1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 523/2004 Z. z.“). Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako poskytovateľ a žalobkyňa ako prijímateľ uzatvorili dňa 10.10.2011 Zmluvu o poskytnutí NFP č. Z2214012050901 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.01.2012 a dodatku č. 2 zo dňa 25.02.2013 (ďalej aj len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie NFP na realizáciu aktivít: „Rekonštrukcia námestia, Obec Ľubietová“. SFK Zvolen kvalifikovala uvedené použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, s poukazom na § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z. ako porušenie finančnej disciplíny v sume 26,349,16 eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.
1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. v tom, že nehospodárne a neefektívne vynaložila verejné prostriedky.
523/2004 Z. z. sa ukladá Obci Ľubietová ... pokuta vo výške 18 000 eur, ktorú je povinná zaplatiť na príjmový účet Úradu vládneho auditu, Zvolen ... najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia“. V odôvodnení žalovaný uviedol, že z predložených znaleckých posudkov sú výdavky na drobnú architektúru v rozmedzí od 15 880 eur do 25 500 eur, pričom žalobkyňa použila verejné prostriedky vo výške 38 669,46 eur. Z uvedeného vyplýva, že pri použití verejných prostriedkov nebola zachovaná hospodárnosť a efektívnosť ich použitia, nakoľko
znaleckých posudkov žalobkyňa nedodržala bežné ceny na trhu v čase ich vzniku a mieste ich vzniku. Žalobkyňa pri použití verejných prostriedkov nedodržala § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., čím porušila finančnú disciplínu
1 písmeno j/ uvedeného zákona. Vzhľadom na to, že sankčný režim umožňuje uložiť pokutu
523/2004 Z. z. do výšky 40 000 eur za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., žalovaný uložil žalobkyni pokutu vo výške 18 000 eur. Výška pokuty zodpovedá požiadavke generálnej prevencie, pričom u žalobkyne ide o prvú pokutu za uvedené porušenie. II.
názoru krajského súdu nedostatočné najmä z dôvodu, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bol zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia a tiež došlo k prekvalifikovaniu právnej skutočnosti. Odôvodnenie je zvyčajne najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. Zmyslom a účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Orgán verejnej správy musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale musí aj reagovať na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, čo sa v danom prípade nestalo, a to aj z dôvodu, že výrok bol prekvalifikovaný. 10. Žalobkyňa sa až z napadnutého rozhodnutia žalovaného dozvedela, že skutok bol prekvalifikovaný, takže sa k tomu ani nemohla vyjadriť. Aj žalovaný ako odvolací orgán by mal pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Za náležité odôvodnenie nemožno považovať také, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého sa rozhoduje. SFK Zvolen ako prvostupňový orgán rozhodla, že došlo k porušeniu finančnej disciplíny
1 písmeno b/ zákona č. 523/2004 Z. z. a žalobkyni bola uložená povinnosť v zmysle § 31 ods. 4 vyššie uvedeného zákon odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 26 349,16 eur. V napadnutom rozhodnutí žalovaného bolo uložené žalobkyni zaplatiť pokutu vo výške 18 000 eur
523/2004 Z. z. za nedodržanie ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., a teda za porušenie finančnej disciplíny
1 písmeno j/ zákona č. 523/2004 Z. z. Žalobkyni nebolo umožnené, aby sa vyjadrila k zmene kvalifikácie skutku. III.
všeobecných zmluvných podmienok stanovených v článku 2 je žalobkyňa povinná preukázať hospodárnosť pri obstarávaní tovarov, služieb, stavebných prác prostredníctvom prieskumu trhu. Aby výsledná cena spĺňala podmienku hospodárnosti, Zmluva upravuje povinnosť žalobkyne postupovať v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z. Práve proces verejného obstarávania by mal zabezpečiť, aby žalobkyňa dodržiavala pri výbere dodávateľa podmienku hospodárnosti. V danom prípade ÚVO zistil porušenie zákona č. 25/2006 Z. z. a v Protokole konštatoval, že konanie žalobkyne mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže konala v rozpore s § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z., konkrétne v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a transparentnosti.
