1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch 2 8Sžo/185/2010 v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o priestupkoch“) a bola jej uloţená sankcia – pokuta vo výške 1000 Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 500 Sk. Krajský súd odôvodnení uviedol, ţe z obsahu predloţeného spisu ako aj citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe ţalobkyňa, ako účastníčka cestnej premávky, nedbala na vodorovné dopravné značenie V13, dňa 7.8.2008 cca o 17.45 hod. naň vošla, i keď to nebolo potrebné na obchádzanie, odbočovanie alebo vchádzanie na miesto mimo cesty, čím porušila svoju povinnosť
2 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o premávke na pozemných komunikáciách“). V danom prípade nebolo moţné priestupok vybaviť v blokovom konaní, pretoţe priestupok nebol spoľahlivo zistený, ţalobkyňa nesúhlasila s protokolovanými zisteniami hliadky PZ a nebola ochotná na mieste pokutu zaplatiť a taktieţ nebolo preukázané, ţe by na strane ţalobkyne existovali dôvody hodné osobitného zreteľa napr. sociálna odkázanosť, dôsledok konania iného účastníka cestnej premávky, pre ktoré nerešpektovala dopravné značenie a i. Krajský súd ďalej uviedol, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe v konaní bolo zistené, ţe ţalobkyňa nerešpektovala výzvu policajta na pristavenie vozidla, avšak táto okolnosť nebola v konaní preukázaná a tento skutok jej nebol vo výroku rozhodnutia kladený za vinu, a preto krajský súd toto tvrdenie povaţoval za nepreukázané a vzhľadom na okolnosť, ţe nepredstavovalo podporu výrokovej časti rozhodnutia, za nadbytočné. V danom prípade sa jednalo len o nesprávnu štylizáciu, pretoţe v danej časti správny orgán popisoval obsah jednotlivých dôkazných prostriedkov, nie výsledok konečného preukázaného zistenia; z textu odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, akého dopravného priestupku sa ţalobkyňa preukázateľne dopustila. Ohľadne výšky uloţenej sankcie krajský súd uviedol, ţe jej výška bola primeraná vzhľadom na okolnosť, ţe ţalobkyňa v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov spáchala iný dopravný priestupok – nerešpektovala dopravné značenie, t. j. jednalo sa o porušenie povinnosti
2 písm. b/ zák. o premávke na pozemných komunikáciách, za ktoré jej bola uloţená pokuta 500 Sk, preto bol logický záver, ţe ak zo strany ţalobkyne došlo s odstupom cca 9 mesiacov k podobnému porušeniu povinnosti, nedošlo uloţením pokuty k náprave. V takom prípade by len prejednanie priestupku nesplnilo preventívny účel a bolo potrebné pristúpiť k zvýšeniu sankcie. Uloţenie pokuty vo výške 1000 Sk, t. j. v polovici zákonom stanovenej sadzby bolo
krajského súdu primerané, aj vzhľadom k tomu, ţe v konaní nebolo preukázané ohrozenie iného účastníka cestnej premávky. 3 8Sžo/185/2010 K vznesenej námietke zaujatosti por. Bc. O. K. krajský súd neprihliadal, keďţe nebola predmetom správneho konania, a preto nemohla byť predmetom súdneho prieskumu. Proti predmetnému rozsudku podala v zákonnej lehote dňa 7.6.2010 odvolanie ţalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobe vyhovie a zaviaţe ţalovaného k náhrade trov konania. Uviedla, ţe chráneným záujmom v prípade priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, nie abstraktný „poriadok na ceste“. Konanie ţalobkyne ani v najmenšom nenarušilo ani plynulosť, ani bezpečnosť cestnej premávky, nenastal teda negatívny následok vyţadovaný zákonom a judikatúrou, ţalobkyňa svojím konaním nespôsobila ani len ohrozenie záujmu chráneného zákonom. Ďalej uviedla, ţe správne orgány ani súd sa nevysporiadali so všetkými zákonnými kritériami pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ale zamerali sa výlučne na osobu ţalobkyne, aj to iba selektívne, keď posudzovali výlučne predchádzajúce potrestanie. Z trestu za naozaj banálny priestupok nesprávneho parkovania, ktorého sa ţalobkyňa dopustila pred 9 mesiacmi, súd vyvodil, ţe ide o páchateľku nepoučiteľnú, páchajúcu opakovane rovnaké dopravné priestupky. Súd nezohľadnil, ţe za viac ako 10 rokov ţalobkyňa nespáchala ţiaden priestupok, zjavne teda ide o vodičku mimoriadne disciplinovanú a zodpovednú; súd ako aj ţalovaný sa zamerali výlučne na arbitrárne zvolené obdobie 2 rokov. Ďalej ţalobkyňa namietala posúdenie povahy predchádzajúceho potrestania, keď sa jednalo o priestupok, ktorý spočíval v státí na mieste (statický), kým v prejednávanej veci šlo o priestupok spáchaný počas jazdy (dynamický), preto sa nejednalo o porušenie obdobných povinností. Ţalobkyňa namietala, ţe krajský súd arbitrárne a bez opory v zákone vymedzil dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom opomenul dôvod, ktorého sa dovolávala