1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a odvolaniach obžalovaných Bc. G. D. a C. E., proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T/33/2017 z 2. marca 2018, takto rozhodol:
1 písm. b), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T/33/2017 z
Trestného zákona pokračovací zločin prijímania úplatku
1 Trestného zákona. Za to im ukladá obž. Bc. G. D.
1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá a ukladá mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona, obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovného programu.
1 Trestného zákona, obžalovanému ukladá peňažný trest vo výške 500 € (päťsto eur).
3 Trestného zákona, ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) dní. obž. C. E.
1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá a ukladá mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona, obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovného programu.
1 Trestného zákona, obžalovanému ukladá peňažný trest vo výške 500 € (päťsto eur).
3 Trestného zákona, ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) dní.
1, ods. 2 Trestného zákona, trest zákazu vykonávať funkciu technika na stanici technickej kontroly a emisnej kontroly na 5 (päť) rokov. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T/33/2017 z 2. marca 2018, bol obž. Bc. G. D. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona, formou účastníctva
1 písm. a) Trestného zákona a obž. C. E. zo spáchania pokračovacieho zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona pre skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Za to bol obidvom obžalovaným uložený rovnaký trest a to trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, pričom výkon trestu bol obidvom obžalovaným podmienečne odložený, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad ich správaním v skúšobnej dobe a určená skúšobná doba dvoch rokov. Špecializovaný trestný súd obidvom obžalovaným uložil povinnosť podrobiť sa, v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a taktiež im zhodne uložil peňažný trest vo výške 500 € a ustanovil im aj rovnaký náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov. Súd prvého stupňa zároveň postupom
b) Trestného poriadku oslobodil obž. J. Q. spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
ktorej sa mal dopustiť prečinu podplácania
1 Trestného zákona tak, že - J. Q. dňa
ktorej trest vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa trestného činu a zároveň má okrem ochrany spoločnosti pred páchateľom zabezpečiť predovšetkým to, aby odradil iných od páchania trestnej činnosti. Trest, ktorý súd obžalovaným vymeral, v dostatočnej miere neodráža závažnosť konania, ktorého sa obaja obžalovaní dopustili, ani ich postoj k trestnému stíhaniu, nakoľko ani jeden sa k činu nepriznal a svoje konanie doposiaľ neoľutoval. Zároveň tento trest nemá dostatočne výchovný efekt na to, aby iných odradil od páchania obdobnej trestnej činnosti. Na primerané morálne odsúdenie páchateľa je preto potrebné uloženie trestu odňatia slobody s vyššou výmerou, resp. trest bez podmienečného odkladu tak, ako to bolo navrhované prokurátorom v záverečnej reči. Taktiež považujem za nedostatočnú výšku peňažného trestu, ktorý bol obom obžalovaným uložený a navrhujem jeho zvýšenie na 1.000,- Eur. Zároveň nie je možné súhlasiť ani s tým, že obžalovanému E. nebol uložený trest zákazu činnosti, a to zákaz vykonávať funkciu technika na stanici technickej kontroly a emisnej kontroly. Svoju korupčnú trestnú činnosť páchal jednoznačne v súvislosti s výkonom funkcie technika STK a preto je nevyhnutné, aby mu bol súdom uložený zákaz vykonávať túto činnosť v budúcnosti, nakoľko v opačnom prípade hrozí, že bude v trestnej činnosti aj naďalej pokračovať ako technik STK a EK. Ako už bolo uvedené vyššie, nestotožňujem sa ani s oslobodením obž. Q. spod obžaloby. Súd v tomto smere v podstate uveril tvrdeniam Q., že pripúšťa, že technikovi STK a EK zaplatil 80,- Eur, avšak uvádza, že rozdiel medzi oficiálnou cenou a ním zaplatenou sumou nebol úplatok, ale v skutočnosti sa jednalo o odmenu za vykonanie diagnostiky na jeho vozidle, ktorú technik počas, resp. tesne pred výkonom kontroly zrealizoval. Táto jeho obhajoba je však celkom jednoznačne vyvrátená vyjadrením samotnej G. A. D. spol. s r. o.,
