ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c),
názoru krajského súdu v konaní došlo aj k porušeniu § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorá medzi všeobecné technické požiadavky na stavby zaraďuje aj minimálnu vzdialenosť medzi stavbami, pretože žalobcovia nemôžu z dôvodu šírky ich pozemku dodržať minimálny odstup medzi stavbami a týmto postupom stavebníka sa znemožnilo využiť pozemok žalobcov na stavebné účely. Krajský súd tiež vyčítal žalovanému, že neskúmal, či povoľovaná stavba môže ohroziť životné prostredie, a teda neskúmal súlad stavby s verejným záujmom v zmysle § 140b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, čo by zakladalo dôvod na revíziu stanoviska Štátnej vodnej správy na mestskej časti Bratislava - Nové mesto č. ŽPaÚP-2194/2011/ZB zo
1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, avšak v konaní pred súdom nepreukázala, v čom konkrétne boli rozsudkom krajského súdu dotknuté jej práva účastníčky stavebného konania a krajský súd postupoval
názoru žalobcov správne, keď za účastníka súdneho konania pribral výlučne stavebníka. Na základe uvedeného žalobcovia žiadali, aby odvolací súd odvolanie E. A. odmietol, nakoľko nebola na podanie odvolania oprávnená. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli dôvody, pre ktoré považujú odvolanie za nedôvodné a navrhli napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdiť. Pribratý účastník J. A. sa vo svojom vyjadrení stotožnil s odvolaním žalovaného, ako aj s odvolaním E. A.. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací,
2 v spojení s § 250ja O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť. V prejednávanej veci je predmetom súdneho preskúmania rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím mestskej časti Bratislava - Nové mesto vydaným v stavebnom konaní o dodatočnom povolení stavby.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu, E. A. bola účastníčkou stavebného konania, a to z dôvodu, že má vlastnícke právo k pozemku, na ktorom povoľovaná stavba stojí. Uvedené svedčí o tom, že rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby sa dotýkalo jej práv a oprávnených záujmov, čo podmieňuje následnú skutočnosť, že zrušením tohto rozhodnutia môžu byť jej práva dotknuté. V zmysle ustanovenia § 250 ods. 1 vety druhej O.s.p. súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Bolo preto povinnosťou krajského súdu skúmať aj otázku účastníctva E. A. v súdnom preskúmavacom konaní, avšak krajský súd toto opomenul a uvedenou otázkou sa nezaoberal, či už v pozitívnom alebo negatívnom význame. K námietke žalobcov, ktorí nepopierali vlastníctvo E. A. k pozemku, avšak namietali preukázanú dotknutosť na jej právach, najvyšší súd uvádza, že účastník správneho konania má právo stať sa účastníkom súdneho preskúmavacieho konania už pri existencii potenciálnej možnosti, že zrušením správneho rozhodnutia budú jeho práva a povinnosti dotknuté. Skutočnosť, či taká možnosť existuje, musí vyhodnotiť správny súd príslušný na prejednanie žaloby, a následne poskytnúť takémuto účastníkovi možnosť a priestor realizovať svoje práva a vyjadriť sa k argumentácii žalobcov obsiahnutej v podanej žalobe. Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 252/2014-91 z 1. marca 2016
1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. zrušil a
2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.