Najvyšší súd 3 Sž-o-KS 88/2005 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu J. F., bytom Z. č. X., V., proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.
- augusta č. 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 042-4966-1722/2003/Odv. zo dňa 27.10.2003, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S 191/2004-33 zo dňa 15.12.2004, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S 191/2004-33 zo dňa 15.12.2004 p o t v r d z u j e . Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods.2, písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. 042-4966-1722/2003/Odv. zo dňa 27.10.2003, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec č. 800/500- 268-1006/2002 zo dňa 23.9.2002 o odmietnutí žiadosti o poskytnutie informácii žalobcovi podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) a § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok). Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle § 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je povinnosťou pobočky sprístupňovať informácie v rozsahu rozhodovacej činnosti. Rozsah je určený v § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. 3 Sž-o-KS 88/2005 2 Krajský súd v odôvodnení uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2, písm. a/ O.s.p. zrušil z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že spor medzi účastníkmi je daný rozdielnou aplikáciou ustanovenia § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v tom, v akom rozsahu sú povinné osoby poskytovať žiadateľovi informácie. Záver žalovaného uvedený v napadnutom rozhodnutí, že podľa § 2 ods.1, 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, Sociálna poisťovňa ako právnická osoba zriadená zákonom, je povinnou osobou, ktorá je povinná sprístupniť informácie iba v rozsahu je rozhodovacej činnosti, je nesprávny. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Namietal, že vec bola krajským súdom po právnej stránke posúdená nesprávne a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že poukazuje na nesprávny výklad krajského súdu týkajúci sa ustanovenia § 2 ods.1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého krajský súd zaradil Sociálnu poisťovňu do okruhu povinných osôb, povinných sprístupniť všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, a ktoré nie sú označené ako tajné. Sociálna poisťovňa zastáva právny názor, že je povinnou osobou podľa § 2 ods.1 tohto zákona, t.j. je povinná sprístupniť informácie iba v rozsahu svojej rozhodovacej činnosti v oblasti verejnej správy ako verejnoprávna inštitúcia podľa § 3 ods.2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni platného a účinného do 31.12.2003 a od 01.01.2004 podľa § 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žiadal o sprístupnenie informácií súvisiacich s prevádzkovou činnosťou Sociálnej poisťovne, ktoré nepatrili do okruhu sprístupňovaných informácií vymedzených sociálnej poisťovni zákonom s slobodnom prístupe k informáciám, Sociálna poisťovňa ich oprávnene odmietla sprístupniť. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. SžoKS 193/03 z 24.09.
- Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.08.2005 k odvolaniu žalovaného uviedol, že problém nesprístupňovania informácii žalovaným vidí v pretrvávajúcom pracovnom spore od r.
- Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal vec podľa § 246c, § 214 ods.1 O.s.p na pojednávaní a podľa § 246c, § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Podľa § 2 ods.1 zákona č.211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode 3 Sž-o-KS 88/2005 3 informácií) v znení neskorších predpisov osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 2 ods.2 zákona o slobode informácií povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom alebo obcou podľa osobitného zákona. Najvyšší súd zistil, že medzi účastníkmi konania je sporný rozsah osobnej pôsobnosti. zákona o slobode informácií, ktorý je uvedený v ust. § 2 zákona, t.j. okruh osôb, ktoré zákon určuje ako povinné osoby. Žalobca okrem tohto, že spĺňa rozsah osobnej pôsobnosti podľa § 2 ods.1 zákona ako právnická osoba, ktorej zákon zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, spĺňa i osobnú pôsobnosť zákona určenú podľa § 2 ods. 2 zákona, pretože je právnickou osobou zriadenou zákonom (§ 2 ods.1 zákona č. č. 274/1994 Z. z., ako verejnoprávna inštitúcia, § 120 ods.2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Rozsah osobnej pôsobnosti podľa § 2 ods. 2 zákona o slobode informácií neobmedzuje okruh povinného poskytovania informácii iba na rozsah rozhodovacej činnosti . Legálne definície povinných osôb uvedené v ustanoveniach § 2 v odsekoch 1, 2, 3 zákona o slobode informácií sú na sebe navzájom nezávislé a preto ak povinná osoba napĺňa pojmové znaky viacerých z nich, podlieha právnemu režimu najširšej, ktorú spĺňa, pričom legálna definícia s užším rozsahom je fakticky konzumovaná širšou. Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 250k ods.1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca trovy odvolacieho konania nevyčíslil. Žalovaný úspech v odvolacom konaní nemal a nárok na náhradu trov odvolacieho konania mu nevznikol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, dňa
- januára 2006 JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Bartalská