← Slovensko

stavebné konanie

Obsah (11)§ 242§ 62§ 190§ 61§ 461§ 137§ 39§ 66§ 182§ 57§ 467

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžk/6/2019 Identifikačné číslo spisu: 6017200575 Dátum vydania rozhodnutia: 22.05.2019 Meno a priezvisko: Mgr. Viliam Pohančeník Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 242a nasl.

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) za splnenia zákonom stanovených podmienok. Ochrana pred nečinnosťou predstavuje samostatný inštitút správneho súdnictva odlišný od všeobecnej správnej žaloby, ktorá si vyžaduje podanie samostatnej žaloby. 14. Krajský súd nemohol meritórne posúdiť ani námietky žalobcov uvedené v podaní zo dňa 18.10.2017 a námietky uplatnené na pojednávaní dňa 09.08.2018 žalobcom 2, pretože tieto boli vznesené po uplynutí lehoty

§ 62ods.

1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP. 15. Vzhľadom na uvedené krajský súd

§ 190SSP žalobu zamietol.

III.

  1. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia 1 a 2 kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
  2. Názor krajského súdu, že podanou žalobou žalobcovia namietali vady iného, a to územného rozhodnutia, sťažovatelia uznali len sčasti. Argumentovali, že stavebný úrad a následne žalovaný pochybili, keď po zrušení skôr vydaného stavebného povolenia z dôvodu nesprávne zisteného okruhu účastníkov konania, nezhojili vadnosť územného rozhodnutia.
  3. Ako už v žalobe uviedli, stavebný úrad pochybil pri vydaní územného rozhodnutia v tom, že nepriznal všetkým spoluvlastníkom parcely č. 897 reg. E postavenie účastníkov konania a potom, čo žalovaný zrušil stavebné povolenie a vec vrátil na ďalšie konanie, nenariadil z uvedeného dôvodu obnovu územného konania. Stavebný úrad tak neurobil ani na námietky spoluvlastníkov parcely č. 897, teda aj žalobcu 1 a žalovaný pochybenia svojim rozhodnutím neodstránil.
  4. Sťažovatelia pripustili, že krajský súd správne konštatoval, že voči územnému rozhodnutiu bolo prípustné podanie správnej žaloby a že táto podaná nebola, no uplatňovať tento argument minimálne vo vzťahu k žalobcovi 1 považovali za nespravodlivé. Preto, keď sa stavebný úrad, resp. žalovaný o tejto skutočnosti dozvedeli, a stalo sa tak najneskôr pri vydaní pôvodného rozhodnutia žalovaného (č. OU-BB-OVBP2-2016/0138538/02-BX), mali z úradnej povinnosti nariadiť povolenie obnovy územného konania a konanie o vydanie stavebného povolenia malo byť prerušené. Za týchto procesných pochybeniach vydané stavebné povolenie a napadnuté rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za zákonné.
  5. Krajský súd mal skúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného

obsahu žaloby, s osobitým zreteľom na fakt, že žalovaný mal ex offo nariadiť obnovu územného konania.

  1. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť trovy konania. IV.
  2. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že vytýkaný nedostatok zhojil zopakovaním stavebného konania za účasti opomenutých účastníkov územného konania. Tento postup pokladal za zákonný spôsob odstránenia nezákonnosti postupu pri vydaní územného rozhodnutia. Opomenutí účastníci územného konania aj napriek prekážke

§ 61ods.

1 stavebného zákona, mohli byť obsahom svojich námietok v opakovanom stavebnom konaní spôsobilí na spustenie revízneho inštitútu

§ 62ods.

4 stavebného zákona. Žalovaný zabezpečil ochranu práv opomenutých účastníkov konania použitím „revízneho inštitútu“, a to aj tých práv, ktoré pre zákonnú prekážku mohli byť len obsahom územného rozhodnutia. V opakovanom stavebnom konaní opomenutí účastníci územného konania uplatnili také námietky, ktoré neboli spôsobilé na prelomenie územného rozhodnutia a ani na povolenie obnovy konania. Žalovaný v inom administratívnom konaní (č. OU-BB-OVBP2-2018/004292/15-BX) skúmal, či nastali dôvody na obnovu konania. Výsledkom tohto posudzovania bolo rozhodnutie č. OU-BB-OVBP2-2018/004292/15-BX zo dňa 18.01.2018, ktorým žalovaný zamietol návrh na povolenie obnovy územného konania. Toto sa stalo právoplatným dňa 09.05.2018 na základe rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Použitie mimoriadneho opravného inštitútu obnovy územného konania bolo teda overené, čo sťažovatelia neuviedli ani v žalobe a toto nesprávne interpretovali aj v konaní pred krajským súdom. 23. Nad rámec uvedeného žalovaný dal do pozornosti kasačného súdu, že administratívny postup v územnom konaní, vrátane odvolacieho konania a v konaní o vydanie stavebného povolenia, bol preskúmaný aj krajskou prokuratúrou, ktorá nezákonnosť postupu nezistila. Sťažovatelia teda využili všetky dostupné inštitúty (administratívny prieskum zákonnosti a prokurátorský dohľad nad zákonnosťou), pri ktorých neboli úspešní. Napokon ani v sťažnosti neuviedli taký dôvod, pre ktorý by bolo potrebné sa od relevantných právnych záverov a logickej argumentácie krajského súdu odchýliť. 24. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú

§ 461SSP zamietol.

