1, ods. 2 písm. d), ods. 3 písm.
mája 2019 v Bratislave o dovolaní obvineného E. T. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. januára 2018, sp. zn. 4To/103/2017, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného E. T. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 27. septembra 2017, sp. zn. 5T/43/2017, boli obvinený E. T. a obvinený I. T. uznaný za vinných v bode 1) z obzvlášť závažného zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm. d), ods. 3 písm.
zák. a zo zločinu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. a), písm. c), ods. 3 písm.
zák., v bode 2) zo zločinu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm.
zák., z prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm.
zák. a z prečinu krádeže
2 písm. c) Tr. zák. v spolupáchateľstve
zák., a to na tom skutkovom základe, že v bode 1) v presne nezistenom čase od
3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov nepodmienečne.
3 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov. Obvinený I. T. bol za to odsúdený
3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov nepodmienečne.
3 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
1 Tr. por. súd oboch obvinených zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne s už odsúdeným ml. J. G. zaplatiť poškodeným MUDr. I. J., nar. XX.X.XXXX v U., okres S. J., trvale bytom A. E., C. č. XXX náhradu škody vo výške 931,80 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Košice, Senný trh 1, Košice náhradu škody vo výške 689,26 eur.
2 Tr. por. poškodeného MUDr. I. J. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozhodnutiu podali obvinený E. T. i obvinený I. T. odvolania. Krajský súd v Košiciach o nich rozhodol rozsudkom z 24. januára 2018, sp. zn. 4To/103/2017, tak, že
d), ods.3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok u obvineného I. T. čo do výroku o spôsobe výkonu trestu a
zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a
por. zamietol odvolanie obvineného E. T.. Inak napadnutý rozsudok zostal nezmenený. Obvinený E. T. podal prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Milana Kuzmu dovolanie smerujúce proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu z 24. januára 2018, sp. zn. 4To/103/2017. Ako dovolacie dôvody obvinený uplatnil tie
1 písm. g), písm.
1 písm. g), písm.
jeho názoru na mieste použiť zásadu „in dubio pro reo". Záverom obvinený navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), aby v súlade s ust. § 386 ods. 1 Tr. por. rozhodol tak, že rozsudkom vysloví porušenie zákona a súčasne v súlade s ust. § 386 ods. 2 Tr. por. zruší napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového súdu a
ust. § 388 ods. 1 prikáže súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves. Poukázal na to, že vo veci nie sú splnené zákonné dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. g), písm. h) a písm. i) Tr. por. Z obsahu dovolania jednoznačne vyplýva, že obvinený napáda najmä hodnotenie vykonaných dôkazov. Navrhol preto odmietnuť dovolanie obvineného
por. zistil, že podané dovolanie nie je dôvodné a
c) Tr. por. ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvody dovolania
1 písm. g), písm.
por. Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Tr. por. Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
por. a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Tr. por. alebo zamietne
1 Tr. por. bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom
por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu zo
1 písm.
1 písm. g) Tr. por. K porušeniu práva na spravodlivý proces by pritom mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého vykonanie sa spochybňuje. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania), je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní a súdu znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán v porovnaní s množstvom, kvalitou a závažnosťou tých dôkazov, ktoré už boli vo veci vykonané. Najvyšší súd má za to, že na zistenie skutkového stavu v tejto veci boli súdom všetky dôkazy vykonané zákonným spôsobom a zároveň v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. náležite vyhodnotené. Dovolací dôvod
1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, má najvyšší súd za to, že úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov nepodmienečne
3 Tr. por. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. zodpovedá zákonom ustanovenej trestnej sadzbe. Výpočet hornej hranice zvýšenej trestnej sadzby neovplyvnil výšku uloženého trestu spôsobom, ktorý by odôvodňoval nezákonnosť uloženého trestu. Čo sa týka dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť, najvyšší súd považuje ako z uvedeného ustanovenia, tak aj z inštitútu dovolania za zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Dovolací súd je teda viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili, a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je potrebné taktiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané
3 Tr. por.). Povedané inými slovami, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať (dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne a v značne obmedzenom rozsahu, keď môže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď § 379 ods. 2 Tr. por.). Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety § 317 ods. 1 Tr. por. však nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Z kontextu vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tvrdenia obvineného E. T. stoja zjavne mimo uplatnený dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. ako i akéhokoľvek iného uplatniteľného dovolacieho dôvodu, keď smerovali len k nesprávnosti a neúplnosti skutkových zistení, rozsahu dokazovania a hodnoteniu dôkazov. Dovolací súd nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu, a preto sa dovolacími námietkami obvineného nie je potrebné bližšie zaoberať. Ani dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. tak nie je splnený. S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.