znaleckého posudku. Vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty stanovenej znalcom a po zohľadnení percentuálneho podielu výdavkov uhradených z NFP (38 669,46 eur) vyčíslila kontrolná skupina neoprávnené výdavky v sume 26 349,16 eur. Žalovaný vychádzal pri určení výšky pokuty z cien, ktoré boli vypočítané zo znaleckých posudkov porovnaním so spolufinancovanou čiastkou, ktorá bola o 22 789,46 eur viac voči prvému znaleckému posudku a o 13 169,46 eur viac voči druhému znaleckému posudku. Spriemerovaním rozdielov vznikol podiel vo výške 18 000 eur. Uvedená výška pokuty je opodstatnená a primeraná vzhľadom na závažnosť porušenia finančnej disciplíny
zákona č. 523/2004 Z. z. Uloženie pokuty má plniť výchovnú, ale aj represívnu funkciu a postihovať za protiprávne konanie. Nemôže byť v zanedbateľnej výške, inak sa dá predpokladať, že nesplní svoj účel.
523/2004 Z. z. je možné uložiť pokutu až do výšky 40 000 eur, teda uložená výška pokuty je pod polovičnou hranicou maximálnej sadzby. V tejto súvislosti sťažovateľ podotkol, že zmenou prvostupňového rozhodnutia znížil povinnosť zaplatenia sankcie o 11 122,76 eur.
6 zákona č. 523/2004 Z. z. a vôbec neprihliadal na skutočnosť, že v oboch rozhodnutiach správnych orgánov bola posudzovaná hospodárnosť vynaloženia finančných prostriedkov na základe znaleckých posudkov. Zo zrušenia oboch rozhodnutí z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov nie je zrejmé, či v oboch rozhodnutiach absentovalo dokazovanie a odôvodnenie a či sankcie za nehospodárne vynakladanie finančných prostriedkov mali alebo nemali byť uložené v rozsahu a spôsobom
účinných právnych predpisov SR. Prekvalifikovaním prvostupňového rozhodnutia sťažovateľ rozhodol v druhostupňovom rozhodnutí v prospech žalobkyne. 17.
názoru krajského súdu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného nedostatočne zdôvodnené. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že
jeho názoru pristupoval pri posudzovaní zistení k celej veci komplexne a výšku pokuty určil z predložených údajov a z rozsahu jeho následkov. Závažnosť protiprávneho konania spočívala v tom, že žalobkyňa sa
všeobecných zmluvných podmienok zaviazala dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby bol projekt realizovaný riadne, včas a s odbornou starostlivosťou. Oprávnenými výdavkami sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít projektu v súlade so všeobecne záväzným predpisom upravujúcim oblasť verejného obstarávania alebo iného obstarávania za ceny, ktoré spĺňajú podmienky hospodárnosti a efektívnosti. Záverom sťažovateľ zopakoval, že žalobkyňa nedodržala pri použití verejných prostriedkov hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. IV.
6 zákona č. 523/2004 Z. z., verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať
odsekov 8 až 10. 25.
1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z., porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. 26.
1 písm. j/ zákona č. 523/2004 Z. z., porušením finančnej disciplíny je nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov. 27.
4 veta prvá zákona č. 523/2004 Z. z., za porušenie finančnej disciplíny
odseku 1 písm. b/ sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. 28.
523/2004 Z. z., ministerstvo financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 40 000 eur
všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote
29.
správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 30.
2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 31.