V.

  1. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) sa najprv zaoberal formálnymi náležitosťami kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), osobou oprávnenou podať kasačnú sťažnosť (§ 442 ods. 1 SSP), riadne zastúpenou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP).
  2. Následne kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk

§ 137ods.

4 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 27. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie správnych orgánov o povolení stavby „Rodinný dom - LAGÚNA 19“ na pozemku parc. C KN č. 573/4 (inžinierske siete parc. č. 561/5, 515/23, 515/18) v kat. úz. G. pre stavebníkov X. T. a I. T., a procesne, či žalobné body podanej žaloby smerujúce výhradne proti územnému rozhodnutiu boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. 28.

§ 39

stavebného zákona v znení platnom v rozhodujúcom čase, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti;

nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. 29.

§ 62ods. 1, 3 a 4 stavebného zákona v znení platnom v rozhodujúcom čase,

(1)v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
  1. a)či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia,
  2. b)či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkam na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)
  3. c)či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
  4. d)či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,
  5. e)či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.
(3)Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov konania a ich námietky.
(4)Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 30.

§ 66ods.

1 stavebného zákona v znení platnom v rozhodnom čase, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 31.

§ 182ods.

1 písm. e/ SSP, v správnej žalobe sa musia okrem všeobecných náležitostí podania

§ 57

uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len ,,žalobné body'').

  1. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré boli porušené alebo ohrozené žalobou napadnutým administratívnym rozhodnutím.
  2. Žalobcovia argumentovali nezákonnosť stavebného povolenia a rozhodnutia žalovaného, zrušenia ktorých sa žalobným návrhom domáhali, nezákonnosťou skôr vydaného právoplatného územného rozhodnutia, ktoré nebolo napadnuté všeobecnou správnou žalobou.
  3. Územné rozhodnutie predstavuje v systematike stavebného zákona relatívne samostatné štádium zavŕšené právoplatnosťou rozhodnutia o umiestnení stavby. Toto rozhodnutie otázky riešené v územnom konaní definitívne uzatvára, s možnosťou jeho preskúmania správnym súdom, čo predpokladá podanie samostatnej správnej žaloby smerujúcej proti územnému rozhodnutiu. Žalobcovia takúto žalobu nepodali.
  4. Ako správne uviedol krajský súd, v konaní o správnej žalobe je správny súd viazaný dôvodmi a rozsahom žaloby. Najvyšší súd sa po preskúmaní rozsudku krajského súdu, oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím žalovaného a obsahom administratívneho spisu, stotožnil so záverom krajského súdu, že žalobcovia žalobné body vymedzili výhradne proti územnému rozhodnutiu a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Konkrétne žalobcovia namietali, že v územnom konaní nebolo priznané postavenie účastníkov konania všetkým dotknutým spoluvlastníkom susediaceho pozemku a že stavebný úrad po zrušení skôr vydaného stavebného rozhodnutia nenariadil vo veci územného rozhodnutia obnovu konania ex offo a stavebné konanie pre tento dôvod neprerušil.
  5. Kasačný súd nemá pochybnosti o správnosti názoru krajského súdu v tom, že uvedené námietky mali žalobcovia uplatniť v rámci preskúmavania právoplatného územného rozhodnutia. Právoplatnosť územného rozhodnutia z materiálneho hľadiska predstavuje jeho vecnú nemennosť a viazanosť jeho výrokom. Právne účinky právoplatného územného rozhodnutia mohli byť zvrátené len mimoriadnymi opravnými prostriedkami, predovšetkým využitím procesného inštitútu obnovy územného konania. Ak žalobcovia tvrdili, že stavebný úrad obnovu konania nenariadil, žalovaný svojím právoplatným rozhodnutím č.: OU-BB-OVBP2-2018/004292/15-BX zo dňa 18.01.2018 osvedčil, že podmienky prípustnosti obnovy územného konania skúmal, a to na návrh žalobcu 1 a D. na obnovu konania č. OU-BB-OVBP2-2015/028011-KB a konania č. 293/2015/ŠA, ev. č. 1/2015 a zistil, že podmienky nariadenia obnovy konania absentujú. Zo zistení kasačného súdu nevyplýva, že by žalobca 1 toto právoplatné rozhodnutie správnou žalobou napadol, i keď tak učiniť mohol.
  6. Vzhľadom na uvedené dôvody, záveru krajského súdu o nespôsobilosti žalobných bodov privodiť zrušenie stavebného povolenia a rozhodnutia žalovaného, nemožno vytýkať žiadnu logickú chybu.
  7. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené považoval námietky žalobcov vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť

§ 461SSP zamietol.

39. O trovách kasačného konania rozhodol

§ 467ods.

1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 11 SSP a contrario tak, že sťažovateľom nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. 40. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.