Najvyšší súd Slovenskej republiky 8Sžp/3/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A., s.r.o., T., X., B., zastúpený advokátom, JUDr. Ing. B. P., PhD., A. so sídlom K. X., B. B., proti ţalovanému Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ Štúra 1, Banská Bystrica, zastúpený A. Ú. &. P., S., so sídlom S. X., B. B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KSU BB 2010-642/957-1:OŠSS,St zo dňa
- mája 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
- októbra 2010, č.k. 23S/65/2010- 35, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/65/2010 - 35 zo dňa
- októbra 2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol ţalobu ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného č. KSU BB 2010-642/957-1:OŠSS,St zo dňa
- mája 2010 a nepriznal ţalobcovi náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie krajský súd zdôvodnil jednak tým, ţe v konaní mohol pojednávať aj v neprítomnosti právneho zástupcu ţalobcu, ktorý sa síce ospravedlnil z pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/22/2009, a to z dôvodu, ţe účasť ţalobcu na pojednávaní nebola nutná, pretoţe šlo o riešenie právnej a nie skutkovej veci. Naviac ţalobca súhlasil so substitučným zastúpením v danej veci. Krajský súd zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci, sp. zn. 6Sţhuv 87/2008, ţe nedošlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Ďalej krajský súd poukázal na ust. § 67 ods. 2 a 69 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len „stavebný zákon“) podľa ktorého stavebník mohol poţiadať 8Sţp/3/2011 2 o predĺţenie stavebného povolenie, avšak toto predĺţenie povolenia muselo nadobudnúť právoplatnosť ešte pred uplynutím, čo sa však nestalo. Krajský súd poukázal na to, ţe nedošlo k porušeniu princípu legitímneho očakávania, ani k zneuţitiu práva, ani k obchádzaniu zákona, nakoľko stanovenie zákonnej dvojročnej lehoty zabezpečuje právnu istotu aj pre ďalších účastníkov stavebného konania v tom smere, aby nedochádzalo k poškodzovaniu oprávnených záujmov ďalších účastníkov stavebného konania (hluk, prach, ochrana ţivotného prostredia a pod.). Súd sa ani nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe zo strany spoločnosti K., spol. s.r.o. došlo k zneuţitiu práva, pretoţe odvolanie bolo podané bez udania dôvodu. Aj podľa krajského súdu nie je potrebné dôvody odvolania uviesť v samotnom odvolaní, ale môţu byť doplnené v priebehu odvolacieho konania. Nakoľko odvolanie bolo spoločnosťou K., spol. s.r.o. podané v deň skončenia platnosti stavebného povolenie (25.marca 2010) , nemohlo dôjsť k splneniu zákonnej podmienky právoplatnosti rozhodnutia a o predĺţení platnosti stavebného povolenia tak, ako ju vyţaduje zákon a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ţe ich neúspešnému ţalobcovi nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa jeho zmeny podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vrátenia veci ţalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, ţe krajský súd vec nesprávne právne posúdil keď nepostupoval v súlade s ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko odvolaním napadnuté rozhodnutie moţno zrušiť, len ak sú na to dôvody. Podľa jeho názoru správne orgány nemôţu argumentovať pri vydaní rozhodnutia plynutím času. Ak tak konajú dochádza tým podľa jeho názoru k zneuţitiu právomoci správneho orgánu a k porušovaniu základných pravidiel správneho konania. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu ţalovaný, ktorý ţiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru rozhodnutím ţalovaného nedošlo a ani nemohlo dôjsť k nezákonnému zásahu do práv a oprávnených záujmov ţalobcu. Ţalobca mal moţnosť podať návrh na predĺţenie lehoty tak, aby o jeho ţiadosti mohlo byť rozhodnuté a v prípade podania odvolania niektorým z účastníkov správneho konania. V danom prípade stratilo stavebné povolenie platnosť dňa 25.marca 2010 nakoľko nebolo právoplatne rozhodnuté o predĺţení lehoty. Odvolací orgán nemohol potvrdiť prvostupňového rozhodnutie, nakoľko v danom čase uţ stavebné povolenie stratilo platnosť. 8Sţp/3/2011 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 246c OSP s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 1 a 4 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 246c a § 214 ods. 2 OSP a dospel záveru, ţe a ustálil, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vykazuje vady, na ktoré odvolací súd musel prihliadnuť a z ktorého dôvodu nie je moţné ustáliť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podaním zo dňa
