2 písm. c/ a e/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“), keď dospel k záveru, ţe v danom prípade zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na posúdenie veci, pričom v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto bolo potrebné zrušiť nielen napadnuté, ale aj prvostupňové rozhodnutie o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru. 2 8Sžo/194/2010 Krajský súd uviedol, ţe v ţalobe bolo dostatočne jasne uvedené a zrozumiteľné, v čom sa ţalobca cítil byť ukrátený na svojich zákonných právach. Nie je mysliteľné, aby podkladom k tak závaţnému rozhodnutiu, akým je prepustenie policajta zo sluţobného pomer, boli zjavne nepravdivé údaje, ktoré neboli a nemohli byť v tom čase zákonným spôsobom objektívne zistené a z hľadiska svojich negatívnych tvrdení v daných konaniach to ani nebolo moţné náleţite objasniť v konaní o sluţobnom hodnotení a v prospech toho produkovať dôkazy. Krajský súd ďalej poukázal na predchádzajúce rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 8Sţo/92/2008 zo dňa 4.12.2008, ktorý dospel k záveru, ţe aj s prihliadnutím na závery plynúce z oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. SA 7T 96/2004 – 725 zo dňa 17.9.2008, bude potrebné, aby správny orgán v predmetnej veci po doplnení dokazovania vychádzajúc aj z obsahu dôkazov, ktoré boli zadováţené v trestnom konaní, v právnej veci ţalobcu opätovne konal a rozhodol. Krajský súd povaţoval uvedený záver tunajšieho súdu za dostatočne jasne a zrozumiteľne vyslovený záväzný právny názor. Ďalej krajský súd uviedol, ţe ţalovaný na základe dôkazov, ktoré si zadováţil v intenciách rozhodnutia tunajšieho súdu nemohol dospieť k záveru, ţe dotknuté sluţobné hodnotenie, z hľadiska jeho obsahu a záverov, môţe byť dostatočným hodnoverným podkladom
č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“) k prijatému záveru smerujúcemu k prepusteniu policajta zo sluţobného pomeru. Bude preto potrebné zváţiť, či je v danej situácii potrebné vypracovať k danému časovému úseku nové sluţobné hodnotenie v zmysle § 27 Zákona, ku ktorému sa bude prihliadať pri ďalšom riešení sluţobného pomeru ţalobcu. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu vo výške 292,38 €. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 26.11.2009 odvolanie ţalovaný domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne. Uviedol, ţe ţalobca netvrdil porušenie svojich subjektívnych práv, vo svojom vyjadrení k návrhu na prepustenie ani v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o prepustení, ale ani v podanej ţalobe okrem nekonkrétneho tvrdenia, ţe rozhodnutie vychádza z nesprávneho 3 8Sžo/194/2010 právneho posúdenia veci, nepredloţil a nenavrhol vykonať ţiadne dôkazy v zmysle § 238 ods. 3 Zákona, ktoré by záver schváleného sluţobného hodnotenia o nespôsobilosti vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe vyvrátili, poukazoval len na prebiehajúce trestné konanie a prezumpciu neviny. Ţalovaný ďalej, poukazujúc na skoršie rozhodnutia tunajšieho súdu, namietal názor krajského súdu,
ktorého je sluţobné hodnotenie rozhodnutím predbeţnej povahy a nepodlieha súdnemu prieskumu. Uviedol, ţe ţalobca nevyuţil moţnosť súdneho prieskumu právoplatného sluţobného hodnotenia, ktorým bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe, a taktieţ nevyuţil inštitút obnovy konania. Ţalovaný v danom čase zadováţil dostatočné mnoţstvo dôkazov, ktorými ţalobcovi preukázal tú skutočnosť, ţe nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe. Ţalovaný v personálnom konaní rozhodol o ďalšom zotrvaní ţalobcu v sluţobnom pomere príslušníka PZ, nebol oprávnený rozhodovať o tom, či je vinný zo spáchania trestných činov. Súčasné vedenie trestného stíhania neznamenalo zo strany príslušného nadriadeného nemoţnosť podniknúť personálne kroky smerujúce k ukončeniu sluţobného pomeru, trestnoprávna zodpovednosť policajta nie je zhodná s personálnym riešením, ktoré je v pôsobnosti príslušného nadriadeného. Ţalovaný tieţ uviedol, ţe v samostatnom personálnom konaní vo veci prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru vychádzal z právneho stavu a skutkových okolností existujúcich v čase spracovania personálneho rozkazu o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru. V rámci samostatného konania bolo rozhodujúce, či boli naplnené všetky zákonné predpoklady na prepustenie v čase, kedy sa o tomto personálnom opatrení rozhoduje, bez ohľadu na výsledok trestného konania. Ţalobca