ktorého zamestnanci STK a EK v žiadnom prípade nemôžu vykonávať žiadne diagnostiky vozidiel, nakoľko by týmto závažne porušovali konkrétne ustanovenia zákona. Vykonanie takejto diagnostiky preto vylúčili. Taktiež je potrebné uviesť, že ani zo zaznamenanej komunikácie medzi obž. Q. a D. nevyplýva ani len náznak toho, že by Q. chcel na vozidle vykonať diagnostiku a sumu 80,- Eur, ktorú má zaplatiť berie automaticky, bez akýchkoľvek pochybností a otázok. Fotografia, ktorú predložil obž. Q. ako údajný dôkaz toho, že na jeho vozidle bola vykonaná zo strany E. diagnostika, v skutočnosti vôbec nepreukazuje, že by E. počas kontroly alebo tesne pred či po nej, vykonal Q. na vozidle diagnostiku. Takúto fotografiu mohol Q. vyhotoviť v ktoromkoľvek servise, kedykoľvek pred jej predložením do spisu. Naviac poukazujem na to, že verzia Q. o priebehu kontroly je v rozpore s tým, ako ju popisoval obž. E.. Ten vo výsluchu nepotvrdil, že by Q. robil aj diagnostiku. Aj pri vyjadrení obž. E. k výpovedi Q. tento uviedol, že jeho verzia nie je pravdivá. Navrhujem preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa výšky uložených trestov obžalovanému Bc. G. D. a C. E. zrušil a uložil obom trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, peňažný trest vo výške 1.000,- Eur a obv. E. aby naviac uložil trest zákazu činnosti, spočívajúci v zákaze vykonávať funkciu technika na stanici technickej kontroly a emisnej kontroly. Pokiaľ ide o obž. Q., navrhujem vrátiť vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie, nakoľko sú splnené podmienky na jeho uznanie viny a uloženie trestu“. Obž. G. D. v odvolaní argumentoval nasledovne: „Zo skutkových záverov súdu I. stupňa vyplýva, že tieto boli ustálené hlavne na základe telefonických rozhovorov (použite ITP), ktoré obhajoba považuje od samého začiatku trestného konania za nezákonné. Zastávam názor, že použitie ITP bolo vykonané v inej trestnej veci. V príkaze na použitie ITP absentuje zákonom predpokladaný konkrétny časový údaj, určujúci začiatok použitia ITP, pretože tam chýba (konkrétny čas určujúci začiatok odpočúvania - presná hodina). Je právne irelevantné, že prvý záznam bol vykonaný až 17 dní po vydaní príkazu. Neexistuje žiadny právny dôvod ďalej utajovať rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o použití ITP a všetky podklady orgánov prípravného konania. Režim utajenia podstatne sťažuje možnosť obhajoby, po vykonaní policajnej akcie, resp. po skončení použitia ITP, neexistuje žiadny dôvod ďalšieho (trvalého) utajovania podkladových materiálov a predovšetkým príkazu na použitie ITP. Za najpodstatnejšie dôkazy preukazujúce, že som od nikoho neprijal, nežiadal a nedal si sľúbiť úplatok sú výpovede svedkov O. Y., V. D., O. K., JUDr. R. J., E. E., vykonané na hlavných pojednávaniach. Ani jeden z nich neuviedol ani v náznakoch žiadne také skutočnosti, ktoré by mohol súd hodnotiť ako korupčné správanie. Súd porušil ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku tým, že k hodnoteniu týchto svedeckých výpovedí pristupoval selektívne (vytrhával iba časti z jednotlivých výpovedí) a navyše prečo zásadné skutkové zistenia, že som od nikoho nikdy neprijal, nežiadal ani nedal si sľúbiť žiadny úplatok, nechal úplne bez povšimnutia, nijako ani okrajovo nevysvetlil. Arbitrárnosť v postupe hodnotenia dôkazov súdom znásobuje skutočnosť, že súd jednotlivé svedecké výpovede hodnotil ako hodnoverné. Ak teda súd dospel k záveru, že jednotliví svedkovia, ktorí konzistentne vypovedali, že som od nich žiadny úplatok neprijal, nežiadal, ani si nedal sľúbiť sú hodnoverní, prečo nepodrobil svojim právnym úvahám ich komplexné výpovede jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach
zásad § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Svojím konaním som nenaplnil povinný znak skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona, ktorým je obstarávanie vecí všeobecného záujmu. Skutočnosť, že som kamarátom a známym zisťoval voľný termín vykonania STK a uvádzal približnú sumu vo všeobecnosti za vykonanie kontroly STK, kde som však vôbec nepracoval a teda nemohol vykonávať žiadne konkrétne činnosti, nemá povahu resp. nemožno ju subsumovať pod pojmový znak obstarávanie vecí všeobecného záujmu. Objektívne som nerozhodoval a ani som rozhodovať nemohol o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v spojitosti s akýmikoľvek úkonmi na STK. Za nesprávne považujem aj právne posúdenie môjho údajného konania ako účastníctva
a) Trestného zákona t. j. organizátorstvo, ktoré ako najvyššia forma účastníctva konzumuje eventuálny návod alebo pomoc. Nikdy som úmyselne nezosnoval ani neriadil spáchanie žiadneho trestného činu. Nebol som iniciátorom žiadneho trestného činu, nevytváral som plán na jeho spáchanie, nevyhľadával som žiadne osoby, nezabezpečoval som ich vzájomný styk a podobne. Neriadil som činnosť spolupáchateľa C. E.. Volával som mu ohľadne osôb, ktoré mali záujem o STK, avšak nikdy nebola reč o žiadnom úplatku. C. E. som nikdy neovplyvňoval, nekoordinoval som ho, nedával som mu žiadne pokyny a podobne, a nikdy som od neho žiadny úplatok nežiadal, neprijal a ani si nedal sľúbiť. Ak sa spomínali sumy, tak to boli výhradne za poplatky za STK, keďže