledujúce zásielky ţalovaného riadne preberal 3 8Sžf/34/2010 a poskytol ţalovanému všetku potrebnú súčinnosť v daňovom konaní, vrátane ústneho pojednávania dňa
  21. januára
  22. Zdôraznil, ţe v danom období udelil aj plnú moc advokátovi na zastupovanie v konaní, čo podľa názoru ţalobcu nasvedčuje jeho snahe o riešenie danej situácie, teda keby mal vedomosť o doručovaní zásielky ţalovaného, bol by si túto prevzal. Dodal, ţe právny zástupca ţalobcu pri nahliadaní do spisu dňa
  23. júla 2010 nenašiel listiny, preukazujúce skutočnosti, ţe dochádzalo k pokusom o doručovanie predmetnej zásielky. Krajskému súdu vyčítal aj jeho postup v súvislosti s plnomocenstvom udeleným ţalobcom advokátovi JUDr. M. B. dňa
  24. februára 2010, ohľadom ktorého poukázal na skutočnosť, ţe dňa
  25. februára 2010 mal byť ţalobcovi doručovaný dodatočný platobný výmer č. 658/230/3170/09/Lad zo dňa
  26. februára 2010, t.j. rozhodnutie zo dňa, kedy bolo udeľované plnomocenstvo, čo mal ţalovaný preukázané jeho doručením dňa
  27. februára 2010, pričom ţalobca zdôraznil, ţe plnomocenstvo bolo odosielané v rovnaký deň, ako bola ţalobcovi údajne doručovaná zásielka ţalovaného, keď súčasne bola telefonicky právnym zástupcom ţalobcu ţalovanému oznámená skutočnosť o prevzatí zastupovania v daňovom konaní, ako aj fakt, ţe ţalovanému bude doručované zo strany právneho zástupcu ţalobcu doplnenie zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
  28. januára 2009 a doloţenie dokladov do konania. Napriek uvedenému ţalovaný vydal dodatočný platobný výmer. V závere odvolania ţalobca vyslovil názor, ţe vzhľadom na skutkové okolnosti ţalovaný mal zaslať preskúmavané rozhodnutie právnemu zástupcovi ţalobcu, nakoľko uvedeným postupom ţalovaného boli ţalobcovi odopreté práva a právom chránené záujmy, a to najmä právo na rovnosť konania a právo na vyjadrenie sa a podanie opravných prostriedkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Správne súdnictvo je zaloţené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; Občiansky 4 8Sžf/34/2010 súdny poriadok však negatívnou enumeráciou v ustanovení § 248 kvantitatívne zuţuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je potrebné mať na zreteli aj charakter napádaného rozhodnutia v zmysle ustanovení § 244 ods. 3, § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda či ide o rozhodnutie, ktoré - bolo vydané v správnom konaní, - zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa priamo dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb, - po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (odvolanie, rozklad) nadobudlo právoplatnosť. Ţalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým bol ţalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). To znamená, ţe ţaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je moţné ho zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ale vţdy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán. Od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie ţaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, ţe ţalobca podal ţalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ţalovaného – Daňového úradu Námestovo, 5 8Sžf/34/2010 a to dodatočného platobného výmeru č. 658/230/3170/09/Lad zo dňa
  29. februára 2009 a výzvy č. 658/230/17057/09/Lad zo dňa
  30. apríla 2009 v spojení s rozhodnutím č. 658/230/25709/09/Lad zo dňa
  31. mája 2009 o námietke proti tejto výzve, ktorými bolo rozhodnuté o povinnosti ţalobcu zaplatiť rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 vo výške 5550,02 €. Krajský súd v Ţiline uznesením č.k. 20S/42/2009-37 zo dňa
  32. novembra 2009 konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného – dodatočného platobného výmeru č. 658/230/3170/09/Lad zo dňa
  33. februára 2009 vylúčil na samostatné konanie, pričom vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 20S/16/
  34. Predmetné rozhodnutie obsahuje poučenie o opravnom prostriedku s tým, ţe proti rozhodnutiu je moţné podať riadny opravný prostriedok (odvolanie) na Daňový úrad Námestovo. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom Krajského súdu v Ţiline, ţe ţalobca v ţalobe napadol prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému bolo moţné podať opravný prostriedok – odvolanie. Nešlo teda o právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo moţné napadnúť ţalobou v správnom súdnictve (druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku). Nebola splnená základná podmienka konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Na tento záver nemôţu mať vplyv ani okolnosti týkajúce sa doručovania prvostupňového správneho rozhodnutia. Opätovne Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe ţalobca nenapadol právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom (druhom) stupni, t.j. Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ale prvostupňové správne rozhodnutie daňového úradu. Nebola preto splnená základná podmienka konania pred súdom v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá umoţňuje preskúmavať právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Odvolacia námietka ţalobcu týkajúca sa doručovania preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného, nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom vykonaného šetrenia zistil, ţe doručovanie napadnutého rozhodnutia ţalovaného bolo realizované v súlade s § 17 zákona č. 511/1992 Zb., keď dodatočný platobný výmer č. 658/230/3170/09/Lad zo dňa
  35. februára 2009 6 8Sžf/34/2010 bol doručovaný priamo ţalobcovi dňa
  36. februára
  37. Nakoľko prvý pokus o doručenie písomnosti bol neúspešný, dňa
  38. februára 2009 vykonal doručovateľ opakovaný pokus o doručenie. Keďţe ani nový pokus o doručenie nebol úspešný, v rovnaký deň (
  39. februára 2009) bola zásielka uloţená na pošte. Doručenie písomnosti nastalo dňa
  40. februára 2009, keď si ţalobca zásielku neprevzal ani v odbernej 15-dňovej lehote. Zároveň odvolací súd dodáva, ţe ţalovaný postupoval správne, keď rozhodnutie doručoval priamo ţalobcovi, pretoţe plnomocenstvo udelené dňa
  41. februára 2009 JUDr. M. B. bolo ţalovanému doručené aţ dňa
  42. februára 2009, teda aţ po vykonaní doručovania napadnutého rozhodnutia. Navyše v predmetnom plnomocenstve sa uvádza, ţe JUDr. M. B. sa splnomocňuje na právne zastupovanie vo veci vedenej na Daňovom úrade Námestovo č. 658/320/2563/2009/Lúc. V prípade ţalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom. Krajský súd v Ţiline preto postupoval správne, keď konanie podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline č.k. 20S/16/2010-20 zo dňa
  43. júna 2010 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave
  44. augusta 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.