Obsah (18)

§ 144§ 13§ 321§ 14§ 194§ 48§ 60§ 76§ 77§ 319§ 360a§ 294§ 5§ 37§ 39§ 322§ 22§ 257

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3To/13/2018 Identifikačné číslo spisu: 9518100181 Dátum vydania rozhodnutia: 15.05.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Šišková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 144ods.

1 Trestného zákona v štádiu prípravy

§ 13ods.

1 Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaného S. Q., ktoré podal prostredníctvom obhajkyne JUDr. Lýdie Ráckovej, advokátky so sídlom Advokátska kancelária Lichnerova 72, Senec, proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok zo 7. novembra 2018 sp. zn. PK-1T/18/2018 takto rozhodol: I.

§ 321ods.

1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok zo

1. novembra 2018 sp. zn. PK-1T/18/2018, vo výroku o vine v bode 2/, celý výrok o treste a vo výroku o ochrannom dohľade. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného S. Q., nar. XX. C. XXXX v T. X., trvale bytom U., O. I. XXX/X, t. č. Ústav na výkon väzby Leopoldov uznáva za vinného, že v bode 2/ po predchádzajúcej príprave a zabezpečení si strelnej zbrane C. XX, v. č. W., s dvomi zásobníkmi s 26 ks nábojmi a iného náčinia, dňa
2. septembra 2017 približne o 00:30 hod., s vopred premysleným cieľom usmrtiť svoju bývalú priateľku, poškodenú L. O., nar. XX. Y. XXXX, sa doposiaľ nezisteným spôsobom dostal na strechu obytného domu na adrese T. X., H. S.. XXX s vchodmi č. XX a č. XX, kde si na streche predmetného bytového domu nad vchodom č. XX uviazal prinesené laná o plechový nadstavec a po týchto lanách sa začal spúšťať po strane bytového domu, na ktorej sa nachádzajú balkóny, kde sa mu v dôsledku vysilenia nepodarilo dostať na balkón bytu na X. poschodí, kde bývala jeho bývalá priateľka L. O., ale iba na balkón na
3. poschodí, kde ho spozorovala majiteľka predmetného bytu M. A., ktorá na miesto privolala policajnú hliadku, kedy bol následne obžalovaný zadržaný, v dôsledku čoho ku spáchaniu skutku nedošlo, pričom v čase zadržania mal u seba cestovnú tašku čiernej farby zn. Adidas s obsahom 1 ks kuchynského nôža zn. Solingen s dĺžkou čepele 21 cm, vyskakovací nôž zn. Mikov, hasičskú sekeru s hnedým koženým puzdrom s hliníkovou karabínou, ako aj ťažné lano žltej farby s čiernymi dvomi umelohmotnými úchytkami na obidvoch koncoch s kovovým hákom dĺžky 133 cm, popruh cestovnej tašky čiernej farby dĺžky 75 cm, pletené lano čiernej farby zviazané s uzlom dĺžky 158 cm, čiernu tašku s nápisom Snowimage, 1 pár športových rukavíc s nápisom ASTARS čiernosivej farby, kladivo s drevenou rukoväťou dĺžky 31 cm, lepiacu pásku modrej farby o šírke 7 cm, puzdro na slnečné okuliare značky Cazal čiernej farby s okuliarmi zn. Cazal, plienku z látky bielej farby šírky 74 cm a dĺžky 64 cm, visiaci zámok bez kľúča s nápisom Six Circle grafitovej farby, priesvitnú fľaštičku s obsahom tekutiny, 2 ks vriec na odpad veľkosti 58x55 cm modrej farby, ruksak výšky 60 cm čiernosivej farby zn. Topmove a pred predmetným bytovým domom pod balkónmi sa nachádzala už uvedená strelná zbraň C. XX, v. č. W., čiernej farby s drevenými pažbičkami s červeným lanom priviazaným o lúčik zbrane, 1 ks kompletný zásobník do predmetnej zbrane s 12 ks nábojov a 1 ks zásobník do predmetnej zbrane v rozpadnutom stave a 14 ks rozhádzaných nábojov, pričom všetky uvedené veci mali slúžiť obžalovanému na usmrtenie a následné odstránenie tela poškodenej L. O. a na zahladenie stôp po skutku, teda v bode 2/ - v úmysle spáchať trestný čin sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému usmrteniu iného s vopred uváženou pohnútkou, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, - v úmysle spáchať trestný čin sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k neoprávnenému vniknutiu do obydlia iného pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. čím spáchal - v bode 2/ obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy

§ 144ods.

1 Trestného zákona v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Trestného zákona, - prečin porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1 Trestného zákona v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Trestného zákona. Za to mu ukladá

§ 144ods.

1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. g), písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov.

§ 48ods.

3 písm. b) Trestného zákona obžalovaného S. Q. zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 60ods.

1 písm. b) Trestného zákona mu ukladá trest prepadnutia vecí: - cestovná taška čiernej farby značky ADIDAS so sivým pásom, - 1 ks ťažného lana žltej farby s čiernymi dvomi umelohmotnými úchytkami na obidvoch koncoch s kovovým hákom (s dvoma uzlami) dĺžky 133 cm, - 1 ks popruh cestovnej tašky čiernej farby dĺžky 75 cm, - 1 ks pletené lano čiernej farby zviazanej s uzlom dĺžky 158 cm, - 1 ks čierna taška s nápisom Snowimage (taška na úbor), - 1 pár športových rukavíc s nápisom ASTARS čiernosivej farby, - 1 ks prázdna krabica cigariet značky MARLBORO, - 1 ks kladivo s drevenou rukoväťou dĺžky 31 cm, - 1 ks lepiaca páska modrej farby o rozmeroch 7 cm (šírka), - 1 ks vyskakovací nôž značky MIKOV STAINLESS celkovej dĺžky 21 cm s dĺžkou čepele 9 cm, - 1 ks puzdro na slnečné okuliare značky CAZAL čiernej farby z umelej hmoty s obsahom okuliarov značky CAZAL so žltou kovovou časťou, - 1 ks kuchynský nôž značky SOLINGEN s celkovou dĺžkou 33 cm a dĺžkou čepele 21 cm, - 1 ks plienka z látky bielej farby šírky 74 cm a dĺžky 64 cm, - 1 ks visiaci zámok bez kľúča s nápisom CIX CIRCLE grafitovej farby, - 1 ks fľaštička priesvitná s obsahom tekutiny veľkosti 5 x 2,5 cm, 1 ks hasičská sekera bez značky s drevenou rukoväťou celkovej dĺžky 42 cm s hnedým koženým puzdrom s hliníkovou karabínou, - 1 ks taška na hygienické potreby čiernej farby z látky značky VERSACE, - 2 kusy vrecia na odpad veľkosti 58x55 cm modrej farby, - 1 ks ruksak výšky 60 cm čiernosivej farby značky TOPMOVE, - žlté spletené lano s karabínami na oboch koncoch, - horolezecké lano dĺžky 40 metrov, ktoré boli určené na spáchanie trestného činu.

§ 76ods.

1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

§ 77ods.

2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3 písm.

1. f)Trestného zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou L. O. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a s poukazom na ustanovenie § 51 ods. 4 písm.
2. a)Trestného zákona aj povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej L. O. na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej L. O. alebo v mieste jej pracoviska alebo miest, ktoré pravidelne navštevuje. II.

§ 319Trestného poriadku odvolanie obžalovaného S.

Q., zamieta. Odôvodnenie Napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok zo 7. novembra 2018 sp. zn. PK-1T/18/2018, bol obžalovaný S. Q., uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania

§ 360aods.

1 písm. b), ods. 2 písm.

1. a)Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
2. c)Trestného zákona, § 127 ods. 5 Trestného zákona, v bode 2/ rozsudku z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy

§ 144ods.

1 Trestného zákona v štádiu prípravy

§ 13ods.

1 Trestného zákona, v bode 3/ rozsudku z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

§ 294ods.

1 Trestného zákona a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

§ 294ods.