3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 32. Výroková časť rozhodnutia vydaného v správnom konaní je jadrom celého rozhodnutia, pretože iba vo výroku sa určujú práva a povinností účastníkovi správneho konania. Iba táto časť rozhodnutia môže nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia bola uložená žalobkyni povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 26 349,16 eur. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bol zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že žalobkyni bola za nedodržanie § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., ktorým došlo k porušeniu finančnej disciplíny
1 písm. j/ zákona č. 523/2004 Z. z., spočívajúcej v nehospodárnom a neefektívnom vynaložení finančných prostriedkov, uložená pokuta vo výške 18 000 eur. Sťažovateľ teda zmenil právnu kvalifikáciu skutku, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť, nakoľko v prvostupňovom rozhodnutí bolo konštatované porušenie finančnej disciplíny
1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z., ktoré v napadnutom rozhodnutí prekvalifikoval na porušenie finančnej disciplíny
1 písm. j/ uvedeného zákona. Napriek zmene právnej kvalifikácie skutku a uložení pokuty túto zmenu prakticky neodôvodnil, nakoľko iba v poslednom odseku napadnutého rozhodnutia konštatoval zistené porušenie a uloženie pokuty. Z uvedeného dôvodu považoval aj kasačný súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
toho, či sú v prvom prípade ustanovené ich skutkové podstaty v Trestnom zákone a sankcie za ne udeľujú súdy, alebo či v druhom prípade ich skutkové podstaty ustanovujú iné právne predpisy a príslušné sankcie ukladajú orgány verejnej správy. Pojem správneho deliktu nie je všeobecne definovaný v žiadnom právnom predpise a pri vymedzení tohto pojmu vychádza teória aj prax zo všeobecných pojmových znakov správneho deliktu, obsiahnutých v pozitívnej právnej úprave. Za všeobecné pojmové znaky správneho deliktu možno považovať najmä konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnosť, zodpovednú osobu, zavinenie okrem prípadov konštrukcie zodpovednosti bez zavinenia a ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. Hoci v najvšeobecnejšom chápaní by sa dalo správnym deliktom označiť akékoľvek porušenie normy správneho práva fyzickou osobou alebo právnickou osobou, s ktorým právo spája následky vyvodzované orgánom verejnej správy, pre rozhodovaciu prax má význam klásť dôraz na správne delikty postihované sankciami represívneho charakteru. Sankcia za správny delikt tak má plniť funkciu trestu v širšom zmysle tohto slova. Tým sa zároveň verejnoprávne sankcie zásadne odlišujú od súkromnoprávnych - súkromnoprávne sankcie totiž plnia funkcie reparačné, reštitučné a satisfakčné, ale nie funkciu represívnu. Rozlíšenie represívneho charakteru sankcie za správny delikt je veľmi dôležité, pretože na rozhodovanie o takýchto deliktoch sa vzťahuje pojem „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výklad tohto pojmu Európskym súdom pre ľudské práva sa vyznačuje autonómnosťou, ktorá spôsobuje, že trestnou vecou sa rozumie aj taká vec, ktorá v zmysle vnútroštátnych trestnoprávnych kódexov sa za trestnú nepovažuje, ale je zaradená medzi protiprávne konania postihované sankciami z oblasti správneho, disciplinárneho alebo procesno-poriadkového práva. 35. V prejednávanej veci správne orgány rozhodovali o porušení finančnej disciplíny žalobkyňou
zákona č. 523/2004 Z. z. v súvislosti s porušením podmienok, za ktorých jej bol poskytnutý NFP. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžo/5/2012 zo dňa 18.04.2012 konštatoval, že „Zákon č. 523/2004 Z. z. predstavuje právny predpis spadajúci do odvetvia finančného práva a porušenie finančnej disciplíny
1 tohto zákona je finančnoprávnym deliktom postihovaným
ustanovení ďalších odsekov citovaného paragrafu.... Chápanie porušenia finančnej disciplíny
523/2004 Z. z.