ţalobkyňa, keď poukazovala na skutočnosť, ţe jej na mieste dopravnej kontroly, ktorá prebehla mimoriadne šikanóznym spôsobom, boli vytýkané vymyslené priestupky a nebolo jej ani len nepriamo naznačené spáchanie priestupku, za ktorý nakoniec bola potrestaná. Pokiaľ ţalobkyňa pri dopravnej kontrole vyhlásila, ţe sa necíti vinná, jej vyhlásenie sa vzťahovalo a mohlo vzťahovať výlučne na priestupky, ktoré jej boli dávané za vinu. Okrem ohrozenia účastníka jej bolo vytýkané tieţ nesprávne cúvanie, ku ktorému pritom došlo na pokyn hliadky, ktorá sa nezmyslene rozhodla prinútiť ţalobkyňu presunúť vozidlo z miesta zastavenia na časť vozovky vymedzenú vodorovným dopravným značením V13. Ţalobkyňa je trestaná za prejazd cez uvedené značenie, na pokyn hliadky však cez značenie jazdiť mohla a dokonca mohla na ňom aj stáť; zrejme teda značenie V13 nemá ţiaden význam a vplyv na plynulosť 4 8Sžo/185/2010 a bezpečnosť cestnej premávky. Okolnosť, ţe ţalobkyni bol na mieste zadrţaný vodičský preukaz za vymyslené priestupky a zakázaná ďalšia jazda potvrdzuje, ţe jej nebola daná moţnosť na mieste pokutu zaplatiť, čo malo samo osebe byť okolnosťou hodnou osobitného zreteľa pre odpustenie náhrady trov konania. Ďalej ţalobkyňa, v súvislosti s námietkou zaujatosti por. Bc. K., uviedla, ţe túto v správnom konaní namietať nemohla, keďţe tento ju manifestoval aţ v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, ktorým sa správne konanie skončilo. Ţalovaná videla prejav zaujatosti v texte odôvodnenia ţalovaného, v ktorom sa por. Bc. K. namiesto odvolacím námietkam venoval obhajovaniu konania príslušníkov hliadky a hodnovernosti ich obvinení, dokonca sa snaţil polemizovať s videozáznamom, ktorý ţalobkyňu jednoznačne vyvinil, pričom z neho dedukoval nepravdivosť tvrdenia ţalobkyne o nemoţnosti zaradiť sa do odbočovacieho pruhu, napriek tomu, ţe inkriminované miesto kamera zjavne nezaberá. V ďalšom obsahu odvolania sa ţalobkyňa zaoberala výkladom pojmov nestrannosť a nezaujatosť pracovníka správneho orgánu, poukazujúc pritom na relevantnú odbornú literatúru. K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 28.6.2010 vyjadril ţalovaný tak, ţe ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe bolo dostatočne poukázané, ţe ţalobkyňa ako účastníčka cestnej premávky dňa 7.8.2008 cca o 17.45 hod. pri jazde motorovým vozidlom nedbala na dopravné značenie – šikmé vodorovné čiary a vozidlom prešla cez toto značenie i keď to nebolo potrebné na obchádzanie, odbočovanie alebo vchádzanie na miesto mimo cesty, čím porušila povinnosť
2 písm. b/ zák. o premávke na pozemných komunikáciách. Ďalej uviedol, ţe obrana ţalobkyne, pokiaľ ide o povinnosť nahradiť trovy konania, neobstojí. Dopustenie sa dopravného priestupku (porušenie povinnosti rešpektovať dopravné značenie) bolo dostatočne preukázané a pretoţe neboli splnené podmienky na vyriešenie veci v blokovom konaní, policajná hliadka pristúpila k spísaniu správy o výsledku objasňovania priestupku, v ktorej ţalobkyňa uviedla, ţe sa ţiadneho priestupku nedopustila, svoje tvrdenie umocnila svojím podpisom, preto bolo potrebné, aby vo veci rozhodol príslušný správny orgán. Pokiaľ šlo o námietku zaujatosti por. Bc. K. ţalovaný uviedol, ţe por. Bc. K. vychádzal pri rozhodovaní zo spisového materiálu vzťahujúceho sa na vec a z vykonaných dôkazov. Účelom kaţdého odvolania je preskúmanie zákonnosti a správnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu. V rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia sa preskúmava tak 5 8Sžo/185/2010 výrok rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. Z uvedených dôvodov povaţoval ţalovaný tvrdenia uvedené v odvolaní týkajúce sa zaujatosti sa zavádzajúce, účelové a neopodstatnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 14.5.2010, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca ţalobkyne a mal moţnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci. Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.7.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného č. KRP-P-160/DI-BCP-2008 ok zo dňa 13.1.2009, ktorým zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V o priestupku č. p. ORP-P-1565/V-OBCP-2008 zo dňa 6.11.2008, ktorým bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku
1 6 8Sžo/185/2010 písm. k/ zák. o priestupkoch na tom skutkovom základe, ţe dňa 7.8.2008 o 17.45 hod. v B. na P. ako účastník cestnej premávky porušila § 3 ods. 2 písm. b/ zák. o premávke na pozemných komunikáciách, pretoţe ako vodič motorového vozidla nedbala na dopravné značenia, ţe čo jej bola uloţená sankcia – pokuta vo výške 1000 Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 500 Sk.