nebol zo sluţobného pomeru prepustený z dôvodu, ţe spáchal skutok, ktorý je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, ţe pri sluţobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe. Je právne bezvýznamné, či konanie ktoré je uvedené v sluţobnom hodnotení bolo alebo nebolo posúdené ako trestný čin. V doplnení odvolania zo dňa 15.2.2010 ako aj zo dňa 7.9.2010, ţalovaný opätovne zdôraznil, poukazujúc na skoršie rozhodnutia tunajšieho súdu, ţe ţalobca nevyuţil moţnosť súdneho prieskumu právoplatného sluţobného hodnotenia, hoci toto podlieha samostatnému súdnemu prieskumu a uviedol, ţe v konaní o prepustení policajta zo sluţobného pomeru 4 8Sžo/194/2010
1 písm. d/ Zákona je dôvodom uplatnenia tohto inštitútu iba existencia právoplatného sluţobného hodnotenia. K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 7.12.2009 vyjadril ţalobca, ktorý pokladal rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Uviedol, ţe sa stotoţňuje s názorom krajského súdu ohľadne právnej kvalifikácie sluţobného hodnotenia, pričom poukázal na skoršie rozhodnutie tunajšieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.7.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmania je rozhodnutie č. SLV-45/PK-2009 zo dňa 29.5.2009, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu 5 8Sžo/194/2010 a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Nitre č. 51 zo dňa 11.5.2005, ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR
1 písm. d/ Zákona, teda z dôvodu, ţe pri sluţobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8Sţo/92/2008 zo dňa 4.12.2008, ktorým bolo zrušené jeho predchádzajúce rozhodnutie č. KM-104/PK-2005 zo dňa 25.7.2005, po vrátení spisového materiálu z Krajského súdu v Bratislave, doplnil v smere naznačenom rozsudkom tunajšieho súdu dokazovanie o právoplatný rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. SA 7T 96/2004 – 725 zo dňa 17.9.2008. V rámci odvolacieho konania bol opätovne preskúmaný spisový materiál vzťahujúci sa k prepusteniu ţalobcu, pričom ţalovaný k rozhodnutiu dospel po doplnení dokazovania a po zhodnotení zadováţených dôkazov a okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na čo, či svedčili v prospech alebo neprospech ţalobcu. Ďalej ţalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe poukazovanie na oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. SA 7T 96/2004 – 725 zo dňa 17.9.2008 nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia; ţalobca nebol zo sluţobného pomeru prepustený z dôvodu, ţe spáchal skutok, ktorý je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, ţe pri sluţobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe. Z hodnotiacej časti uvedeného sluţobného hodnotenia vyplýva, ţe na základe výsledkov vyšetrovania bolo zistené, ţe ţalobca porušil § 48 ods. 3 písm. a/ zák. o štátnej sluţbe príslušníkov PZ tým, ţe spolu s ďalšími doposiaľ nezistenými páchateľmi ukrýval, zmenil, previedol na seba a iného osobné motorové vozidlo zn. K. a osobné motorové vozidlo zn. Š. a uvedené osobné motorové vozidlá pouţíval pre svoju potrebu, čím pre seba získal väčší prospech. Dopustením sa uvedeného konania hrubým spôsobom porušil sluţobnú prísahu, keď ako príslušník PZ úmyselne porušil právne predpisy, ktorých dodrţiavanie je povinný vyţadovať od občanov. Z trestného rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. SA 7T 96/2004 – 725 zo dňa 17.9.2008 vyplýva, ţe v celom konaní nebolo preukázané, a to priamymi ani nepriamymi dôkazmi, ţe o tom, ţe vozidlá boli pozmenené, ţe boli pozmenené ich výrobné čísla a čísla karosérií, a o tomto mali vedomosť samotní obţalovaní, ktorí zhodne uviedli, ţe o tejto 6 8Sžo/194/2010 skutočnosti nevedeli. Obţ. M. vozidlo, ktoré doviezol, dal do opravy a po jeho oprave riadne prihlásil, či uţ na colnici alebo dopravnom inšpektoráte, pričom ani v jednom prípade nikto nezistil nezrovnalosti vo výrobných číslach, tieto sa vţdy zhodovali s číslami uvedenými v technickom preukaze. Obţ. I. v danom prípade len sprostredkoval predaj uvedeného vozidla. V druhom prípade bolo riadne odkúpené havarované mot. vozidlo Š. , ktoré bolo tieţ dané do opravy, za opravu bolo riadne zaplatené a uvedené vozidlo odkúpil obţ. I. Z výpovede príslušníkov OO PZ Šaľa mal súd preukázané, ţe obţ. I. od nich nechcel nič mimoriadne, len ich poţiadal o prednostné vybavenie veci, nakoľko príslušníci polície majú pre svojich známych a príbuzných vyhradený jeden deň na prednostné vybavenie.