som na STK nikdy nepracoval, nemal som poznatky o poplatkoch za vykonanie STK, ani o iných poplatkoch. Žiadny z vykonaných dôkazov nepreukazuje subjektívnu stránku - úmysel trestný čin spáchať. Práve naopak, existujú dôkazy, ktoré preukazujú opak, t. j. že som nespáchal žiadny trestný čin. K objektívnej stránke skutkovej podstaty trestného činu chýba preskúmateľná právna úvaha súdu prvého stupňa, najmä k zásadným otázkam, z čoho konkrétneho a z akých dôkazov dospel k záveru o naplnení obligatórnych znakov objektívnej stránky žalovaného pokračovacieho zločinu. Za nelogické vo vzťahu k dielčiemu skutku označeného pod bodom 3a napadnutého rozsudku považujem, že zatiaľ čo súd na jednej strane mňa odsúdil za korupčné správanie, pri zrkadlovom ponímaní však J. Q. z korupčného správania oslobodil. V danej súvislosti nie je rozhodujúce, či daný skutok sa stal, alebo že konanie J. Q. nie je trestným činom, resp. nebolo dokázané, že takýto skutok sa stal. V obidvoch prípadoch je kľúčovou spoločná otázka subjektívnej stránky žalovaných korupčných trestných činov. V obidvoch prípadoch ide o úmyselné trestné činy (prijímanie úplatku, podplácanie). Súd správne rozhodol, keď J. Q. oslobodil z dôvodu, že sumu 80,- € pochopil ako poplatok za emisnú kontrolu a poplatok za diagnostiku vozidla, čo mimo iného vylučuje aj jeho zavinenie (subjektívnu stránku). Je potom otázne, čo však súd nijako nevysvetľuje, na základe akých konkrétnych dôkazov dospel k záveru o mojom úmyselnom zavinení (subjektívnej stránky), keď samotný J. Q. výslovne uviedol, že som od neho ani nežiadal ani neprijal žiadny úplatok, čo potvrdzujú aj ďalšie dôkazy, napokon aj oslobodzujúci rozsudok súdu vo vzťahu k J. Q.. Ja som rovnako od samotného začiatku trestného konania uvádzal, že som od svojho kamaráta J. Q. nežiadal a ani neprijal žiadny úplatok. Žiaden z vykonaných dôkazov nepreukazuje subjektívnu stránku - môj úmysel trestný čin spáchať. Napadnutý rozsudok v tejto časti považujem za nezákonný z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Súd sa vôbec nevyjadril, resp. nezaoberal mojou údajnou vedomostnou zložkou ani vôľovou zložkou, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou zavinenia vo forme úmyslu.
môjho názoru napadnutý rozsudok nevyhovuje zákonným a ústavným požiadavkám kladeným na odôvodnení rozhodnutí z hľadiska princípu spravodlivého procesu a to najmä pokiaľ ide o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, čím mi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd I. stupňa najmä neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a prečo dôkazy svedčiace v môj prospech vôbec nebral do úvahy“. Menovaný navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby bol spod obžaloby oslobodený. Obž. C. E. prostredníctvom obhajcu v odvolaní uviedol: „Rozsudok ŠTS je nezákonný, nakoľko vychádza z nezákonných dôkazov a teda ním boli porušené ustanovenia Trestného poriadku. Zároveň mám za to, že výroky rozsudku ŠTS sú nesprávne, nakoľko súd nesprávne vyhodnotil zabezpečené dôkazy a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie. V tomto trestnom konaní bolo vykonávané odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, pričom tento bol vykonávaný na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica. Príkaz ŠTS neobsahuje riadne označenie času, od ktorého sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonávať, nakoľko tento príkaz obsahuje len označenie dátumu, odkedy je možné tieto úkony vykonávať a nie konkrétneho času v rozsahu hodiny a minúty. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Trestný poriadok v rámci citovaného ustanovenia operuje s pojmom čas, nie s pojmom dátum, teda pre riadne naplnenie formálnych náležitostí príkazu je potrebné uviesť nielen deň, mesiac a rok, odkedy je možné vykonávať odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ale aj konkrétny časový údaj s označením hodiny a minúty, aby boli oprávnenia orgánov činných v trestnom konaní pri zásahu do práv a slobôd sledovaných osôb vymedzené čo najužšie a najkonkrétnejšie. Ak by sa prijal právny názor, že postačuje uvedenie dátumu, mohla by vzniknúť situácia, kedy by príslušníci PZ mohli v doobedňajších hodinách nezákonne vykonávať odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, následne by požiadali o vydanie príkazu a v poobedňajších hodinách by bol vydaný príkaz, a tým by bolo ich nezákonné odpočúvanie pokryté a teda nezákonné konanie príslušníkov PZ by bolo po jeho vykonaní následne považované za zákonné, čo je v právnom štáte neprípustné. Príkaz ŠTS nespĺňa zákonné náležitosti a preto je nezákonným rozhodnutím, ktoré spôsobuje nezákonnosť vykonania odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorých výsledok ani nemôže byť použitý v tomto trestnom konaní. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, Príkaz ŠTS bol vydaný v trestnej veci vedenej na Národnej kriminálnej agentúre, expozitúra Západ pod ČVS: PPZ-550/NKA-PZ-ZA-2015, pričom trestná vec obv. E. bola vedená na Národnej kriminálnej agentúre, expozitúra Západ pod ČVS: PPZ-233/NKA-PZ-ZA-
2 Trestného poriadku a riadne a včas o týchto úkonoch informovať obhajcov obvinených. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že boli oba tieto výsluchy vykonávané zároveň, teda objektívne by sa ani nemohol obvinený alebo obhajca zúčastniť oboch týchto úkonov. Uvedené skutočnosti som namietal, avšak príslušná prokuratúra pochybenia vyšetrovateľa PZ nekriticky akceptovala a vo veci týchto pochybení nekonala. Z tohto pohľadu mám za to, že zo strany vyšetrovateľa PZ v súvislosti s vykonaním uvedených výsluchov, došlo k porušeniu ustanovenia § 55 ods. 2 ako aj § 213 ods. 3 Trestného poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť týchto výsluchov, pričom tieto sa ani nemali nachádzať v spise, čo však dodržané nebolo. Zo strany prokuratúra boli v tomto konaní do spisu založené rozsudky Špecializovaného trestného súdu, ktorými boli schválené dohody o vine a treste E. E., O. Y. a V. D. s Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR za skutky, ktoré sú predmetom obžaloby aj v tejto trestnej veci. Predložením týchto rozsudkov v iných trestných veciach dochádza k ovplyvňovaniu súdu v tom smere, aby boli obvinení v tejto trestnej veci uznaní vinnými, nakoľko sa svedkovia bez konania verejného procesu priznali k trestnej činnosti, v ktorej mali byť údajne zapojení aj obvinení, pričom títo nemali žiaden dosah na trestné konania svedkov, a teda nemohli v súvislosti s danými konaniami vykonávať svoje obhajobné práva. Z týchto dôvodov mám za to, že založenie uvedených rozsudkov do spisovného materiálu v tejto trestnej veci nemalo byť súdom umožnené a došlo k porušeniu práva obv. E. na obhajobu. Z hľadiska skutkového stavu si dovoľujem uviesť, že z vyjadrení obvinených vyplýva, že žiaden z nich žiaden úplatok nevyžadoval, neodovzdal a ani neprijal, pričom ak boli odovzdané nejaké finančné prostriedky, išlo o regulárnu platbu za vykonanie emisnej a technickej kontroly. Všetci vypočutí svedkovia zhodne tvrdili (aj obv. Q. taký priebeh pripustil), že po príchode na stanicu technickej kontroly, následne bola vykonaná emisná a technická kontrola a po jej vykonaní im boli vrátené všetky doklady, ktoré odovzdali danému technikovi, pričom však tieto doklady nekontrolovali. Z tvrdení všetkých svedkov vyplývalo, že emisná aj technická kontrola bola riadne vykonaná. Zo strany obv. E. bola riadne vykonaná emisná a technická kontrola, bol uhradený poplatok za túto kontrolu a žiadnym svedkom nebolo vyvrátené, že im bol odovzdaný výdavok po úhrade poplatku za emisnú a technickú kontrolu. Z tohto pohľadu nebolo potom preukázané, že by si obv. E. ponechal akúkoľvek čiastku zo sumy, ktorú mu svedkovia odovzdali ako poplatok za vykonanie emisnej a technickej kontroly. Ďalej v rámci dokazovania v tejto trestnej veci nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by poskytol obv. E. ktorémukoľvek zo svedkov alebo obvinených akúkoľvek výhodu súvisiacu s vecou všeobecného záujmu. Ak by súd aj prihliadal na nezákonné záznamy z telekomunikačnej prevádzky, z týchto vyplýva len tá skutočnosť, že daní svedkovia mohli dostať odporúčanie sa dostaviť na emisnú a technickú kontrolu v uvedenom čase (podotýkam, že toto odporúčanie dostali od obv. D.), kedy bolo možné predpokladať že nebude veľa osôb čakať na vykonanie kontroly, avšak nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by v spomínaných časoch uprednostnil obv. E. vykonanie kontroly vozidla niektorého zo svedkov pred inou osobou. Na základe uvedených skutočností možno potom konštatovať, že nebolo preukázané, že by si obv. E. ponechal akékoľvek peňažné prostriedky, ktoré mu daní svedkovia za vykonanie emisnej a technickej kontroly odovzdali, a teda nebolo preukázané, že by k akémukoľvek odovzdaniu údajného úplatku vôbec došlo. Ak by aj súd prihliadal na nezákonný záznam telefonickej prevádzky podotýkam, že obv. E. so svedkami telefonicky nekomunikoval a teda si ani nemohol nechať prisľúbiť akýkoľvek úplatok. Z hľadiska skutkovej podstaty trestného činu prijímania úplatku
1 Trestného zákona túto obv. E. nenaplnil, nakoľko neposkytol a ani neprisľúbil žiadnu výhodu daným svedkom, v súvislosti s akoukoľvek vecou všeobecného záujmu, výmenou za akýkoľvek úplatok. Na základe uvedeného navrhujem, aby Najvyšší súd SR
1 písm. a), písm. b), písm. d) Trestného poriadku zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 02.03.2018 č. k. PK-1T/33/2017 - 812 v rozsahu výroku o vine a treste obvineného C. E. a
3 Trestného poriadku rozhodol, že obvineného C. E.
a) Trestného poriadku v plnom rozsahu oslobodzuje spod obžaloby“. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obž. J. Q. v podstate nasledovne: „Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým ma spod obžaloby prokurátora oslobodil je vecne správny, zákonný, odôvodnený a spravodlivý. Nemôžem súhlasiť s právnym názorom prokurátora založenom na tvrdení, že moja obhajoba, že technikovi STK a EK som zaplatil 80,- Eur, pričom rozdiel medzi oficiálnou cenou a mnou zaplatenou sumou nebol úplatok, ale v skutočnosti išlo o odmenu za vykonanie diagnostiky na mojom vozidle, ktorú technik počas, resp. tesne pred výkonom kontroly zrealizoval, je celkom jednoznačne vyvrátená vyjadrením samotnej G. A. D. spol. s r. o.,
ktorého zamestnanci STK a EK v žiadnom prípade nemôžu vykonávať žiadne diagnostiky vozidiel, pretože by týmto závažne porušovali konkrétne ustanovenia zákona. Vykonanie takejto diagnostiky preto vylúčili. Z vyjadrenia G. A. spoločnosti spol. s r. o. vyplýva, že diagnostika sa nesmie vykonávať počas emisnej kontroly a že pracoviská STK nemôžu vykonávať diagnostiku, pretože by došlo k porušeniu § 40 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z vyjadrenia G. A. D. spol. s r. o. teda nevyplýva, že diagnostika na mojom vozidle nebola vykonaná, ale len to, že pracoviská STK ju nemôžu vykonávať. Inak povedané, pracovisko STK je technicky vybavené na vykonávanie diagnostiky a ja som predsa nemohol vedieť, či jej pracovníci môžu alebo nemôžu počas emisnej kontroly vykonať aj diagnostiku vozidla. Ja som požiadal na pracovisku STK o vykonanie diagnostiky, ktorá bola aj vykonaná, o čom som predložil dôkaz vo forme fotografie. Nie som a nikdy som ani nebol pracovníkom STK, preto som nevedel a ani nemohol vedieť, či diagnostika vozidla na pracovisku STK môže byť počas emisnej kontroly vykonaná alebo nie. Takúto vedomosť mal mať pracovník STK. Sumu 80,-€ som pochopil ako poplatok za emisnú kontrolu a poplatok za diagnostiku vozidla, ktorá
mojich vedomostí mala stáť cca 20,-€. Moja obhajoba nebola v priebehu dokazovania ničím spochybnená. Z jediného telefonického rozhovoru, ktorý bol zachytený medzi mnou a obžalovaným Bc. G. D. nevyplýva, ako bola suma 80,- € chápaná. Od samotného začiatku vypovedám konzistentne a v tejto súvislosti tvrdím, že tomuto telefonátu predchádzal rozhovor, predmetom ktorého bolo, že požadujem vykonanie diagnostiky, za čo som v iných servisoch platil cca 20,- €. Už zo samotného zaznamenaného telefonického rozhovoru vyplýva, že keď v danom telefonickom rozhovore mi už môj kamarát Bc. G. D. oznamuje termín je zjavné, že tomuto telefonátu musel predchádzať určitý vzájomný rozhovor medzi nami. Pokiaľ ide o odvolací dôvod prokurátora, že fotografiu, ktorú som predložil ako dôkaz toho, že na jeho vozidle bola vykonaná diagnostika, som mohol vyhotoviť v ktoromkoľvek servise kedykoľvek pred jej predložením do spisu, tento nie je opretý o žiadne konkrétne a pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy. Z fotodokumentácie je zrejmé, že táto bola vyhotovená počas vykonávania diagnostiky na mojom vozidle. Takúto obhajobu nevyvracia žiadny iný dôkaz, ktorý bol vykonaný v konaní pred súdom. Zdôrazňujem, že v mobilnom telefóne možno zistiť informáciu o čase zhotovenia fotografie. Preto nerozumiem, prečo prokurátor tvrdí, že som fotografiu mohol vyhotoviť v ktoromkoľvek servise kedykoľvek pred jej predložením do spisu. Navyše, ak mal prokurátor pochybnosť o pôvode a čase zhotovenia fotografie, bol povinný vykonať preverenie mojej obhajoby, čo však neurobil. Treba preto upriamiť pozornosť na to, že prokurátor ani tento svoj odvolací dôvod neoprel o žiadny konkrétny a pred súdom prvého stupňa vykonaný dôkaz. Zrejme aj preto, že vo vykonaných dôkazoch neexistuje žiaden priamy či nepriamy dôkaz, ktorý by relevantne vyvrátil moje obhajobné argumentácie. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že vozidlo Peugeot Boxer absolvovalo dňa 20.11.2015 technickú aj emisnú kontrolu a zároveň som si vyhotovil fotokópiu diagnostiky s príslušným chybovým kódom. Listinné dôkazy teda nevyvracajú moju obhajobu o mojej domnienke, že spolu s poplatkom za vykonanie technickej kontroly a emisnej kontroly, som platil aj za diagnostiku vozidla. Naopak, všetky vykonané dôkazy svedčia v môj prospech. Vzhľadom na uvedené, odvolacie dôvody prokurátora sú právne nesprávne, neudržateľné a primárne v rozpore s § 2 ods. 1 Trestného poriadku. Žiadne trestné stíhanie a už vôbec odsúdenie, nemôžu byť založené na domnienkach (predpokladoch), resp. dôkazmi nepodložených subjektívnych názoroch. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby odvolací súd odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako nedôvodné, uznesením
+ + + Obžalovaný Bc. D. a obžalovaný E. v odvolaniach zhodne namietajú nezákonnosť použitia ITP a tak nepoužiteľnosť informácií získaných pri odposluchoch, pretože - odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky bol vykonaný v inej veci, pretože - v príkaze nie je uvedený začiatok použitia ITP a pretože - príkaz na použitie ITP a podkladové materiály k nemu neboli odtajnené. K tomu najvyšší súd poznamenáva.
7 Trestného poriadku v inej trestnej veci ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1/. Zo spisového materiálu vyplýva, že vyšetrovateľ Národnej protikorupčnej jednotky, expozitúra Západ, NAKA, Prezídia Policajného zboru, uznesením pod ČVS: PPZ-550/NKA-PK-ZA-2015 z 3. augusta 2015 začal trestné stíhanie „vo veci“ pre zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. c) Trestného zákona a pre prečin podplácania
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre podozrenie z korupčného správania colníkov Colného úradu Nitra, stanice Colného úradu Štúrovo. V označenej veci - ČVS: PPZ-550/NKA-PK-ZA-2015 sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica vydal
1 Trestného zákona a pre prečin podplácania
1 Trestného zákona pre korupčné správanie nestotožnených colníkov Colného úradu Nitra. Dňa
1 Trestného zákona. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky bol vykonaný v jednej a tej istej trestnej veci, s jednoznačným účelom odhaliť korupciu a zneužívanie právomoci verejných činiteľov v radoch colníkov v obvode Colného úradu Nitra, čo napokon aj viedlo k vzneseniu obvinenia teraz stíhaným osobám. Zmena čísla ČVS z pôvodného ČVS: PPZ-550/NKA-PK-ZA-2015, po vylúčení predmetnej trestnej veci zo spoločného konania na súčasné ČVS: PPZ-233/NKA-PK-ZA-2016 mala formálno - procesný a nevyhnutný charakter, ktorý sa nedotkol samotnej podstaty zmyslu a použitia ITP. S ohľadom na uvedené, je tak bezpredmetné riešiť výklad ustanovenia § 115 ods. 7 Trestného poriadku s ohľadom na slovo „súčasne“ tam uvedené. V súvislosti s príkazom na použitie ITP obhajoba namietala, že v ňom „absentuje konkrétny čas určujúci začiatok odpočúvania - presná hodina“. K tomu najvyšší súd poznamenáva.
3 Trestného poriadku príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa musí vydať písomne a odôvodniť aj skutkovými okolnosťami, a to osobitne na každú účastnícku stanicu alebo zariadenie. V príkaze musí byť určená účastnícka stanica alebo zariadenie a osoba, ak je známa, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a čas, po ktorý sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonávať.Čas odpočúvania a záznamu môže trvať najviac šesť mesiacov. Tento čas môže v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace a to aj opakovane. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky robí príslušný útvar Policajného zboru. Ako je vidieť, čas v citovanom ustanovení je definovaný slovami šesť mesiacov (tretia veta) a dva mesiace (štvrtá veta). Zákon v ustanovení § 115 Trestného poriadku nepredpokladá počítanie času na hodiny, minúty či sekundy, aj keď je nutné uviesť, že okamih použitia ITP začína plynúť vydaním príkazu (v praxi okamihom, keď sa o tom dozvie príslušný policajný orgán), pokiaľ v ňom nie je uvedený - neskorší okamih. V predmetnej vec nič nenasvedčuje, že by príslušný policajný orgán nerešpektoval príkaz na použitie ITP a nakoľko žiadny „odposluch“ nebol s náležitou dôkaznou relevanciou vykonaný v deň vydania príkazu, považuje najvyšší súd úvahy obhajoby o nezákonnosti príkazu z uvedeného dôvodu za neudržateľné. K namietanému neurčeniu začiatku času na použitie ITP, ktorým obžalovaný v podstate napáda legalitu vykonaných odposluchov, sa žiada poznamenať nasledovné:
čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“):
úvah obhajoby bolo zrejme nevyhnutné vypočuť operatívnych pracovníkov k tomu ako, kde a kedy získali informácie naznačujúce podozrenie z trestnej činnosti, aby tak mohla aj obhajoba preskúmať zákonnosť a opodstatnenosť vydania príkazu na použitie ITP. Takýto postup navrhovaný obhajobou - odtajnenie podkladov slúžiacich sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o použití ITP - je