- októbra 2010, ktoré bolo doručené krajskému súdu dňa 22.októbra 2010ţiadal právny zástupca ţalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na deň
- októbra 2010 z dôvodu kolízie s pojednávaním vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 22/2009 (dátum vystavenia 27.septembra 2010). Zároveň listom z 18.októbra 2010, ktorý bol krajskému súdu doručený dňa 22.októbra 2010, poţiadal o odročenie pojednávania aj ţalobca, ktorý zároveň nesúhlasil so substitučným zastúpením na predmetnom pojednávaní. Krajský súd na pojednávaní konanom dňa
- októbra 2010 po vyvolaní veci zistil, ţe sa nedostavili ţalobca a ani jeho právny zástupca. Zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 32) zo dňa
- októbra 2010 vyplýva, ţe krajský súd vyhlásil rozhodnutie, ţe sa bude pojednávať v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu, hoci obaja ţiadali o odročenie pojednávania a svoju neúčasť ospravedlnili. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe dôleţitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom je aj ţiadosť účastníka konania byť osobne vypočutý na pojednávaní ak o to poţiada a predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Preto, ak súd napriek ţiadosti o odročenie pojednávania prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníka konania, odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi odníma moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Tým je i právo účastníka, aby jeho vec prejednal súd v jeho prítomnosti. Neznamená to, ţe by súd nemohol prejednať vec i v neprítomnosti účastníka konania, avšak je povinný vţdy účastníkovi konania poskytnúť moţnosť, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Samotné ustanovenie § 115 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) ukladá súdu, aby – ak zákon alebo osobitný právny predpis neustanovuje inak – nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých 8Sţp/3/2011 4 prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí doručiť účastníkom tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva má účastník právo byť vypočutý aspoň v jednom stupni súdneho konania a o tomto práve by mal byť účastník konania súdom poučený. Taktieţ by mal byť poučený o tom, ţe je povinný predloţiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tak, a v takej lehote, aby s s nimi mohol oboznámiť aj účastník vystupujúci na opačnej strane sporu. Aţ následne je uţ v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. na účastníkovi konania, či svoje práva vyuţijú alebo nevyuţijú. Vychádzajúc z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci konania nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepoţiada z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka. V danej veci sa však o uvedený prípad nejedná. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd svojím konaním zasiahol do práva účastníka vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a súdne konanie tak trpí procesnou vadou, pre ktoré je potrebné ţalobou napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zo spisu súdu prvého stupňa vyplýva, ţe v prejednávanej veci podmienky na odročenie pojednávania boli splnené a to tým, ţe súd mal zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu a v rámci hospodárnosti konania odročiť pojednávanie na termín, na ktorom by bol ţalobca zastúpený svojim právnym zástupcom. Ţalobca totiţ nesúhlasil s substitučným zastúpením a preto bol názor krajského súdu nesprávny a nemohol aplikovať na daný prípad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sţhuv 7/
- Ak ţalobca a jeho právny zástupca navrhli odročenie pojednávania na iný vhodný termín, tak by tým nedošlo k neodôvodneným prieťahom v konaní a bolo by to pre účastníkov konania aj hospodárne a boli by zaručené ich práva na súdnu ochranu v zmysle Dohovoru a Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa znemoţnil ţalobcovi zúčastniť sa pojednávania so zvoleným právnym zástupcom na pojednávaní, na ktorom sa rozhodovalo o jeho veci. 8Sţp/3/2011 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude teda nariadiť na prejednanie veci pojednávanie tak, aby účastníci konania mali moţnosť sa ho zúčastniť a aktívne na ňom uplatňovať svoje práva. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová