1 písm. a/ a § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) (ďalej len „Katastrálny zákon") opravil údaje katastra na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie (ďalej len „k. ú.") S. v časti B - vlastníci tak, že zrušil zápis žalobcu ako výlučného vlastníka tam zapísanej nehnuteľnosti, ktorý bol vykonaný záznamom na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") sp. zn. 6Sžp/15/2011 (Z- 654/11 zo dňa 26.10.2011), právoplatného dňa 10.11.2011, a ako výlučného vlastníka zapísal Mesto Košice titulom rozhodnutia o povolení vkladu zámennej zmluvy č. 2010000740 (V-6902/10 zo dňa 03.08.2010), pričom na uvedený list vlastníctva zapísal informatívnu poznámku v znení : „Poznamenáva sa vyvlastňovacie konanie vedené Okresným úradom Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice, pod č. 2009/00665 voči spoločnosti REALMAN s. r. o., IČO : 35 860 405, Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava v prospech spoločnosti AUPARK Košice spol. s r. o. so sídlom Veľká Okružná 59A, 010 01 Žilina, IČO : 35 873 221, na pozemok pôvodne evidovaný ako parcela registra C KN č. XXXX/XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1013 m2 na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Sžp/15/2011 zo dňa 07.09.2011 - právoplatný dňa 10.11.2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie MVaRRSR č. 2009-15155/65815-8:530/Ka, vrátane rozhodnutia KSÚ v Košiciach č. 2009/00665 a vec bola vrátená na ďalšie konanie".
žalovaného na ťarchu účastníkov vkladového konania, ktorí neinformovali katastrálne orgány o prebiehajúcom konaní na správnom súde vo veci vyvlastnenia, hoci si mali byť vedomí možných právnych dôsledkov tohto konania na ich zmluvnú voľnosť. II. Konanie pred správnym súdom 4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca včas žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") a domáhal sa zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa v zmysle žiadosti žalobcu o vykonanie zmeny na podklade rozsudku zo 07.09.2011 záznamom zaevidoval žalobcu ako vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. S., pričom postupoval v súlade s nálezom Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. 1US 62/00-83 zo dňa 19.06.2003,
ktorého je právoplatný rozsudok rušiaci nezákonné rozhodnutie správnych orgánov verejnou listinou, ktorú musia rešpektovať okrem účastníkov konania aj všetky štátne orgány, vrátane orgánov správy katastra. Na základe žiadosti Mesta Košice a spoločnosti AUPARK Košice, spol. s r. o. však bolo začaté konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, v ktorom bola vykonaná zmena zápisu vlastníka na príslušnom liste vlastníctva tak, že bol zrušený zápis žalobcu a ako vlastník predmetných nehnuteľností bolo zapísané Mesto Košice. 5. V následnom konaní o preskúmanie rozhodnutia o odstránení uvedenej chyby v katastrálnom operáte začatom na základe žaloby podanej žalobcom Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 4Sžr/55/2013 zo dňa 10.02.2015 (ďalej aj „rozsudok z 10.02.2015") zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/153/2012-98 zo dňa 25.09.2012 o zamietnutí žaloby tak, že zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach č. XO15/2012/Su-15 zo dňa 18.06.2012, spolu s rozhodnutím Správy katastra Košice č. X1/12-Kol zo dňa 11.04.2012 a vrátil vec katastrálnemu úradu na ďalšie konanie. V rozsudku z 10.02.2015 Najvyšší súd vyslovil právny názor, že rozsudkom zo 07.09.2011 bol preukázaný opak hodnovernosti a záväznosti zápisu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti AUPARK Košice spol. s r. o. a preto je povinnosťou príslušného katastrálneho orgánu vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie súladu údajov katastra s rozhodovacou činnosťou súdu. 6.
názoru žalobcu sa žalovaný napadnutým rozhodnutím odchýlil od právneho názoru Najvyššieho súdu vysloveného v rozsudku z 10.02.2015 a rozhodol v podstate rovnako ako v predchádzajúcom rozhodnutí, s výnimkou dopísania poznámky na list vlastníctva. Žalobca má za to, že v konaní ide o spor o vlastníctvo nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v k. ú. S., o ktorom môže rozhodnúť len príslušný súd na základe určovacej žaloby, nie však žalovaný v konaní o oprave chýb
Tvrdí, že katastrálne orgány namiesto toho, aby si plnili evidenčnú funkciu, napadnutými rozhodnutiami rozhodli, že vlastníkom nehnuteľností je Mesto Košice a nie žalobca.