2 správneho poriadku. Výrok rozhodnutia správneho orgánu, pretože je jedinou časťou rozhodnutia, ktorá sa stáva záväznou, musí byť formulovaný jasne, určite a dostatočne konkrétne, o to väčšmi, ak sa ním ukladá účastníkovi určitá povinnosť v prípade prvostupňového rozhodnutia a sankcia v prípade napadnutého rozhodnutia žalovaného.
právneho poriadku SR obvinenému z trestného činu, čo
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva z požiadaviek stanovených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.). 41. Pokiaľ ide o posúdenie nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí, je treba poukázať na § 163 ods. 3 Trestného poriadku,
ktorého musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Obdobná právna úprava platí aj v prípade priestupkov, keď
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie atď. 42. Skutočnosť, že zákon č. 523/2004 Z. z. ani správny poriadok, ktorého režimom sa spravuje predmetné konanie, neupravili náležitosti rozhodnutia o správnom delikte rovnakým spôsobom ako u priestupkov, nezakladá
názoru kasačného súdu dostatočný dôvod pre odlišnosť v náležitostiach, ako je popis skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Hoci § 47 ods. 2 správneho poriadku výslovne nevyžaduje, aby výrok rozhodnutia obsahoval aj popis a konkretizáciu skutku, je potrebné trvať na tom, aby z vyššie opísaných dôvodov bolo protiprávne konanie, v ktorom spočíva správny delikt žalobkyne, skutkovo vymedzený vo výrokovej časti rozhodnutia. Skutkové vymedzenie protiprávneho konania žalobkyne, v ktorom mal spočívať správny delikt
zákona č. 523/2004 Z. z. a za ktoré jej bola uložená pokuta, resp. povinnosť odviesť finančné prostriedky, sa nenachádzalo vo výrokovej časti ani prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého rozhodnutia žalovaného. Niet pochýb, že výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne vzťahy. Výrok teda musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať riešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Tento nedostatok špecifikácie správneho deliktu neodstránil ani sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí a navyše, v odôvodnení vôbec neuviedol správnu úvahu, ktorou sa riadil pri zmene prvostupňového rozhodnutia. Pri zmene rozhodnutia môže ísť buď o čiastočnú zmenu, alebo o úplnú zmenu. Pri zmene rozhodnutia môže odvolací orgán zmeniť nielen výrokovú časť, ale aj odôvodnenie, prípadne ich časti. Výroková časť napadnutého rozhodnutia je v danom prípade charakteristická svojou jednoduchosťou a prehľadnosťou, takže nie je potrebné prácne porovnávanie výroku napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, pričom nemožno opomenúť, že prvostupňové konanie spolu s odvolacím konaním tvoria jeden celok (zásada jednotnosti správneho konania).
2 správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neobsahuje žiadne relevantné dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia.
523/2004 Z. z. do výšky 40 000 eur za nesplnenie povinností ustanovených v § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., ukladá sa účastníkovi konania pokuta vo výške 18 000 eur“, nemožno považovať za riadne odôvodnenie výšky pokuty. Rovnako nepostačuje strohé konštatovanie, že pokuta je žalobkyni uložená prvýkrát a že zodpovedá požiadavke generálnej prevencie. Z takéhoto odôvodnenia vôbec nie je možné zistiť, akými úvahami a kritériami sa sťažovateľ spravoval pri určovaní jej výšky a prečo ju neuložil v nižšej sume, keď zákon č. 523/2004 Z. z. určuje iba hornú hranicu pre jej uloženie. 46. Z prechodných ustanovení zákona č. 357/2015 (novela zákona č. 523/2004 Z. z.) účinného od 01.01.2016 vyplýva, že za porušenie finančnej disciplíny
1 písm. j/ pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2016, sa uloží sankcia
; ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie, uloží sa sankcia
15 v znení účinnom od
, avšak mal tento postup aspoň stručne odôvodniť (napriek tomu, že jeho rozhodnutie je pre žalobkyňu priaznivejšie).
1 S.s.p.). O výške trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 2 S.s.p. krajský súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.