1 zák. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
1 písm. k/ zák. o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách a/ aţ h/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 zák. o premávke na pozemných komunikáciách (v znení účinnom ku dňu spáchania skutku), účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2).
2 zák. o premávke na pozemných komunikáciách, účastník cestnej premávky je ďalej povinný
225/2004 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (účinnej v rozhodnom čase), vodorovné dopravné značky (č. V 1a aţ V 16) sa pouţívajú na vozovke a súčastiach cesty samostatne alebo v spojení so zvislými dopravnými značkami, prípadne s dopravnými zariadeniami, 7 8Sžo/185/2010 ktorých význam zdôrazňujú alebo spresňujú. Vodorovné dopravné značky sú vyznačené farbou alebo iným dobre viditeľným a zrozumiteľným spôsobom; prechodná zmena úpravy cestnej premávky sa vyznačuje oranţovou farbou.
Prílohy 1, II. diel, čl. 11 Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 225/2004 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, značka Šikmé rovnobeţné čiary (č. V 13) vyznačuje priestor, do ktorého je zakázané vchádzať alebo doň nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie, odbočovanie na miesto ležiace mimo cesty; pritom nesmú byť ohrození ostatní účastníci cestnej premávky. Z uvedeného je zrejmé a vychádzajúc z obsahu pripojeného administratívneho spisu aj nepochybné, ţe ţalobkyňa sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď iným spôsobom ako vymedzuje zák. o priestupkoch porušila všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (zák. o premávke na pozemných komunikáciách), ktorý priestupok spočíval v tom, ţe ţalobkyňa ako vodička motorového vozidla nedbala na dopravné značenie V13 – šikmé rovnobeţné čiary. Polemiku ţalobkyne o tom, ţe svojím konaním nenarušila ani plynulosť ani bezpečnosť cestnej premávky, a teda nenastal negatívny následok vyţadovaný zákonom, povaţoval odvolací súd za nedôvodnú. Dopravné značky a dopravné zariadenia slúţia na riadenie cestnej premávky, ich úlohou je usmerňovať a regulovať správanie účastníkov cestnej premávky, a tým zabezpečiť určitý stupeň predvídateľnosti ich správania v cestnej premávke. Z obsahu administratívneho spisu (zápisnica z ústneho prejednania priestupku) vyplýva, ţe ţalobkyňa ako vodička motorového vozidla jazdila v ľavom (z pohľadu príslušníkov PZ) jazdnom pruhu a bez toho, aby dávala znamenie na zmenu jazdy prešla cez priestor, do ktorého je vchádzať zakázané, vyznačený dopravnou značkou V13 a zaradila sa do odbočovacieho pruhu. Práve týmto svojím konaním ohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky ako chránený objekt priestupku, keďţe vodiči motorových vozidiel jazdiaci v odbočovacom pruhu, nemuseli dôvodne predpokladať a očakávať motorové vozidlo ţalobkyne, zaraďujúce sa z ľavej strany (z pohľadu týchto vodičov), keďţe sa tam nachádza vodorovná dopravná značka, ktorá pohyb v tomto priestore zakazuje. 8 8Sžo/185/2010 Pokiaľ ţalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov pri určení druhu sankcie a jej výšky, a v tejto súvislosti aj rozsudku krajského súdu, je potrebné uviesť, ţe hoci ţalobkyňa v priebehu správneho konania nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neuviedla, odvolací súd sa ňou zaoberal ex offo (§ 250i ods. 3 O. s. p.), pričom dospel záveru, ţe námietka nie je dôvodná.