2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: v bode 1/ od mesiaca apríl 2017 do

1. septembra 2017 prenasledoval jemu blízku osobu, a to svoju bývalú družku, poškodenú L. O., nar. XX. Y. XXXX, tým spôsobom, že proti jej vôli v mieste jej pobytu na adrese T. X., H. S.. XXX/12,. vyhľadával jej osobnú blízkosť, sledoval ju, dával výhražné hlásenia na sociálnej sieti Facebook, čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie a podstatným spôsobom sa v dôsledku strachu z obžalovaného zhoršila kvalita jej života, v bode 2/ po predchádzajúcej príprave a zabezpečení si strelnej zbrane C. XX, v. č. W., s dvomi zásobníkmi s 26 ks nábojmi a iného náčinia, dňa
2. septembra 2017 približne o 00:30 hod., s vopred premysleným cieľom usmrtiť svoju bývalú priateľku, poškodenú L. O., nar. XX. Y. XXXX, sa doposiaľ nezisteným spôsobom dostal na strechu obytného domu na adrese T. X., H. S.. XXX s vchodmi č. XX a č. XX, kde si na streche predmetného bytového domu nad vchodom č. XX uviazal prinesené laná o plechový nadstavec a po týchto lanách sa začal spúšťať po strane bytového domu, na ktorej sa nachádzajú balkóny, kde sa mu v dôsledku vysilenia nepodarilo dostať na balkón bytu na
3. poschodí, kde bývala jeho bývalá priateľka L. O., ale iba na balkón na
4. poschodí, kde ho spozorovala majiteľka predmetného bytu M. A., ktorá na miesto privolala policajnú hliadku, kedy bol následne obžalovaný zadržaný, v dôsledku čoho ku spáchaniu skutku nedošlo, pričom v čase zadržania mal u seba cestovnú tašku čiernej farby zn. Adidas s obsahom 1 ks kuchynský nôž zn. Solingen s dĺžkou čepele 21 cm, vyskakovací nôž zn. Mikov, hasičskú sekeru s hnedým koženým puzdrom s hliníkovou karabínou, ako aj ťažné lano žltej farby s čiernymi dvomi umelohmotnými úchytkami na obidvoch koncoch s kovovým hákom dĺžky 133 cm, popruh cestovnej tašky čiernej farby dĺžky 75 cm, pletené lano čiernej farby zviazané s uzlom dĺžky 158 cm, čiernu tašku s nápisom Snowimage, 1 pár športových rukavíc s nápisom ASTARS čiernosivej farby, kladivo s drevenou rukoväťou dĺžky 31 cm, lepiacu pásku modrej farby o šírke 7 cm, puzdro na slnečné okuliare značky Cazal čiernej farby s okuliarmi zn. Cazal, plienku z látky bielej farby šírky 74 cm a dĺžky 64 cm, visiaci zámok bez kľúča s nápisom Six Circle grafitovej farby, priesvitnú fľaštičku s obsahom tekutiny, 2 ks vriec na odpad veľkosti 58x55 cm modrej farby, ruksak výšky 60 cm čiernosivej farby zn. Topmove a pred predmetným bytovým domom pod balkónmi sa nachádzala už uvedená strelná zbraň C. XX, v. č. W., čiernej farby s drevenými pažbičkami s červeným lanom priviazaným o lúčik zbrane, 1 ks kompletný zásobník do predmetnej zbrane s 12 ks nábojov a 1 ks zásobník do predmetnej zbrane v rozpadnutom stave a 14 ks rozhádzaných nábojov, pričom všetky uvedené veci mali slúžiť obžalovanému na usmrtenie a následné odstránenie tela poškodenej L. O. a na zahladenie stôp po skutku, v bode 3/ v presne nezistený deň na prelome rokov 2016 a 2017 na doposiaľ nezistenom mieste neoprávnene, v rozpore s ustanovením § 27 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení (ďalej len „zákon"), zadovážil a následne na rôznych miestach prechovával krátku guľovú strelnú zbraň zn. C. XX, čiernej farby s drevenými pažbičkami, evidenčné číslo W., kal. 9 mm Luger, ktorá je považovaná za zbraň kategórie B

§ 5ods.

1 písm.

1. a)zákona a v rozpore s ustanovením § 37 ods. 2 zákona si zadovážil a prechovával do uvedenej zbrane 24 ks nábojov kal. 9 mm Luger, výrobca Sellier a Bellot a 2 ks nábojov kal. 9 mm Luger, výrobca Považské strojárne, ktoré sú strelivom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm.
2. g)zákona až do zadržania dňa 15. septembra 2017 do 00:30 hod. Za to bol obžalovanému S. Q., postupom

§ 144ods.

1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h), § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b), § 41 ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého bol

§ 48ods.

4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň obžalovanému uložil

§ 60ods.

1 písm. b) Trestného zákona trest prepadnutia vecí, a to cestovná taška čiernej farby značky ADIDAS so sivým pásom, 1 ks ťažného lana žltej farby s čiernymi dvomi umelohmotnými úchytkami na obidvoch koncoch s kovovým hákom (s dvoma uzlami) dĺžky 133 cm, 1 ks popruh cestovnej tašky čiernej farby dĺžky 75 cm, 1 ks pletené lano čiernej farby zviazanej s uzlom dĺžky 158 cm, 1 ks čierna taška s nápisom Snowimage (taška na úbor), 1 pár športových rukavíc s nápisom ASTARS čiernosivej farby, 1 ks prázdna krabica cigariet značky MARLBORO, 1 ks kladivo s drevenou rukoväťou dĺžky 31 cm, 1 ks lepiaca páska modrej farby o rozmeroch 7 cm (šírka), 1 ks vyskakovací nôž značky MIKOV STAINLESS celkovej dĺžky 21 cm s dĺžkou čepele 9 cm, 1 ks puzdro na slnečné okuliare značky CAZAL čiernej farby z umelej hmoty s obsahom okuliarov značky CAZAL so žltou kovovou časťou, 1 ks kuchynský nôž značky SOLINGEN s celkovou dĺžkou 33 cm a dĺžkou čepele 21 cm, 1 ks plienka z látky bielej farby šírky 74 cm a dĺžky 64 cm, 1 ks visiaci zámok bez kľúča s nápisom CIX CIRCLE grafitovej farby, 1 ks fľaštička priesvitná s obsahom tekutiny veľkosti 5 x 2,5 cm, 1 ks hasičská sekera bez značky s drevenou rukoväťou celkovej dĺžky 42 cm s hnedým koženým puzdrom s hliníkovou karabínou, 1 ks taška na hygienické potreby čiernej farby z látky značky VERSACE, 2 kusy vrecia na odpad veľkosti 58x55 cm modrej farby, 1 ks ruksak výšky 60 cm čiernosivej farby značky TOPMOVE, žlté spletené lano s karabínami na oboch koncoch, horolezecké lano dĺžky 40 metrov, ktoré boli určené na spáchanie trestného činu s tým že

§ 60ods.

5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

§ 76ods.

1, § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad vo výmere 3 (tri) roky a

§ 77ods.

2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3 písm.

1. f)Trestného zákona uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou L. O. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a s poukazom na ustanovenie § 51 ods. 4 písm.
2. a)Trestného zákona aj povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej L. O. na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej L. O. alebo v mieste jej pracoviska alebo miest, ktoré pravidelne navštevuje. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, (ďalej len „ prokurátor") čo do výroku o vine v bode 2/ rozsudku a do súvisiaceho výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré odvolanie prokurátor dodatočne odôvodnil písomným podaním z 27. novembra 2018. Prokurátor v podaniach predovšetkým vo vzťahu k skutku v bode 2/ sa nestotožnil so záverom súdu, že obžalovaný sa bezprostredne nepokúsil dostať na balkón poškodenej s úmyslom túto usmrtiť. Práve naopak zo zadováženej dôkaznej situácie vyplynulo, že sa pokúsil takto konať, a len z objektívnych príčin skutok nedokonal. Fáza prípravy spočívala v tom, že si naplánoval spôsob jeho spáchania, na svoje konanie si zabezpečil nástroje potrebné na spáchanie trestného činu, t. j. tašku so zaisteným obsahom a strelnú zbraň. Štádium prípravy sa skončilo momentom uviazania lán potrebných na zlaňovanie a zostrojenia si improvizovaného tzv. sedáku, potrebného na obžalovaným zvolený spôsob spáchania skutku. Od momentu, keď obžalovaný začal zlaňovať obytný dom, začal konať bezprostredne tak, aby dokonal pripravované trestné činy, nakoľko mienil zavraždiť poškodenú v jej byte. Jeho konanie je z tohto dôvodu potrebné právne kvalifikovať ako pokus spáchania dvoch trestných činov. Obžalovanému zabránili spáchať skutok tri od neho nezávislé objektívne skutočnosti. Jeho vlastná neschopnosť zlaniť sa bez prestávky až na balkón poškodenej, prítomnosť M. A. v inkriminovanej dobe spolu s jej spozorovaním obžalovaného a skutočnosť, že privolala hliadku polície. Vzhľadom na predchádzajúce sa správanie obžalovaného, ako to vyplýva zo svedeckých výpovedí, ktoré sú podporené aj závermi znaleckého posudku znalca z odboru psychológia, je možné bez akýchkoľvek pochýb predpokladať, že pri absencii uvedených objektívnych skutočností by došlo k dokonaniu zamýšľaného skutku, a to s vopred uvážením zavraždenia poškodenej za súčasného porušenia jej domovej slobody. Minimálne vo vzťahu k spáchaniu prečinu porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm.