žalobcu konanie o oprave chýb nemôže obsahovo zodpovedať výmazu iného vlastníka, v tomto prípade žalobcu, z listu vlastníctva. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že bezvýhradne akceptoval právny názor Najvyššieho súdu, že procesný rozsudok zo 07.09.2011 vo veci vyvlastnenia je listinou spôsobilou na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. Najvyšší súd však
jeho názoru nevyslovil právny názor, že predmetný rozsudok vo veci vyvlastnenia má byť zapísaný záznamom. V súlade s obidvoma relevantnými rozsudkami Najvyššieho súdu sa žalovaný rozhodol zapísať poznámku o prebiehajúcom vyvlastňovacom konaní na dotknutom liste vlastníctva, pretože práve tento zápis
jeho názoru potvrdzuje spochybnenie hodnovernosti a záväznosti údajov katastra o predmetných nehnuteľnostiach v takom rozsahu, ako to formuloval Najvyšší súd.
jeho názoru vplyv na právoplatnosť rozhodnutí príslušných správnych orgánov vo veci vyvlastnenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu vo veci 2Cdo/311/2008 zo dňa 30.03.2010,
ktorého ak raz niekto nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť preto postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu. 9. Účastník konania Mesto Košice v písomnom vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne ako spoločnosť AUPARK Košice spol. s r. o. a navrhol žalobu zamietnuť.
názoru tohto účastníka rozsudok zo 07.09.2011 vo veci zrušenia vyvlastnenia nebol verejnou listinou spôsobilou na vykonanie záznamu, nakoľko prípadmi, pri ktorých správa katastra záznamom vyznačí pôvodný stav, sa v zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona rozumejú len rozhodnutia súdu o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, nie prípady rozhodnutia súdu o zrušení vyvlastňovacích rozhodnutí. Mal za to, že v zmysle § 36a Katastrálneho zákona v čase zrušenia vyvlastňovacích rozhodnutí už v katastri nefiguroval ako vlastník nehnuteľností spoločnosť AUPARK Košice spol. s r. o. a preto mu nebolo možné odňať vlastníctvo k pôvodnému pozemku a prinavrátiť ho pôvodnému vlastníkovi. Ten mal za danej situácie oprávnenie podať na katastrálnom úrade návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam.
1 Katastrálneho zákona oprávnenie rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv jeho účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní
krajského súdu nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, nakoľko účelom konania o oprave nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie patrí do výlučnej právomoci príslušného okresného súdu. Oprava údajov v katastri teda nemôže obsahovo zodpovedať zmene či výmazu vlastníka, čo sa stalo v preskúmavanej veci, keď správny orgán prvého stupňa svojim rozhodnutím zrušil zápis žalobcu ako vlastníka nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX v k. ú. S. a zapísal ako vlastníka Mesto Košice. Preto krajský súd postupom
1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Kasačné sťažnosti, stanoviská účastníkov 13. Proti rozsudku krajského súdu podali kasačnú sťažnosť spoločnosť AUPARK Košice spol. s r. o. i Mesto Košice a navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Mesto Košice ako sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.), pričom v podstate zopakoval svoju argumentáciu uplatnenú v konaní pred krajským súdom. Tvrdil, že rozsudok zo 07.09.2011 neurčoval vlastnícke právo k pozemku, ale posudzovala sa ním zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov vo veci vyvlastnenia. Keďže v čase jeho vydania bolo už vlastníkom pozemkov Mesto Košice, nebol predmetný rozsudok spôsobilý zrušiť vlastníctvo tohto subjektu, keďže toto vlastníctvo nikdy nebolo Najvyšším súdom posudzované a výrok rozsudku zo 07.09.2011 neurčoval vlastnícke právo k pozemku.
