1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm.
c) Trestného poriadku dovolania obvinených V. E. a S. X. o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 3. apríla 2017 sp. zn. 4T/111/2016, uznal obvineného V. E. v bodoch 1) a 3) za vinného zo zločinu krádeže
1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm.
Trestného zákona a v bode 2) z prečinu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. a), písm.
X. v bode 2) uznal za vinného z prečinu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona v spolupáchateľstve
Trestného zákona, v bode 3) zo zločinu krádeže
1, ods. 4 písm.
A. uznal za vinného v bode 3) zo zločinu krádeže
1, ods. 4 písm.
E. dňa
1 zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur a tohto konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 5T/69/2015 z 1. decembra 2015, právoplatným 1. decembra 2015, uznaný vinným z prečinu krádeže
2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, z prečinu porušovania domovej slobody
1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, zo zločinu krádeže
2 písm. a), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. c) Trestného zákona a z prečinu porušovania domovej slobody
1 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obvinenému V. E. súd
4, § 36 písm. l) a písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, ods. 7, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov.
2 písm. b) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obvinenému S. X.
4, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov.
2 písm. b) Trestného zákona obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obvinenému F. A.
4, § 36 písm. l), písm. n), § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere tri roky, ktorého výkon
1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov a zároveň mu uložil probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe. V zmysle § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona mu uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
1 Trestného poriadku obvinenému V. E. uložil povinnosť zaplatiť poškodenej O. K. náhradu škody vo výške 73,69 eura. Obvineným V. E. a S. X. spoločne a nerozdielne E. V. zaplatiť náhradu škody vo výške 117,25 eura, so zvyškom náhrady škody poškodenú odkázal na civilný proces.
1 Trestného poriadku obvineným V. E., S. X. a F. A. uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne poškodenej Ing. O. náhradu škody vo výške 361,59 eur. Krajský súd v Košiciach uznesením z 19. októbra 2017, sp. zn. 6To/53/2017, odvolanie obvinených V. E. a S. X.
Obvinený V. E. podal proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach dovolanie vlastným písomným podaním doručeným okresnému súdu
1 písm.
4 Trestného zákona, pretože v konaní nebola v skutkoch 1) a 3) dostatočne zobjektivizovaná výška škody.
skutku 3) je preukázaná výška škody 71,23 eura, spôsobenie škody neprevyšujúce sumu 266 eur by však nemalo zakladať použitie § 212 ods. 4 Trestného zákona aj s prihliadnutím na § 38 ods. 1 Trestného zákona, zakazujúceho dvojité pričítanie tej istej okolnosti na ťarchu či v prospech páchateľa. Táto skutočnosť je uvedená v znaku skutkovej podstaty krádeže
ods. 2, písm. a) vlámanie, predstavuje kogentné ustanovenie Trestného zákona. Zákonodarca pri rozčlenení odsekov trestného činu krádeže diferencoval výšku trestu od výšky spôsobenej škody, resp. v odseku 2 eliminoval vplyv výšky škody vo vzťahu k forme spáchania, teda vlámaním.
Trestného zákona má byť uložený trest primeraný okolnostiam ako aj škode vzniknutej spáchaním, pri údajnej škode 317 eur za prisvojené hnuteľnosti (potraviny) nie je na mieste uvažovať o trestnej sadzbe tri až desať rokov. Dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku odôvodnil tým, že už pri zadržaní žiadal prítomnosť obhajcu a orgány činné v trestnom konaní jeho žiadosť neakceptovali. Dovolaciemu súdu navrhol vysloviť rozsudkom, že uznesením Krajského súdu v Košiciach z 19. októbra 2017, sp. zn. 6To/53/2017 bol porušený zákon v neprospech obvineného V. E.. Navrhol
2 Trestného poriadku zrušiť napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To/53/2017 a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T/111/
1 písm.
názoru dovolateľa uložený trest nezodpovedá zákonným kritériám pre ukladanie trestov, namietal právnu kvalifikáciu
4 Trestného zákona, pretože v konaní nebola dostatočne zobjektivizovaná škoda,
skutku 3) škoda činila len 71,23 eura.
poškodeného Z. O. bola posledná inventúra vykonaná 31. decembra 2015, teda 38 dní pred spáchaním skutku, ale
výpovede dcéry bola inventúra 31. januára 2016, ktorý rozpor nebol v konaní odstránený. Škoda neprevyšujúca 266 eur nemôže zakladať použitie § 212 ods. 4 Trestného zákona, pretože § 38 ods. 1 Trestného zákona zakazuje dvojité uplatnenie tej istej okolnosti na ťarchu či prospech páchateľa. Vlámanie je
ods. 2 písm. a) Trestného zákona znakom skutkovej podstaty trestného činu krádeže. Zákonodarca v druhom odseku eliminoval vplyv výšky spôsobenej škody vo vzťahu k forme spáchania vlámaním. Uložený trest považoval
Dovolaciemu súdu navrhol vysloviť rozsudkom porušenie zákona v neprospech obvineného, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To/53/2017 zrušiť a zrušiť aj rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T/111/
1 písm. c) Trestného poriadku nie je u obvinených naplnený, pretože požiadavka na prítomnosť obhajcov pri výpovediach po zadržaní sa nenachádza v žiadnej zo zápisníc o zadržaní obvinených a prípadné zistenie porušenia tohto práva by sa negatívne neprejavilo na ich postavení. Vzhľadom na stanovisko najvyššieho súdu považoval za správnu právnu kvalifikáciu skutkov ako zločinu krádeže u obvineného E.