6 O. s. p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
Zákona, sluţobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach sluţobného pomeru policajtov. So sluţobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Sluţobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
2 Zákona, v hodnotiacej časti sa posudzujú
2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej sluţby. 7 8Sžo/194/2010
3 Zákona, policajt je sluţobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho sluţobného hodnotenia.
4 Zákona, v záveroch sluţobného hodnotenia sa uvedie, ţe policajt je
5 Zákona, sluţobné hodnotenie sa vykoná vţdy
6 Zákona, v priebehu štátnej sluţby sa sluţobné hodnotenie vykoná
1 Zákona, za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 8 8Sžo/194/2010
2 Zákona, dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.
3 Zákona, účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
4 Zákona, oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V predmetnej veci nebolo rozhodujúce, či sluţobné hodnotenie podlieha súdnemu prieskumu alebo či ţalobca podal ţalobu na jeho preskúmanie, ako namietal ţalovaný. Podstatou veci boli rozpory v záveroch plynúcich zo sluţobného hodnotenia, ktorých podstata bola v tom, ţe ţalobca porušil Zákon, tým, ţe spôsobom tam opísaným, spolu s ďalšími doposiaľ nezistenými páchateľmi ukrýval, zmenil, previedol na seba a iného osobné motorové vozidlo zn. K. a osobné motorové vozidlo zn. Š. a uvedené osobné motorové vozidlá pouţíval pre svoju potrebu, čím pre seba získal väčší prospech, pričom podkladom k tomuto boli výsledky vyšetrovania v trestnej veci a z trestného rozsudku, kde sa konštatuje, ţe ţalobca „..v danom prípade len sprostredkoval predaj uvedeného vozidla“ a ďalej, ţe „..nechcel nič mimoriadne, len ich poţiadal o prednostné vybavenie veci, nakoľko príslušníci polície majú pre svojich známych a príbuzných vyhradený jeden deň na prednostné vybavenie.“ Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe dokazovanie doplnil aj v intenciách rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8Sţo/92/2008 zo dňa 4.12.2008, avšak v ďalšom odôvodnení neodstránil rozpory v záveroch plynúcich z rozsudku v trestnej veci ţalobcu a zo sluţobného hodnotenia, teda v ním vykonaných dôkazoch, ktoré boli podkladom rozhodnutia. Pokiaľ ţalovaný argumentuje (tak v napadnutom rozhodnutí ako aj v súdnom konaní), ţe ţalobca nebol zo sluţobného pomeru prepustený z dôvodu, ţe spáchal skutok, ktorý je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, ţe pri sluţobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe, potom je potrebné uviesť, 9 8Sžo/194/2010 ţe ţalobca bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe práve na základe okolností totoţných, ktoré boli predmetom vyšetrovania, avšak posúdenie tohto ţalobcovho konania je rôzne. Kým ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca spolu s ďalšími doposiaľ nezistenými páchateľmi ukrýval, zmenil, previedol na seba a iného osobné motorové vozidlo zn. K. a osobné motorové vozidlo zn. Š. a uvedené osobné motorové vozidlá pouţíval pre svoju potrebu, čím pre seba získal väčší prospech, súd rozhodujúci v trestnej veci dospel k záveru, ţe ţalobca sprostredkoval predaj uvedeného vozidla a tieţ, ţe nechcel nič mimoriadne, len poţiadal o prednostné vybavenie veci, pričom práve tento rozpor svedčí o nedostatočnom zistení skutkového stavu a vade pri hodnotení dôkazov, tak ako to naznačil uţ krajský súd. Sluţobné hodnotenie je základným podkladom pre rozhodovanie vo veciach sluţobného pomeru, avšak ako dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Ţalovaný bol povinný v zmysle § 238 Zákona a rešpektujúc právny názor vyslovený v skoršom rozsudku tunajšieho súdu vydať rozhodnutie na základe doplneného dokazovania, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, a následne sa v odôvodnení náleţite a presvedčivo vysporiadať s rozpormi, ak sa ich nepodarilo odstrániť dokazovaním. Pokiaľ ţalovaný namietal, ţe obsahom ţaloby nebolo tvrdenie o porušení subjektívnych práv, odvolací súd uvádza, ţe ţalobca v podanej ţalobe uviedol všetky náleţitosti s poţiadavkami § 249 ods. 2 O. s. p., keď dostatočným spôsobom vymedzil, v čom vidí nezákonnosť správneho rozhodnutia, a to najmä v jej časti označenej ako III.
čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: "V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo moţno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu moţnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorými boli priznané". (I.ÚS 17/1999, nález zo dňa 22. septembra 1999, Zbierka nálezov a uznesení 10 8Sžo/194/2010 Ústavného súdu SR 1999, s. 365, zhodne I.ÚS 44/1999. Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so závermi krajského súdu, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O. s. p., pričom naň v podrobnostiach odkazuje. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov konania vo výške 146,19 €, titulom trov právneho zastúpenia,
4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, pozostávajúcich z 1 úkonu právnej pomoci /vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7.12.2009/ v sume 115,90 €, reţijného paušálu v sume 6,95 € a dane z pridanej hodnoty v uplatnenej výške 19% v sume 23,34 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 28. júla 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.