1. d)Trestného zákona s poukazom na § 140 písm.
2. c)Trestného zákona, niet pochýb o tom, že bol spáchaný v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Trestného zákona. Od balkóna patriaceho k bytu poškodenej na

1. poschodí, delilo obžalovaného len pár metrov, ktoré nedokázal prekonať, nie z vlastného uváženia, ale z objektívnych príčin, ktoré mu zamedzili skutok dokonať a obžalovaný tak musel prerušiť svoje konanie, a z dôvodu vysilenia si odpočinúť na balkóne patriaceho M. A., bývajúcej na
2. poschodí. Od obydlia obžalovanej ho teda delilo len jedno poschodie (cca 3 metre). Pokiaľ ide o uložený trest, tento považuje prokurátor za neprimerane nízky a vydaný v rozpore so zadováženou dôkaznou situáciou. Súd zistil len jednu priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky uzná argumentáciu prokurátora vo vzťahu ku konaniu obžalovaného, pričom niet pochybností o tom, že obžalovaný tak bezprostredne konal, obžalovaný bol uzrozumený s tým, že spácha trestný čin na mieste požívajúcom

všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného, a teda je potrebné aj túto okolnosť posúdiť ako priťažujúcu okolnosť

§ 37písm.

g) Trestného zákona. Obžalovaný už bol odsúdený za úmyselný trestný čin násilného charakteru, ktorého sa mal dopustiť voči poškodenej L. O. - priťažujúca okolnosť

§ 37písm.

1. m)Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal na stranu 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku a tam uvedený rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 0T/129/2016. Prokurátor sa nestotožnil s aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 2 písm.
2. a)Trestného zákona. Použitie postupu

§ 39ods.

2 písm. a) Trestného zákona voči obžalovanému je v rozpore so zásadami ukladania trestov. Nedostatočné je aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. S výnimkou tzv. sériových a nájomných vrahov, sú takmer všetci páchatelia takejto trestnej činnosti, teda úkladnej vraždy z nejakého dôvodu vo vzťahu so svojou obeťou a majú snahu o usmrtenie konkrétneho jednotlivca, čo však vo všeobecnosti nezakladá dôvod na postup

§ 39Trestného zákona.

Obžalovaný sa neprejavoval agresívne len voči svojej bývalej družke a jej rodine, ale zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že obžalovaný mal

výpovede svedkov už aj v období pred januárom 2017 vlastniť strelnú zbraň alebo strelné zbrane a okrem poškodenej a jej rodiny mal fyzicky napadnúť H. P. (aj so zbraňou) a svoju sestru. Mal vlastniť akýsi zoznam ľudí, ktorých chcel zabiť, a keď sa s H.J. pohádali kvôli nesplatenej pôžičke, poslal mu správu cez internet, cez facebook, ktorú on pochopil tak, že obžalovaný má pištoľ, ktorou ho zastrelí. Z obžalovaného, resp. jeho budúceho konania vyslovil obavy aj svedok S. Q.. Z uvedeného vyplýva, že sa v osobe obžalovaného jedná o osobu, ktorá má sklony svoje problémy riešiť násilím aj za použitia zbraní, pričom komplexná analýza povahy obžalovaného vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológia, a to okrem iného s hodnotením, že agresivita síce nepatrí medzi dominantné črty osobnosti obžalovaného, je však ľahko aktivovateľná s možnosťou navonok orientovaných agresívnych prejavov v zmysle reakcie na frustrujúce situácie. Táto jeho agresia je živená aj paranoidnými tendenciami. Motivácia obžalovaného zavraždiť poškodenú len z dôvodu, že s ním nechcela mať vzťah, bola taká silná, že neváhal použiť postup, ktorý v podstate ohrozoval jeho vlastný život, ako to vyplýva aj z výpovede samotného obžalovaného, ktorý uviedol, že zlaňoval prvýkrát a používal v zásade veľmi improvizované zlaňovacie pomôcky, čo je v súlade aj s výpoveďou M. A., ktorej mal uviesť, že „rád by som sa dostal dole, hneď spadnem". Znalec z odboru psychológia uviedol, že možnosť resocializácie obžalovaného je nepriaznivá, a to vzhľadom na výsledky znaleckého skúmania a tzv. cutscore. V tejto súvislosti je kritickou hodnotou 30 % zastúpenie ukazovateľov negatívnej sociálnej prognózy. V prípade obžalovaného je toto percento 42 %, takže prekračuje zmienenú kritickú hodnotu, a tým vlastne vyššiu pravdepodobnosť nepriaznivej sociálnej prognózy. Pokiaľ to prekročí hodnotu 30 %, tak už znalec uvažuje o nepriaznivej prognóze. Znalec konštatoval abnormnú osobnosť, resp. zmiešanú poruchu osobnosti, v rámci ktorej prevláda emočná nestabilita, už zmienená paranoidita a disocialita, t. j. sklon k protispoločenskému konaniu. Prokurátor ďalej poukázal na ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 13 ods. 2 Trestného zákona, § 14 ods. 2 Trestného zákona, § 34 ods. 5 písm. c) Trestného zákona a tri vyššie uvedené objektívne okolnosti, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. Je možné dôvodne predpokladať, že v prípade neexistencie prítomnosti svedkyne A. v byte, by si obžalovaný na jej balkóne oddýchol a následne sa spustil už len cca 3 metre a skutok by dokonal. Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 321ods.

1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a aby

§ 322ods.

1 Trestného poriadku vrátil vec Špecializovanému trestnému súdu Pezinok, aby ju znovu prejednal a rozhodol s právnym názorom, že v bode 2/ sa jedná o obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy

§ 144ods.

1 Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona, aby súd prihliadol na priťažujúce okolnosti

§ 37písm.

g), písm. h), písm. m) Trestného zákona, pričom spodná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný, a to obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy

§ 144ods.

1 Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Trestného zákona je s prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 25 (dvadsaťpäť) rokov a trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov je neprimerane nízky a nie je dôvod na postup

§ 39ods.

2 písm. a) Trestného zákona a ani na postup

§ 48ods.

4 Trestného zákona. Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa

1. novembra 2018 odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Lýdie Ráckovej, obžalovaný S. Q., čo do výroku o vine v bode 1/ a v bode 2 /rozsudku a do výroku o treste, ktoré následne prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním zo dňa
2. decembra 2018 dodatočne odôvodnil. Obžalovaný v odôvodnení odvolania uviedol, že podstatnou chybou konania, ktorá napadnutým výrokom rozsudku predchádzala, bolo predovšetkým porušenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd napriek opakovaným požiadavkám obžalovaného i ustanoveného obhajcu i obhajcu, ktorý ho na základe substitučnej plnej moci zastupoval, včas neoslobodil od povinnosti ustanoveného obhajcu obhajovať obžalovaného, v dôsledku čoho bolo obžalovanému znemožnené realizovať jeho právo na obhajobu. Ak

zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona v znení neskorších predpisov je

§ 22ods.

1 závažným dôvodom na odstúpenie advokáta od zmluvy o poskytovaní právnych služieb strata nevyhnutnej dôvery medzi ním a klientom, tým viac je strata dôvery obžalovaného v ustanoveného obhajcu dôvodom na pozbavenie obhajcu jeho povinnosti obhajovať obžalovaného, ak dôsledkom neexistencie nevyhnutnej dôvery je obžalovanému upierané právo na obhajobu garantované citovanými právnymi dokumentami a predpismi. Obžalovaného pôvodne obhajoval na základe plnej moci Mgr. Roman Kerak. Potom mu bol ustanovený obhajca JUDr. Michal Ellinger. Tento obhajca však v skutočnosti obhajobu obžalovaného nevykonával. K tomuto obhajcovi obžalovaný nemal od samého začiatku dôveru, a preto na základe substitučnej plnej moci zo dňa

1. januára 2018 pokračoval v jeho obhajobe Mgr. Roman Kerak. Následne však došlo k narušeniu nevyhnutnej dôvery obžalovaného aj k osobe Mgr. Romana Keraka, keďže obžalovaný nadobudol presvedčenie, že tento obhajca neobhajuje záujmy obžalovaného, ale záujmy určitej skupiny osôb z Dunajskej Stredy, čo považoval za konflikt záujmov s jeho záujmami. Dôvodom nedôvery bola však nespokojnosť s jeho obhajobou aj z iných dôvodov, napríklad neplnil riadne a včas jeho požiadavky, ktoré on považoval za potrebné pre preukázanie svojej neviny. V dôsledku takéhoto stavu sa obhajoba ustanoveným obhajcom JUDr. Michalom Ellingerom, ale i obhajoba Mgr. Romanom Kerakom sa stala čisto formálnou, keďže obžalovaný sa ako osoba neznalá práva nemal možnosť riadne obhajovať sám. Obžalovaný nikdy štúdium spisu s obhajcami neabsolvoval. Keď na výslovné požiadanie navštívil obžalovaného vyšetrovateľ s Mgr. Romanom Kerakom, zápisnicu podpísal obžalovaný na požiadanie Mgr. Romana Keraka dňa
2. augusta 2018 bez toho, aby pristúpili spoločne k štúdiu spisu a spolu sa radili, keďže Mgr. Roman Kerak obžalovanému pre časovú tieseň prisľúbil, že v krátkej dobe obžalovanému obstará celý spis. Tento spis mu však doručil so značným oneskorením a k spoločnej porade v rámci obhajoby už nikdy nedošlo. Obžalovaný podaním doručeným súdu dňa
3. septembra 2018 uviedol, že nemá dôveru v ustanoveného obhajcu JUDr. Michala Ellingera od samého začiatku a ani v Mgr. Romana Keraka. Namietal, že stratil v nich dôveru, jednak z možného poznania vplyvnej osoby v okrese Dunajská Streda Ing. T. O., otca poškodenej L. O.. Ďalej, že po výsluchu obžalovaného dňa
4. júna 2018 došlo k úniku informácii o skutočnostiach, o ktorých vypovedal vo vzťahu k trestnej činnosti iných osôb, keďže následne začal vyhľadávať jeho rodinu S. Q., ktorého sa jeho rodina bojí a tiež z dôvodu, že obaja obhajcovia zastupovali Y. C., spájaného s uvedenou skupinou osôb. Stratu dôvery predstavujúcu vážnu prekážku riadneho obhajovania záujmov obžalovaného potvrdili aj obaja obhajcovia v úvode hlavného pojednávania dňa
5. septembra
6. JUDr. Michal Ellinger potvrdil tvrdenie obžalovaného, že táto dôvera bola narušená medzi ním a obžalovaným od samého začiatku. Mgr. Roman Kerak sa vyjadril, že síce obžalovaného zastupoval

jeho vedomia riadne, ale narušenie dôvery medzi obžalovaným a JUDr. Michalom Ellingerom je natoľko závažné, že si nevie predstaviť ďalšie pokračovanie obhajoby a na zabezpečenie práv obhajoby obžalovaného by bolo najlepšie a v danom čase ešte účelné pokračovať v obhajobe s novým obhajcom. Napriek žiadosti obžalovaného i vyjadrení obhajcov na potrebu ustanovenia nového obhajcu, súd žiadosti obžalovaného nevyhovel a na predmetnom hlavnom pojednávaní dňa 17. septembra 2018 JUDr. Michala Ellingera od povinnosti obhajovania obžalovaného neoslobodil a pokračoval v konaní za prítomnosti oboch obhajcov, po obedňajšej prestávke už len za prítomnosti Mgr. Romana Keraka. Hoci obžalovaný nemal žiadnu prípravu na pojednávanie, ktorú chcel absolvovať s novým obhajcom a poradiť sa s ním čo do jeho výsluchu, výsluchu poškodenej a ďalších svedkov a pripraviť si otázky na poškodenú a ďalších svedkov, ako aj návrhy na dokazovanie, bolo vykonané hlavné pojednávanie iba za formálnej účasti obhajcov. Po prednesení obžaloby a vyhláseniach obžalovaného

§ 257Trestného poriadku súd vypočul obžalovaného, poškodenú a matku poškodenej.

Po obedňajšej prestávke obžalovaný predložil súdu dve písomné podania z

1. augusta 2018 v slovenskom jazyku a z
2. augusta 2018 v maďarskom jazyku. V podaní v maďarskom jazyku, ktoré bolo tlmočníčkou prečítané, obžalovaný uviedol ďalších 17 bodov, pre ktoré sa domáhal ustanovenia iného advokáta. Podanie z
3. augusta 2018 súd neprečítal, hoci aj toto obsahovalo ďalšie vážne dôvody, ktoré sú prekážkou obhajoby jeho osoby JUDr. Michalom Ellingerom a Mgr. Romanom Kerakom. Súd však týmto argumentom naďalej odmietal venovať pozornosť s odôvodnením, že o žiadosti o oslobodenie JUDr. Michala Ellingera obhajovať obžalovaného už rozhodol v priebehu doobedia. Do zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa
4. septembra 2018 sa dostal text na strane 5 dole, ktorý zjavne s trestnou vecou obžalovaného nesúvisí a keďže JUDr. Michal Ellinger a ani Mgr. Roman Kerak túto chybu v zápisnici nenamietali, ide taktiež o jeden z dôkazov, že obhajobu vykonávali v konaní pred súdom formálne, keď ani nezistili, že v zápisnici je tam nepatriaci text. Súd následne pokračoval v hlavnom pojednávaní aj dňa
5. septembra 2018, kedy vypočul za prítomnosti obhajcu JUDr. Michala Hargaša, ktorý na základe substitučnej plnej moci zo dňa
6. septembra 2018 zastúpil JUDr. Michala Ellingera, svedkyňu C. W. a následne od 13:30 hod. v prítomnosti JUDr. Michala Ellingera svedkov S. Q., M. A., Ing. T. O.. Ani JUDr. Michal Hargaš však objektívne nemohol riadne obžalovaného obhajovať, keď substitučnú plnú moc prevzal len deň pred hlavným pojednávaním. Súd na hlavnom pojednávaní vypočúval ďalších svedkov za prítomnosti JUDr. Michala Ellingera dňa
7. septembra 2018, hoci v úvode pojednávania oznámil súdu, že obžalovaný mu opätovne tlmočil výhradu voči zastupovaniu jeho osobou s odôvodnením, že chce navrhnúť ďalších svedkov a nechce uviesť ich mená z obavy, že by sa mohol s uvedenými osobami poznať. Súd sa na to vyjadril, že táto otázka bude prehodnotená po vykonaní dôkazov naplánovaných na daný deň a následne pokračoval v konaní, vypočul svedkov a oboznámil listinné dôkazy uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní. V závere hlavného pojednávania obhajca JUDr. Michal Ellinger opätovne predložil návrh, aby súd rozhodol o jeho oslobodení od povinnosti obhajovania. Obžalovaný celkom vo svojich ústnych a písomných podaniach oznámil 28 vážnych dôvodov, pre ktoré sa domáhal zmeny ustanoveného obhajcu. Predseda senátu až po vykonaní výsluchov uvedených svedkov uznesením rozhodol o oslobodení ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania obžalovaného a opatrením z
8. septembra 2018 ustanovil nového obhajcu. Z uvedených skutočností vyplýva, že pre vážnu prekážku - neexistenciu, resp. stratu vzájomnej dôvery medzi obhajcami a obžalovaným nebola riadne vykonávaná obhajoba obžalovaného, čím nutne došlo aj k porušeniu ustanovenia § 43 ods. 3 Trestného poriadku,

ktorého je skôr zvolený alebo ustanovený obhajca povinný plniť si svoje povinnosti až do skutočného prevzatia obhajoby zvoleným alebo ustanoveným obhajcom. Formálnu účasť troch obhajcov na prvých troch hlavných pojednávaniach nemožno považovať za plnenie si povinnosti obhajcu. Tým, že súd oneskorene až po vykonaní značnej časti dôležitých dôkazov vyhovel žiadosti obžalovaného ako i jeho obhajcov o zmenu ustanoveného obhajcu, došlo priam k upieraniu jeho práva na obhajobu. Toto porušenie práva na obhajobu je o to závažnejšie, že súd následne odmietal i prevažnú časť navrhovaných dôkazov obhajoby obžalovaného, čím došlo aj k porušeniu ustanovení Trestného zákona, ktorými sa malo zabezpečiť náležité objasnenie veci ako nevyhnutný predpoklad spravodlivého rozhodnutia. Súd nerešpektoval ustanovenia § 2 ods. 7, ods. 12 Trestného poriadku, § 34 Trestného poriadku, článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čoho dôkazom sú skutočnosti, že súd na hlavných pojednávaniach odmietol návrhy na doplnenie dokazovania, a to návrh Mgr. Romana Keraka na vykonanie konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou na odstránenie rozporov v ich tvrdeniach prednesený na hlavnom pojednávaní dňa