1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm.
1, ods. 4 písm.
1, ods. 2 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku a nie je dôvod na postup
a), b), d), e), ani písm. f) Trestného poriadku.
4 Trestného poriadku (prvá veta) dôvody
odseku 1 písm.
5 Trestného poriadku ak obvinený na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie
ods. 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c), d), f),
1 písm. c) Trestného poriadku. Najvyšší súd v prvom rade opakuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejavy stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok a ktoré je preto potrebné odstrániť. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku.
1 písm.
ktorej už pri zadržaní žiadali o prítomnosť obhajcu, najvyšší súd takéto skutočnosti zo spisu nezistil. Obaja obvinení pri zadržaní o prítomnosť obhajcov nežiadali, a to ani po vznesení obvinenia, napriek tomu, že boli poučení o práve zvoliť si obhajcov, ako aj o tom, že im v prípade nedostatku prostriedkov budú obhajcovia ustanovení, taktiež o práve odoprieť výpoveď. Táto námietka obvinených je potom irelevantná. Okrem toho, túto námietku použili obvinení až v dovolacom konaní. Ak obvineným bola táto skutočnosť známa, mali ju namietať najneskôr pred odvolacím súdom (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku). Dovolací súd sa potom takouto námietkou vzhľadom na vyššie uvedené zaoberať ani nemohol. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku.
1 Trestného poriadku dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Vo vzťahu k vyššie spomínanej viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, treba ešte poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Trestného poriadku, ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Trestného poriadku alebo zamietne
1 Trestného poriadku, bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky od č. 120/2012). Obvinení E. a X. ako ďalší dôvod dovolania uviedli § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.
1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Toto ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Svojou dikciou za bodkočiarkou vylučuje skutkové námietky, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a tiež hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom hodnotiaceho procesu. Nie je možné s poukazom na tento dovolací dôvod domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Podstatou správnej právnej kvalifikácie teda je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie citovaného dovolacieho dôvodu. Dovolatelia naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videli v tom, že konajúce súdy pri rozhodovaní nesprávne aplikovali právnu kvalifikáciu skutku, z ktorého boli obvinení. U obvineného S. X. ako zločinu krádeže
1, ods. 4 písm.
Spôsobenie škody neprevyšujúcej sumu 266 eur by
názoru obvinených nemalo zakladať použitie ustanovenia ods. 4 už aj s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona, pretože toto výslovne zakazuje dvojité pričítanie tej istej okolnosti. V súvislosti s nesprávnou právnou kvalifikáciou obvinení namietali aj výšku uloženého trestu a považovali ho za neprimeraný. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že obvinený V. E. mohol podať dovolanie len
1 písm. c) Trestného poriadku, nie
1 písm. i) Trestného poriadku. Vo vzťahu k námietke právnej kvalifikácie skutku dovolací súd poukazuje na svoju rozhodovaciu prax, najmä na stanovisko č. 112/2016 a s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako ju vymedzil okresný a krajský súd sa stotožňuje. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže
1, ods. 4 písm.
2 písm. a) Trestného zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona). Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov
znakov ich základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu (R 116/2012). Formulácia „trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin" uvedená v druhej vete § 122 ods. 10 Trestného zákona znamená, že sa hodnota výšky spôsobenej škody alebo získaného prospechu pri jednotlivých čiastkových útokoch na účel posúdenia právnej kvalifikácie spočítava (R 26/2018).
4 Trestného zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. Preto - ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jaj zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha taký trestný čin vlámaním, napĺňa zákonné znaky (markanty) zločinu krádeže
1, ods. 4 písm.
2 písm. a) Trestného zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona). Dovolateľ S. X. v bode 3 rozsudku svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže
1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, pretože násilným spôsobom vnikol do uzavretého priestoru, zmocnil sa cudzej veci, pričom hodnota odcudzených vecí presiahla sumu 266 eur. Tohto konania sa dopustil závažnejším spôsobom
e) Trestného zákona - vlámaním. Dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku naplnený nebol. Obaja obvinení (dovolatelia) namietali aj výšku uloženého trestu. Dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku je naplnený vtedy ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Dovolatelia tento dôvod nesprávne subsumovali pod dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. Druhom trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa, sa rozumejú prípady, keď súd obvinenému uložil niektorý z druhov trestov (§ 32 Trestného zákona) napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho uloženie. V posudzovanej veci o takýto prípad nejde. Konajúce súdy pri ukladaní trestu postupovali zákonne a správne, prihliadli na všetky okolnosti, ktoré mali vplyv na určenie druhu a výmery trestu. Trestný zákon v § 212 ods. 4 Trestného zákona ustanovuje trestnú sadzbu od 3 rokov do 10 rokov. V § 194 ods. 2 Trestného zákona je ustanovená trestná sadzba na 1 rok až 5 rokov. Obvinenému V. E. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, obvinenému S. X. súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves a jeho odôvodnenie na str. 9 až 11 a plne sa s ním stotožňuje. Tresty u oboch obvinených teda boli uložené v zákonom ustanovených trestných sadzbách. Dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku naplnený nebol. Na podklade vyššie uvedeného je nesporné, že nie sú naplnené dôvody dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku, a preto najvyšší súd
c) Trestného poriadku dovolanie obvinených V. E. a S. X. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.