názoru najvyššieho súdu neprijateľný nielen v podmienkach Slovenskej republiky, ale predpokladane aj vo všetkých demokratických krajinách, a to preto, že by to odporovalo samotnej podstate vyhľadávania trestnej činnosti, mohlo by to viesť až k deštrukcii práce polície pri odhaľovaní trestnej činnosti a preto, že rozhodnutie o použití ITP v žiadnom prípade nie je rozhodnutím o vine či nevine páchateľa prípadného trestného činu, ale len procesným prostriedkom slúžiacim na odhaľovanie trestnej činnosti a jej prípadných páchateľov. Pokiaľ v trestnom konaní nebol príkaz na použitie ITP odtajnený pre verejnosť, ale bol odtajnený pre obvinených a ich obhajcov, nemôže tým dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces porušením práva na obhajobu, pretože verejnosť nie je stranou ani subjektom trestného konania. Neodtajnenie príkazu na použitie ITP pre „verejnosť“ za účelom jeho založenia do spisu ako neutajovanej prílohy a za účelom jeho vykonania na hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí aj za prítomnosti verejnosti, pokiaľ mal obvinený alebo jeho obhajca v priebehu trestného stíhania možnosť s týmto sa oboznámiť a neodtajnenie kriminálneho alebo spravodajského zväzku predkladaného príslušnému orgánu verejnej moci ako podkladový materiál, slúžiaci sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o použití ITP, resp. neodtajnenie podnetu prokurátorovi a neodtajnenie návrhu prokurátora sudcovi pre prípravné konanie na vydanie príkazu na použitie ITP,
názoru najvyššieho súdu neporušuje a ani zásadným spôsobom neobmedzuje právo obvineného na plnohodnotnú obhajobu. S ohľadom na uvedené (pričom príkaz na použitie ITP obsahuje formálne i materiálne náležitosti), považuje najvyšší súd samotný príkaz za správny, opodstatnený a zákonný, spĺňajúci nielen požiadavku legality, ale i požiadavku legitimity a proporcionality a preto aj výsledok „odposluchov“ za plnohodnotný a procesne spôsobilý dôkaz na preukazovanie viny obžalovaných. Preto súd prvého stupňa oprávnene hodnotil výpovede svedkov a ďalšie dôkazy v súvislostiach aj s „odposluchmi“. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením obžalovaného D. o selektívnom hodnotení výpovedí svedkov Y., D., K., JUDr. J. a E. („vytrhávanie častí z ich výpovedí“) súdom prvého stupňa. Práve naopak, je to obhajoba, ktorá z ich výpovedí vytrháva len to, čo sa jej hodí (v podstate jedinú vetu): „....pán. D. odo mňa nežiadal úplatok, ja som mu neponúkal úplatok....“ a túto považuje za jedinú podstatnú pre dokazovanie. Súd na rozdiel od obhajoby musí postupovať v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku a hodnotiť dôkazy jednotlivo i v ich súhrne. V súlade s tým potom súd prvého stupňa správne zohľadňoval a posudzoval obsah výpovedí svedkov, aj vo svetle a kontexte s tým, ako si zabezpečovali prednostnú a bezproblémovú STK. Svedkovia si v podstate prostredníctvom obžalovaného D. kupovali „časenku“ a bezproblémovú STK a emisnú kontrolu. Pochopiteľne žiadny z aktérov do telefónu nepovedal slová „aký úplatok si za to želáš....“, „aký úplatok mám dať technikovi...“ a podobne. Z telefonických hovorov medzi svedkami a obžalovaným D. a medzi obžalovaným D. a E. je však nad všetky pochybnosti každému, aj bežnému človeku zrejmé, že za urýchlené a bezproblémové vybavenie STK a emisnej kontroly, svedkovia platili okrem povinných poplatkov aj „poplatok“ pre obžalovaných. Napr. rozhovor medzi svedkom Y. a obžalovaným D. (čiastkový útok pod bodom 1/): - Potreboval by som STK na zajtra na švagrove auto. - Len STK, alebo aj emisnú? - Obidve. Nasleduje rozhovor medzi obžalovaným D. a obžalovaným E., kde obžalovaný E. určil termín STK na 11.30 h. Nasleduje rozhovor medzi svedkom Y. a obžalovaným D.: - Zajtra o 11.30 h. - A koľko to bude? -
názoru najvyššieho súdu kompletný, ucelene logický a natoľko jednoznačný, že z neho možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že obidvaja obžalovaní svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona. Ak obž. D. tvrdí, že z jeho strany nebola naplnená objektívne stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, pretože „on nemal nič“ s obstarávaním veci všeobecného záujmu, tak najvyšší súd nesúhlasí s takýmto tvrdením a poznamenáva, že v zmysle § 139 ods. 1 Trestného zákona sa vecou všeobecného záujmu, na účely trestného zákona, rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmu spoločnosti. Obstarávanie veci všeobecného záujmu je činnosť, ktorá súvisí s plnením úloh, ktoré sa týkajú veci všeobecného záujmu, teda nielen rozhodovania orgánov verejnej moci, ale aj inej činnosti pri uspokojovaní záujmov občanov a právnických osôb v oblasti materiálnych, sociálnych, kultúrnych a iných potrieb. Ide teda o plnenie všetkých úloh, na