1. septembra 2018, o čom súd rozhodol na tomto pojednávaní, hoci konfrontácia je významným dôkazným prostriedkom práve v prípadoch, kedy výpoveď obžalovaného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka / poškodeného a tento rozpor nemožno vyjasniť inak. Odmietnutím konfrontácie bol upretý jeden zo závažných dôkazov, ktorými obžalovaný mal jedinečnú možnosť preukázať, v ktorých prípadoch poškodená nehovorila pravdu, úmyselne či neúmyselne. Návrh obžalovaného na vykonanie výsluchu svedkyne matky C. W. na skutočnosti, ktoré sa mohla dozvedieť od dcéry prednesený na hlavnom pojednávaní dňa
2. septembra 2018, o čom súd rozhodol na tomto pojednávaní. Obžalovaný mal za to, že o dôležitých skutočnostiach podstatných pre jeho obhajobu, o ktorých hovoril s C. W., ale vzhľadom na ukončenie ich vzťahu neočakával, že pri nastávajúcom výsluchu ich C. W. ako svedkyňa potvrdí a mal za to, že sa mohla o nich zmieniť svoje matke, a preto ju chcel ohľadom týchto skutočností navrhnúť ako svedkyňu. Okrem toho chcel poukázať na blízke vzťahy medzi matkou poškodenej a matkou svedkyne C. W.. Ďalšie návrhy obhajoby, resp. obžalovaného prednesené na hlavnom pojednávaní súdu dňa
3. októbra 2018, ktorý o týchto návrhoch na tomto pojednávaní nerozhodol, s výnimkou, že následne akceptoval výsluchy F. O., V. D., P. P. a O. M. rozhodol o ich odmietnutí až v závere hlavného pojednávania dňa
4. novembra
5. Ďalšie návrhy boli doručené súdu písomným podaním zo dňa
6. októbra 2018, predložené na hlavnom pojednávaní dňa
7. októbra 2018, navrhnuté výsluchy obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa
8. novembra
9. O všetkých návrhoch na doplnenie dokazovania predkladaných počnúc dňom
10. októbra 2018 súd rozhodol ich odmietnutím, aj to až tesne pred vyhlásením dokazovania za skončené na hlavnom pojednávaní dňa
11. novembra
12. Je nepochopiteľné, že spomedzi množstva navrhnutých dôkazov po zmene obhajcu súd neakceptoval ani tak závažný návrh, ako bol návrh na zopakovanie výsluchov svedkov vrátane poškodenej, vykonaných na hlavnom pojednávaní v dňoch
13. septembra 2018,
14. septembra 2018 a
15. septembra
16. Dôvody odmietnutia vykonať navrhované dôkazy neboli súdom nijak bližšie špecifikované, iba tým, že ide o dôkazy nepodstatné pre rozhodnutie a že ide o okolnosti, ktoré možno zistiť z iných, skôr vykonaných dôkazov. Konkrétne dôvody odmietnutia navrhovaných dôkazov boli uvedené až v písomnom vyhotovení rozsudku, s ktorými sa však obžalovaný nestotožňuje, pretože ide o zdôvodnenie založené iba na subjektívnom pohľade súdu, ignorujúc závažnosť danej trestnej veci. Obžalovanému hrozila trestná sadzba 20 až 25 rokov trestu odňatia slobody, preto aj tento postup súdu, ktorý predchádzal napadnutým výrokom rozsudku, je nerešpektovaním práva na obhajobu zásadným spôsobom. Na hlavnom pojednávaní dňa
17. septembra 2018 bol vypočutý ako svedok S. Q.. Hoci

obžalovaného bolo zrejmé, že sa dostavil na pojednávanie pod vplyvom omamných látok, súd pristúpil k jeho výsluchu. V závere obžalovaný namietol hodnovernosť jeho výpovede s tým, že bol niekým ovplyvnený, že nevypovedal pravdu a poukázal aj na to, že vypovedal pod vplyvom omamných látok. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní dňa

1. októbra 2018 chcel vyjadriť k priebehu dovtedy vykonaného hlavného pojednávania. Pripravil si svoje vyjadrenia aj písomne, ale zo strany súdu bol po prednesení časti svojho vyjadrenia zastavený, že hodnotí dôkazy za celé konanie, k čomu dostane priestor až v rámci záverečnej reči. Súd teda jeho prednes obsahujúci vyjadrenie k dokazovaniu a k porušeniu jeho práva a obhajobu za obdobie do
2. septembra 2018, nesprávne poňal ako prednes patriaci do záverečnej reči, čím uprel obžalovanému jedno z ďalších jeho základných práv, vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich. Toto právo však prislúcha obžalovanému aj priebežne, nielen v rámci záverečnej reči. Za súhrnu takýchto okolností, upierania práva na obhajobu, na vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam kladených za vinu obžalovanému a k dôkazom o nich, nemohol prirodzene súd objektívne ani hodnotiť vykonané dôkazy. Súd ich hodnotil jednostranne a v neprospech obžalovaného, kedy naviac z vykonaného dokazovania nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, že by obžalovaný svojím konaním skutočne naplnil zákonné znaky skutkových podstát žalovaných trestných činov v bode 1 a v bode
3. Ku skutku v bode 1 rozsudku obžalovaný uviedol, že u svedkov S. Q., B. X. a H.J. neboli jediným dôvodom pomsty vo forme krivých výpovedí voči obžalovanému nesplatené pôžičky, ale predovšetkým skutočnosť, že sa dozvedeli o tom, že obžalovaný podal na nich trestné oznámenie a uverili aj dezinformáciám, ktoré sa k nim dostali, resp. ktoré vo vzťahu k B. X., H.J. ako i k poškodenej boli zámerne účelovo podnecované zo strany S. Q.. Obžalovaný popiera, že by sa takéhoto skutku dopustil. Nemal ani dôvod, prečo by tak konal. S poškodenou sa rozišiel
4. januára 2017 a odvtedy mal vzťah s priateľkou poškodenej C. W. a neskôr žil s družkou X. O.. Na svoju obranu uviedol, že po prepustení v väzby v marci 2017 býval v Dunajskej Strede na adrese W. O., ale asi po troch týždňoch sa odsťahoval do Maďarska, do L., lebo sa mu vyhrážal otec poškodenej Ing. T. O.. Priznal, že počas bývania v Maďarsku chodil do Dunajskej Stredy a pre poštu, či hlásiť sa k probačnej úradníčke. Ak mohol byť videný v blízkosti obydlia poškodenej, nikdy to nebolo za účelom sledovania poškodenej. Navštevoval blízke potraviny, chodil tadiaľ venčiť psa, parkoval na blízkom parkovisku. Jeho prenajatý byt v Dunajskej Strede na O. J., v ktorom počas jeho pobytu v Maďarsku obývala X. O., je vzdialený od bytového domu, v ktorom poškodená býva, len cca 200 metrov. Od júna následne býval so X. O. v prenajatom byte v Šamoríne. Výpoveď poškodenej o kontakte s obžalovaným sa nezakladá na pravde. V apríli bol obžalovaný už v Maďarsku a jeho príchody do Dunajskej Stredy boli iba výnimočné. Poškodená tým, že nekonkretizovala časové obdobia, v ktorých mala vidieť obžalovaného, údajne aj 20-krát, v priebehu apríla obliehať obytný dom, v ktorom býva, už samé o sebe vzbudzuje pochybnosť o vierohodnosti jej výpovede. Poškodená predsa chodila do práce, v priebehu dňa teda nebola ani doma. Ak by to bolo v priebehu dňa, muselo by to upútať pozornosť tých obyvateľov, ktorí do práce nechodili a ak to malo byť vo večerných hodinách, kedy je väčšina obyvateľov bytovky už doma, a to vyššia mala byť pravdepodobnosť, že si konanie obžalovaného niekto všimne. Na vážnu ujmu obhajobných práv obžalovaného je v tejto súvislosti tiež skutočnosť, že v prípravnom konaní obžalovaný navrhol vypočuť všetkých obyvateľov obytného bloku, ale vyšetrovateľ tento návrh odmietol ako nepotrebný napriek tomu, že na tomto návrhu obžalovaný trval a domáhal sa v tejto súvislosti aj preskúmania postupu vyšetrovateľa prokurátorom. Obžalovaný dňa
5. augusta 2017 mal stretávku s kamarátom Y., takže ho poškodená mohla vidieť a dňa
6. augusta 2017 bol so svojim psom vo vchode bytového domu, kedy išiel za N. A., s ktorou bol v kontakte. Tieto návštevy však nijak s osobou poškodenej nesúviseli. Otázka znie, či možno výpoveď poškodenej považovať za dostatočnú na usvedčenie obžalovaného z vyhľadávania jej osobnej blízkosti a kvalifikovať jeho konanie zároveň ako nebezpečné prenasledovanie, ak údajné vyhľadávanie osobnej blízkosti poškodenej, či jej sledovanie v mesiaci apríl 2017 a uvedený deň
7. mája 2017 nebolo nikým a ničím preukázané a v auguste 2017 boli iba dva prípady, kedy bol obžalovaný v blízkosti poškodenej a aj to nie v súvislosti s jej osobou. Takáto dôkazná situácia je nedostatočná na vyvodenie záveru o vine obžalovaného zo skutku v bode 1/. Výpoveďami V. D. a F. O. sa potvrdila v podstate obrana obžalovaného. V. D. uviedol, že spomínanú motorku Honda Hornet kúpil asi pred troma rokmi, že obžalovanému ju požičal iba zhruba 4 až 5 krát na pár hodín, z toho v jednom prípade iba na pár minút. Svedok F. O. zase potvrdil, že auto Audi 6 odkúpil a od
8. júna 2017 ho má vo svojej držbe určenej na predaj a že od tohto obdobia s vozidlom okrem neho nikto nejazdil a teda, že nebolo nikdy ani požičané obžalovanému. Skutok v bode 1/ rozsudku z formálneho hľadiska nemohol trvať až do
9. septembra 2017, t. j. do zlaňovania sa obžalovaného, nakoľko poškodená o tejto udalosti nemala vedomosť, nebola jej priamym, ani nepriamym svedkom a