1 zák. o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závaţnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
2 zák. o priestupkoch, za priestupok
odseku 1 písm. k/ moţno uloţiť pokutu do 2000 Sk, za priestupok
odseku 1 písm. c/ a d/ moţno uloţiť pokutu do 5000 Sk a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok
odseku 1 písm. a/, b/ a l/ moţno uloţiť pokutu do 7000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok
odseku 1 písm. j/ moţno uloţiť pokutu do 10 000 Sk, za priestupok
odseku 1 písm. g/ a i/ moţno uloţiť pokutu do 10 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok
odseku 1 písm. e/, f/ a h/ moţno uloţiť pokutu do 15 000 Sk a zákaz činnosti do dvoch rokov.
o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmý postup pri pouţití správnej úvahy pri ukladaní pokuty v určitej výške, keď uviedol, na ktoré skutočnosti prihliadal (závaţnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, 9 8Sžo/185/2010 osobu páchateľa). Taktieţ uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobkyňa
výpisu z evidenčnej karty v období posledných 2 rokov opakovane spáchala obdobný priestupok v súvislosti s premávkou na pozemných komunikáciách, uloţil sankciu, ktorú povaţoval za primeranú. Z uvedeného je zrejmý spôsob pouţitia správnej úvahy pri ukladaní výšky sankcie. Napokon sama ţalobkyňa v podanom odvolaní, ako aj v správnej ţalobe polemizovala s uvedeným právnym názorom správneho orgánu pri ukladaní sankcie v danej výške, keď namietala obdobnosť skôr spáchaného priestupku. Z uvedených dôvodov nemoţno rozhodnutie o uloţení pokuty povaţovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ ţalobkyňa namietala iný charakter (statický) skôr spáchaného priestupku, odvolací súd uvádza, ţe kategorizácia priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na statické a dynamické, nemá oporu v zákone a taktieţ nespochybňuje skutočnosť, ţe ţalobkyňa sa preukázateľne priestupku dopustila, keď nerešpektovala dopravnú značku. Na základe uvedeného povaţoval odvolací súd túto námietku za právne irelevantnú.
1 zák. o priestupkoch za priestupok moţno uloţiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. Odvolací súd, stotoţniac sa s názorom súdu prvého stupňa, uvádza, ţe v danom prípade nebolo moţné postupovať v zmysle § 84 zák. o priestupkoch. Pre tento postup neboli splnené podmienky, keďţe z administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa nesúhlasila so zisteniami hliadky, a teda priestupok na mieste nebol spoľahlivo zistený (čomu svedčí aj zmena právnej klasifikácie priestupku v následne vydanom rozhodnutí).
1 Správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
1 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Pokiaľ ide o vznesenú námietku zaujatosti, odvolací súd sa stotoţnil s názorom ţalobkyne, ţe táto mohla byť vznesená najskôr v súdnom konaní, avšak je potrebné uviesť, 10 8Sžo/185/2010 ţe krajský súd sa ňou správne nezaoberal, keďţe ţalobkyňa zaujatosť por. Bc. K., poukazujúc na jednotlivé časti odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, videla v neprofe-sionálnom prístupe, z ktorého bolo zrejmé ţe tento bol negatívne subjektívne zaujatý voči ţalobkyni, iné skutočnosti neuviedla. Ţalobkyňa ani v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní neuviedla konkrétne skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o zaujatosti resp. vzbudzovať pochybnosť nezaujatosti por. Bc. K. v zmysle zákonných ustanovení. Konanie o správnej ţalobe je ovládané zásadou dispozičnou a nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať dôvody svedčiace nezákonnosti rozhodnutia. Správny poriadok, ktorého subsidiárne pouţitie vyplýva zo zák. o priestupkoch, stanovuje podmienky, kedy dochádza k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu buď obligatórne (§ 9 ods. 2 Správneho poriadku) alebo fakultatívne (§ 9 ods. 1 Správneho poriadku). Pre fakultatívne vylúčenie zamestnanca správneho orgánu je potrebné skúmať jeho pomer k veci (určitý priamy alebo nepriamy záujem – majetkový, osobný a. i.), k účastníkom alebo zástupcom (rodinný, kolegiálny, priateľský, nepriateľský a. i.). Nesúhlas alebo nespokojnosť s právnou argumentáciou nepatrí medzi dôvody fakultatívneho vylúčenia zamestnanca správneho orgánu z prejednania veci. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so závermi krajského súdu, ktorý mal za preukázané, ţe dopravný priestupok kladený za vinu ţalobkyni sa stal tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O. s. p. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď ţalobkyni, ktorá nemala úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 28. júla 2011 11 8Sžo/185/2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.