ktorých riadnom a nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť, alebo určitá sociálna skupina. Súvislosť s obstarávaním veci všeobecného záujmu v zmysle § 329 ods. 1 Trestného zákona je daná vždy vtedy, ak páchateľ bez právneho titulu prijme, žiada, alebo si dá sľúbiť materiálnu alebo inú protislužbu za svoje predchádzajúce, prebiehajúce, alebo nasledujúce konanie pri obstarávaní určitej veci (vecí) všeobecného záujmu. Také obstarávanie totiž nie je spojené so vznikom akéhokoľvek nároku na plnenie peňažnej alebo nepeňažnej povahy (úplatok v zmysle § 131 ods. 3 Trestného zákona), mimo právneho režimu odmeňovania toho, kto obstarávanie dotknutých vecí všeobecného záujmu z dôvodu svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie vykonáva. Najvyšší súd pripomína, že spoločnosť má záujem na riadnom a poctivom výkone STK a emisnej kontroly bez toho, aby ktokoľvek - technik alebo iná osoba - v tomto prípade colník, poskytoval výhody svojím známym a kamarátom („časenka“ a bezproblémová STK a emisná kontrola) na úkor ostatných a za takúto službu si ešte účtoval „oné“. Obidvaja obžalovaní teda konali v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Pre takýto záver nie je podstatné, že obž. D. nebol v právnom vzťahu s G. A. D.. s r.o. Komárno a že nerozhodoval o právach a povinnostiach osôb, pretože toto by malo význam vtedy, ak by bol stíhaný za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Argumenty obž. D. o nenaplnení subjektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nemohol najvyšší súd akceptovať, pretože z vykonaných dôkazov úmyselné konanie - priamy úmysel obž. D. doslova vyžaruje - vybavil termín, inštruoval svedkov za kým majú ísť, komu majú dať papiere a koľko peňazí majú vložiť do papierov - nie zaplatiť v pokladni. Konanie obžalovaného bolo zištné a úmyselné v každom jednotlivom prípade, keď vyššie uvedeným spôsobom využívajúc svoj kontakt na STK získaval peniaze, na ktoré nemal právny nárok. Pokiaľ menovaný argumentoval, že mal byť oslobodený pre čiastkový útok, pre ktorý bol oslobodený obž. J. Q., pretože v obidvoch prípadoch je kľúčovou otázkou subjektívna stránka žalovaných korupčných trestných činov, tak najvyšší súd ani tento argument neprijal a dodáva. Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu je vnútornou stránkou trestného činu, pretože vyjadruje znaky týkajúce sa psychiky páchateľa. Vychádza zo zavinenia ako znaku trestného činu a vyjadruje psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam charakterizujúcim tento trestný čin. Najvýznamnejším znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu je zavinenie, pretože bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie predstavuje vzťah vedomosti a vôle páchateľa protiprávnemu konaniu ako celku, i k jednotlivým znakom skutkovej podstaty trestného činu. Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, ako jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu je a musí byť individualizovaná a vždy sa týka len konkrétnej osoby - toho ktorého páchateľa. Odvodzovať svoju nevinu v predmetnej veci od zavinenia, či nezavineného konania (od subjektívnej stránky) iného páchateľa, považuje najvyšší súd za nenáležité a to aj preto, že obž. Q. bol stíhaný za iný trestný čin, kde sa zavinenie vzťahuje na poskytnutie úplatku. Preto súd prvého stupňa správne skonštatoval vo vzťahu k obž. D. naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Najvyšší súd súhlasí s obž. D. pokiaľ uviedol, že jeho konanie nemalo byť posúdené ako účastníctvo vo forme organizátorstva, avšak z iných dôvodov na aké poukázal obžalovaný, pretože
názoru najvyššieho súdu ide o spolupáchateľstvo.
Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich ako keby trestný čin spáchal sám. O spáchanie trestného činu spoločným konaním ide vtedy, ak
Trestného zákona je aj páchateľ, ktorý sa zmocňuje cudzej veci, využívajúc skutočnosť, že jeho spolupáchateľ zatiaľ s použitím násilia prekoná odpor poškodeného). Spolupáchateľstvo k trestnému činu v zmysle § 20 Trestného zákona je jednou z foriem trestnej súčinnosti páchateľov na páchaní trestnej činnosti. V rámci trestnej súčinnosti treba rozlišovať: - s
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.