jej vlastnej výpovede obžalovaný mal byť v jej blízkosti

jej vnímania naposledy

1. augusta
2. Matka poškodenej L. O. obžalovaného zo skutku v bode 1/ neusvedčovala, pretože potvrdila iba to, že
3. apríla 2017 nad ránom, kedy bola u dcéry a nevedeli obe spať, videli biele auto kombi s čiernou strechou, na akom jazdil obžalovaný, ktorý zatrúbil a potom prudko vyštartoval. Dňa
4. septembra 2017 ho videla v Šamoríne ráno so psom. Ďalej uviedla, že videla na dcére strach z obžalovaného, z dôvodu ktorého navštevovala jej dcéra aj psychiatra. Obžalovaný bol vo vyhrážkach dobrý, lebo sa nevyhrážal priamo, ale iba medzi slovami. Takáto výpoveď svedkyne je však ako dôkaz nebezpečného prenasledovania bezvýznamná. Rovnako tomu je aj u výpovede otca poškodenej Ing. T. O.. Tento taktiež ku skutkom kladeným obžalovanému za vinu neuviedol v podstate nič. Jeho tvrdenia, že po tom, čo zhorelo auto jeho dcéry a jeho bývalej manželky, mal registrovať obžalovaného cez kamerový systém aj osobne krúžiť na osobnom motorovom vozidle značky Audi A6 bielej farby okolo jeho areálu, je irelevantná. Ak súčasť nebezpečného prenasledovania poškodenej mali byť

odôvodnenia súdu aj listinné dôkazy, a to výhražný lístok za stieračmi auta poškodenej a statusy na facebook-u, treba uviesť, že v skutočnosti nejde o žiadne relevantné, k veci sa vzťahujúce dôkazy. Lístok za stieračmi auta poškodenej obžalovaný nechal v januári 2017 po rozchode s poškodenou, nedával na žiadnu stránku fotky ani videá ohľadom poškodenej, o 84 fotkách a 9 videách povedal obžalovanému H.J.. Poškodená sa priznala, že na stránku obžalovaného išla až na základe upozornenia C. W.. Keby tak C. W. neurobila, nevedela by o uvedených statusoch a nemala by príležitosť si namýšľať, že išlo o vyhrážky voči osobe poškodenej. Poškodená bola zo strany C. W. a S. Q. hecovaná proti obžalovanému upozorňovaním na jeho faceebookovú stránku a klamstvami šírenými S. Q. o tom, že koho každého sa chystá obžalovaný zabiť, vrátane nej, čo u nej v vzbudzovalo strach z obžalovaného, hoci k tomu nemala racionálny dôvod. Ku skutku v bode 2/ rozsudku obžalovaný uviedol, že nie je sporné, že sa obžalovaný v noci

1. septembra 2017 zlaňoval z obytného bloku, v ktorom poškodená býva. Záver súdu, že obžalovaný sa zlaňoval za účelom úkladnej vraždy poškodenej, je indícia a súd napriek tomu, že neboli vykonané dôkazy, ktoré by nad všetky pochybnosti potvrdzovali vinu obžalovaného, súd ho uznal za vinného aj z tohto skutku. Obžalovaný strelnú zbraň a zásobník s nábojmi do tejto zbrane zhodil zo strechy obytného domu ešte skôr, než začal vôbec zlaňovať. Jeho obrana v tomto smere nebola nikým a ničím vyvrátená. Strelnú zbraň teda nijako nemohol použiť ako zbraň na usmrtenie poškodenej. Nie je dosť dobre predstaviteľné, akoby obžalovaný použil túto zbraň na usmrtenie, keď nemala tlmič a výstrel v polnočnej dobe by sa rozliehal po obytnom dome, čím by upútal pozornosť minimálne susedov poškodenej. Keby chcel obžalovaný vôbec niekoho usmrtiť, mohol sa kľudne zbaviť aj ďalších vecí, ktoré mal pri sebe v taške, ale neurobil to, hoci mal na to cca 10 až 15 minút času. Naopak, obžalovaný si na balkóne kľudne sadol a počúval DVD. Veci vybraté z veľkej tašky políciou ešte v byte svedkyne, mal v taške bežne uschované a tašku aj s pôvodným obsahom si zobral len preto, že do malej tašky sa mu veľké lano nezmestilo. Záver súdu, že strelná zbraň, dva nože, sekera, lepiaca páska umožňujú jediný logický záver, že ich mal obžalovaný pripravené na usmrtenie poškodenej, je evidentne prehnaný, na úrovni scifi. Ohľadom možného zbavenia sa tela a zahladenia stôp nebolo vykonané dokonca žiadne dokazovanie. Celý skutok stojí preto na čisto iba domnienkach, indíciách, ale bez relevantných dôkazov. Obžalovanému nie je zrejmé, prečo sa trest prepadnutia veci vzťahoval aj na také veci, ktoré evidentne neboli vecami, ktoré by bolo vôbec možné považovať za veci slúžiace na spáchanie skutku (čierna cestovná taška, puzdro sekery, popruh cestovnej tašky, ďalšia čierna taška, pár športových rukavíc, puzdro na slnečné okuliare, slnečné okuliare, plienka, priesvitná fľaštička s obsahom tekutiny, 2 vrecia do odpadkového koša, ruksak). Aj z výpočtu týchto vecí je zrejmé, že vôbec takýto obsah tašky, ani v spojitosti s nožmi, sekerou a lepiacou páskou, neboli evidentne určené na žiadne usmrtenie človeka. Napokon súd sa nevysporiadal ani s tou skutočnosťou, že obžalovaný na balkóne do príchodu polície si počúval DVD. Takto by sa predsa človek, ktorý by sa chystal niekoho usmrtiť, nesprával. Súdom nebola vyvrátená ani obrana obžalovaného, že mal schopnosť a možnosť zlaniť sa až na zem, nebyť spozorovania svedkyňou M. A., ktorá oznámila obžalovanému, že zavolá políciu, keď bol pri jej balkóne, tak ďalšie zlaňovanie dobrovoľne vzdal. Svoje zabezpečenie lanami chcel súdu aj názorne ukázať, čo ale súd ako návrh tiež neakceptoval. K výpovedi M. A. sa vyjadril, že chcel ísť len dole, chcel jej to vysvetliť, nebol dôvod, aby volala políciu. Svedkyňa pri výsluchu potvrdila, že privolanej hliadke sa vyjadril, že má rád adrenalín. Hystéria, že chcel poškodenú zavraždiť, sa rozšírila až po tom, čo takúto domnienku vyslovila polícia a následne vypočutí svedkovia B. X., H.J. a S. Q., ktorí ho krivo obvinili z toho, že sa mal pred nimi vyjadrovať o tom, že poškodenej ublíži, resp. ju usmrtí, až po tom, čo sa dozvedeli, že dal na nich trestné oznámenie, pričom poškodená takýmto rečiam uverila. C. W. nikdy neukazoval svoju zbraň a ani jej nikdy nepovedal, že chce poškodenej ublížiť. Svedkyňa sa k obžalovanému chovala dvojtvárne, pred ním hovorila hanlivo o poškodenej a v prítomnosti poškodenej rovnako zase o ňom. Kým svedkyňa N. A. vypovedala, že obžalovaného nevidela od apríla 2017, jej výpoveď vyvracia tvrdenie poškodenej. Výpoveď svedka H.J., že obžalovaný mal mať z jeho bytu zobratý nôž zn. Solingen z jeho sady, sa ukázala byť pri názornej obhliadke noža nepravdivá. P. P. ako sestra obžalovaného potvrdila, že otec poškodenej adresoval vyhrážky obžalovanému. K osobe obžalovaného uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by niekedy niekomu ublížil, že nebol tak vychovaný. Jej dcéra O. M. vypovedala, že našla na facebook-u vyhrážky na adresu obžalovaného zo strany S. Q., H.J. a H. Q.. Tieto výpovede potvrdzujú obranu obžalovaného, že mal dôvod obávať sa o svoj život. Z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť ani so záverom znaleckého posudku PhDr. Róberta Mathého, PhD., ktorý posúdil osobu obžalovaného ako osobu inklinujúcu k nadmernému upodozrievaniu a k zvaľovaniu viny na iných. Znalec vyhotovil posudok, keď nemal k dispozícii dostatok podkladov, a preto nemohol podať ani objektívny znalecký posudok. Vzhľadom na uvedené obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu Pezinok zo
2. novembra 2018 sp. zn. PK-1T/18/2018, z dôvodu

§ 321ods.

1 písm. a) Trestného poriadku pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, z dôvodu

§ 321ods.

1 písm. b) Trestného poriadku pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, z dôvodu

§ 321ods.

1 písm. c) Trestného poriadku pre pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy zrušiť a

§ 322ods.

1 Trestného poriadku vec vrátiť prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obžalovaný vlastným písomným podaním označeným ako „odôvodnenie odvolania", doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa

1. novembra 2018, uviedol, že boli porušené jeho základné ľudské práva, keď 1/ dňa
2. septembra 2018,
3. septembra 2018,
4. septembra 2018 hlavné pojednávanie sa konalo v prítomnosti advokátov JUDr. Ellingera, Mgr. Keraka, JUDr. Hargaša, 2/ advokáti JUDr. Ellinger, Mgr. Kerak, JUDr. Hargaš sa na hlavné pojednávanie nepripravovali, 3/ neboli Špecializovanému trestnému súdu položené otázky na svedkov, ktorý by vedel objektívne rozhodnúť, 4/ celá obžaloba je jedno obrovské klamstvo vykonštruované na osobu obžalovaného, 5/ svedkovia klamali pod prísahou, v bode 6/ milionár Ing. T. O. ovplyvnil celý proces, 7/ žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že plánoval ublížiť poškodenej, 8/ žiadnym spôsobom nemohlo dôjsť k prenasledovaniu, 9/ výsluch poškodenej zo dňa
5. septembra 2017 bol sfalšovaný, 10/ ostatné výsluchy boli spätne datované, 11/ iné výsluchy boli robené a to nezákonným spôsobom, 12/ návrhy, ktorými sa malo dokázať, že obžalovaného chceli zavraždiť v roku 2017, boli odmietnuté, 13/ vzhľadom na to, že sa obžalovaný nemohol pripraviť na hlavné pojednávanie 17., 20., a
6. septembra 2018, nevedel položiť otázky, pomocou ktorých by sa vyjasnilo, kto je zodpovedný za tie vraždy, ktoré boli spáchané, 14/ obžalovaný sa nemohol vyjadriť k niektorým faktom, o ktorých sa dozvedel počas hlavného pojednávania, 15/ prokurátor viac razy klamal pred súdom, 16/ vraždu obžalovaného objednal Ing. T. O., 17/ súd po tom, ako vyšlo najavo, že jednotliví svedkovia klamali, žiadnym spôsobom neupozorňoval prokurátora, aby začal konať vo veci krivého obvinenia, 18/ jediným cieľom obžalovaného je dokázať nevinu obžalovaného, 19/ svedkovia, ktorí sú členmi organizovaných skupín, sú zodpovední za vraždy spáchané v minulosti, 20/ obžalovaný nesúhlasí so záverom súdu, že svedkovia vypovedali zhodne ako počas prípravného konania, 21/ znalecký posudok znalca PhDr. Róberta Mathého bol neobjektívne vypracovaný, 22/ znalec napriek tomu, že je znalcom ústavu MV SR, svoj posudok vypracoval ako súkromný znalec, 23/ súd sám potvrdil, keď
7. októbra 2018 umožnil výmenu advokáta, že predchádzajúci prítomní advokáti nezastupovali obžalovaného, 24/ súd nečakane vyniesol rozsudok napriek tomu, že listinné dôkazy, ktoré boli viackrát spomenuté, nemohol predložiť, 25/ súd nechcel vedieť dôvody, prečo a na koho žiadosť boli sfalšované výsluchy poškodenej a svedkov, 26/ obžalovaný nikdy nemohol vypovedať pravdu, lebo nestál pred nestranným súdom, 27/ poškodená bola prítomná počas celého hlavného pojednávania, dôsledkom čoho nemohol obžalovaný vypovedať pravdu. Písomný podaním z
8. decembra 2018 označeným ako „odôvodnenie odvolania - pokračovanie (15 strán), doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
9. decembra 2018 obžalovaný poukázal na zaujatosť príslušníkov PZ voči jeho osobe počas celého procesu. V rokoch 2009 až 2010 podal trestné oznámenia na príslušníkov Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda. Išlo o drogovú činnosť, v ktorej začne konať v Bratislave protidrogová jednotka, v ktorej sú prichytení pri čine osoby I. a Q., ktorých aj spomína v trestnom oznámení v septembri
10. V roku 2017 na podnet L. O. napísal trestné oznámenie, v ktorom spomína osoby ako W. a F.. Všetky informácie mal od poškodenej, ale v apríli 2017, keď sa spomínaní páni dozvedeli o snahe podať trestné oznámenie, urýchlene a nečakane opustili dunajskostredskú políciu. Dňa
11. júna 2018 pri pokračovaní výsluchu v prípravnom konaní sa mal obžalovaný vyjadriť k samotnej poškodenej a mal v úmysle vypovedať celú pravdu. Nikoho to nezaujímalo, tak sa rozhodol obžalovaný, že pravdu povie pred súdom. Na prvom výsluchu prítomní operatívci klamali obžalovanému do očí, že ich obžalovaný nikdy nemohol stretnúť v Dunajskej Strede. Obaja operatívci pritom poznali otca poškodenej Ing. T. O.. Obžalovaný má sedem rokov vedomosť o tom, že istí príslušníci NAKY - Západ Nitra berú úplatky od organizovaných skupín, aby tieto skupiny mohli bez problémov fungovať. Všetky návrhy na dokazovanie v prípravnom konaní boli odmietnuté. Na začiatku hlavného pojednávania žiadosť o pridelenie nového advokáta odmietol súd a po treťom hlavnom pojednávaní súd vyhovel jeho žiadosti. Postup súdu, prítomnosť advokátov a prítomnosť poškodenej, ktorá sa zúčastnila na každom hlavnom pojednávaní vedie k tomu, že obžalovaný stále nemôže vypovedať pravdu. Nedal námietku zaujatosti voči celému súdu aj napriek tomu, že poškodená v minulosti porozprávala, že jej otec Ing. T. O. osobne pozná viacerých sudcov na Špecializovanom trestnom súde, ako aj prokurátorov. Celý súdny proces, konanie pred advokátmi, odmietnutie návrhov obžalovaného, nedovolenie vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, náhle uzavretie prípadu hovorí o tom, že niečo nie je v poriadku. Svedkovia Ing. T. O., S. Q., H.J., C. W. klamali. Poškodená L. O. tiež klamala. H.J. pred súdom kompletne zlyhal ako svedok. Viaceré návrhy na dokazovanie boli odmietnuté napriek tomu, že súd dostal dostačujúce odôvodnenie. Obžalovaný nemal možnosť predložiť súdu listinné dôkazy, ktoré preukazujú jeho nevinu. Pred súdom sa potvrdilo, že obžalovaný nie je nebezpečný pre spoločnosť. Svedkovia potvrdili, že nikdy v živote nikomu obžalovaný neublížil. Potvrdilo sa, že znalecký posudok PhDr. Róberta Mathéo bol neobjektívne vypracovaný. Potvrdilo sa, že isté výsluchy boli sfalšované a ďalšie dôkazy boli spätne datované a inými nezákonnými spôsobmi vyhotovené. Nikdy nebol vrahom a nikdy nebude. Vie, akú hodnotu má ľudský život. Poškodenej by nikdy nevedel ublížiť a nebolo dokázané, že by mal v úmysle poškodenej ublížiť a nikdy ju neprenasledoval. Dávno začal nový život. Všetko čo sa odohralo pred súdom, bolo jedno veľké klamstvo. Je toho názoru, že samotné odvolanie sa nemá týkať určenia výšky trestu, ale jednoznačné dokázanie neviny. Rovnopis odvolania obžalovaného bol v zmysle § 314 Trestného poriadku doručený na vyjadrenie prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý písomnými podaniami zo dňa
12. decembra 2018 a
13. decembra 2018 navrhol odvolanie obžalovaného postupom

§ 319Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.

Prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného zo dňa

1. decembra 2018 uviedol, že práva obžalovaného na obhajobu neboli nijakým spôsobom porušené. Obhajobu vykonával ustanovený obhajca JUDr. Michal Ellinger a na základe substitučnej plnej moci JUDr. Roman Kerak. JUDr. Roman Kerak obžalovaného pred ustanovením JUDr. Michala Ellingera obhajoval na základe plnej moci mu obžalovaným udelenej a obžalovaný pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu trval na jeho účasti, čo mu bolo umožnené. Súd postupoval správne, keď návrh obžalovaného vyhodnotil ako účelový a JUDr. Michala Ellingera od povinnosti obhajovania obžalovaného neoslobodil a ponechal ho vykonávať obhajobu až do momentu, keď obhajca vyhlásil, že jeho klient má návrhy na doplnenie dokazovania mimo dôkazov vykonaných v priebehu prípravného konania, ale tieto mu nechce uviesť a preto žiada o oslobodenie od obhajoby. Následne prvostupňový súd správne vyhodnotil, že od tohto momentu je potrebné rozhodnúť o oslobodení ustanoveného obhajcu JUDr. Michala Ellingera od povinnosti obhajovania obžalovaného a dňa
2. septembra 2019 v uvedených intenciách aj rozhodol. Je potrebné uviesť, že tak v priebehu prípravného konania ako aj doterajšieho hlavného pojednávania neboli zo strany prokurátora zaznamenané také okolnosti, ktorý by mohli vzbudzovať pochybnosti o nedostatočnej obhajobe obžalovaného, o čom svedčia podania zo strany obhajoby ako aj aktívna účasť na úkonoch pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom. Presvedčenie obžalovaného o nedostatočnosti obhajoby môže súvisieť s jeho paranoidnými tendenciami. Tvrdenia obžalovaného o tom, že mu mala jeho rodina oznámiť, že Ing. T. O. mal ovplyvniť celý proces, nie je ničím podložené. Tiež nie sú ničím podložené jeho tvrdenia o nepravdivosti výpovedí svedkov, práve naopak, obžalovaný viackrát pripustil pravdivosť tvrdení svedkov, ktoré predtým popieral, na čo prokurátor už poukázal v záverečnej reči (V. D., H.J.). To isté platí o tvrdeniach obžalovaného o výsluchu poškodenej. K námietkam obžalovaného vo vzťahu ku skutočnostiam, že výpoveď poškodenej zo dňa
3. septembra 2017 bola sfalšovaná a ostatné boli spätne datované uviedol, že zo dňa
4. septembra 2017 sú v spise tri zápisnice, a to trestné oznámenie zo dňa
5. septembra 2017 o 03:30 hod. (č. l. 384-385 spisu), zápisnica o výsluchu poškodenej zo dňa
6. septembra 2017 o 05:30 hod. (č. l. 397- 400) a zápisnica o výsluchu poškodenej zo dňa
7. septembra 2017 o 20:45 hod. (č. l. 401- 408). Obhajoba namietala zápisnice vzhľadom na identický text. Zrejme šlo skutočne o prekopírovanie textu zápisníc minimálne v prvých dvoch prípadoch, čo vzhľadom na minimálny odstup času nie je nezákonné, keď možno dôvodne predpokladať, že poškodená vypovedala identicky. V tretej výpovedi, ktorá mala byť

obžalovaného sfalšovaná, poškodená uviedla aj ďalšie skutočnosti, pričom bol prítomný nielen obžalovaný, ale aj obhajca, takže o pravosti zápisnice nemožno mať žiadne pochybnosti. Súd vychádzal zo skutočnosti, ktoré poškodená L. O. uvádzala na hlavnom pojednávaní, pričom nebol zistený žiadny rozpor so skutočnosťami uvádzanými v prípravnom konaní. K Y. C. uviedol, že z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že menovaný mal byť vypočutý v procesnom postavení svedka, od čoho bolo následne upustené, vzhľadom na skutočnosť, že sa nejednalo o svedka, ktorého výpoveď by mohla zmeniť zabezpečenú dôkaznú situáciu a vzhľadom na neskoršiu výpoveď obžalovaného, že na strechu sa mu pomohol dostať kamarát U., nie je potrebné ani v súčasnosti vykonať výsluch uvedeného svedka. Nie je pravda, že by svedkovia C. W. a S. Q. nevedeli rozprávať ani čítať po slovensky, ale len z dôvodu opatrnosti a istoty interpretácie významu ich slov, bol do konania pribratý tlmočník, za ktorého prítomnosti vypovedali. Súd vychádzal z ich výpovedí vykonaných na hlavnom pojednávaní, kde vypovedali za prítomnosti tlmočníka. Tvrdenia obžalovaného o jeho krivom obvinení, riadení trestného konania Ing. T. O., členstve svedkov v organizovaných skupinách, ako aj neobjektívnosti znaleckého dokazovania a neobjektívneho konania súdu, sú len ničím nepodložené tvrdenia a v rozpore s preukázanou dôkaznou situáciou. Obžalovaný účelovo interpretuje alebo dopĺňa svedecké výpovede vlastnými verziami. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam sa prokurátor v plnom rozsahu stotožňuje so závermi, ku ktorým dospel Špecializovaný trestný súd a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré považuje za dostatočné a z ktorého vyplýva na akých dôkazoch dospel k uvedeným záverom a akými úvahami sa spravoval. Prokurátor vo svojom ďalšom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného zo dňa

1. decembra 2018 doplnil, že práva obžalovaného na obhajcu nijakým spôsobom neboli porušené. To, že sa obžalovaný domnieval, že JUDr. Michal Ellinger nie je oboznámený so spisovým materiálom, nie je ničím preukázané. Poukázal na podania JUDr. Michala Ellingera, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. Ak obhajca tvrdí, že obžalovaný nadobudol na základe určitých skutočností presvedčenie, že Mgr. Roman Kerak obhajuje záujmy určitej skupiny osôb, mal konkrétne uviesť, na základe čoho sa tak domnieva a tieto dôkazy by museli byť natoľko presvedčivé, aby sa s nimi mohol súd zaoberať. Tvrdenia obhajoby v odôvodnení odvolania sú tiež len neurčité a nekonkrétne. Tvrdenia obžalovaného k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu považuje za tendenčné a ničím nepreukázané. Prvostupňový súd postupoval správne, keď návrh obžalovaného vyhodnotil ako účelový a JUDr. Michala Ellingera od povinnosti obhajovania obžalovaného neoslobodil a ponechal ho vykonávať obhajobu až do momentu, keď obhajca vyhlásil, že jeho klient má návrhy na doplnenie dokazovania mimo dôkazov vykonaných v priebehu prípravného konania, ale tieto mu nechce uviesť a preto žiada o oslobodenie od obhajoby. Následne prvostupňový súd správne vyhodnotil, že od tohto momentu je potrebné rozhodnúť o oslobodení ustanoveného obhajcu JUDr. Michala Ellingera od povinnosti obhajovania obžalovaného a dňa
2. septembra 2018 v uvedených intenciách aj rozhodol. Vo vzťahu k pisárskej chybe v zápisnici o hlavnom pojednávaní prokurátor uviedol, že sa jedná o nepodstatné pochybenie súdu zrejme asistentky pri vykonávaní zápisu a takáto formálna chyba nemal