názoru sťažovateľa sa mohol žalobca domáhať na príslušnom súde určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, to však neurobil. Zámenná zmluva, na základe ktorej nadobudlo vlastníctvo k predmetným pozemkom Mesto Košice, je
tohto sťažovateľa jedinou listinou, ktorá jasne a v súlade s právom určuje vlastnícke právo k pozemku a keďže rozsudok zo 07.09.2011 bol v rozpore s touto zámennou zmluvou a s rozhodnutím o povolení vkladu V-6902/2010 zo dňa 03.08.2010, išlo o ďalšiu verejnú listinu, ktorá nevychádzala z údajov katastra a preto ju katastrálny úrad nemal zapísať, ale mal dotknuté osoby v zmysle § 36a Katastrálneho zákona vyzvať, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. Rozhodnutiami o oprave chyby teda správne orgány len odstránili zistený nesúlad platných údajov katastra nehnuteľností, pričom zápisom poznámky bolo vyznačené spochybnenie vlastníckeho práva. Správny orgán
názoru sťažovateľa postupoval správne, keď nerozhodol, či vlastnícke právo k pozemkom patrí výlučne Mestu Košice alebo žalobcovi, keďže o tom môže rozhodnúť len súd na základe určovacej žaloby. 14. Sťažovateľ namietal, že krajský súd mal pri správnom právnom posúdení veci zamietnuť žalobu a odkázať žalobcu na podanie žaloby
c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, na základe ktorej by mohol súd rozhodnúť o určení vlastníckeho práva k pozemku. Krajský súd sa
názoru sťažovateľa mýli v závere, že v konaní o oprave chýb nemožno zmeniť vlastníka nehnuteľnosti, pretože Katastrálny zákon v ustanovení § 59 ods. 4 v spojení s § 59 ods. 1 písm. a/ výslovne predpokladá vznik, zmenu a/alebo zánik práv k nehnuteľnostiam v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a z tohto hľadiska krajský súd
jeho názoru vec nesprávne právne posúdil. 15. Sťažovateľ citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016 v súvislosti s uplatnením zásady „memo plus iuris..." a upozornil na to, že žalobca napriek kategorickému nesúhlasu s vyvlastňovacími rozhodnutiami nikdy v rámci konania pred správnymi súdmi nepodal návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutí
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený aj S.s.p.), na základe čoho by spoločnosť AUPARK Košice spol. s r. o. nemohla s vyvlastneným pozemkom ďalej nakladať. Sťažovateľ uzavrel, že nakoľko v prípade zrušených vyvlastňovacích rozhodnutí nemožno účinky ich zrušenia stiahnuť spätne ku dňu ich vydania, ale len do budúcnosti, nebola spoločnosť AUPARK Košice spol. s r. o. nijakým spôsobom obmedzená pri ďalšom nakladaní s pozemkom a preto pri uzatvorení zámennej zmluvy bolo potrebné hľadieť na tento subjekt ako na vlastníka.
jeho názoru sa kasačná sťažnosť Mesta Košice odôvodnením relevantnej časti rozsudku vôbec nezaoberá. V predmetnom konaní nie je
jeho mienky podstatné, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ale to, kto bol zapísaný ako ich vlastník v čase začatia konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, pretože jeho zápis vlastníctva správny orgán nemôže svojim rozhodnutím v takomto konaní zrušiť. Krajský súd preto
žalobcu posúdil vec po právnej stránke správne a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu (sp. zn. 1Sžo/93/2009 zo dňa 05.11.2009, 9Sžr/138/2013 zo dňa 25.11.2015). 19. Mesto Košice v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti druhého sťažovateľa a k stanoviskám ostatných účastníkov zotrvalo na svojej argumentácii, pričom zdôraznilo, že správny orgán v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte vôbec nerozhodoval vlastnícky spor medzi zainteresovanými účastníkmi konania, v rámci konania len rozhodol, kto má byť aktuálne na základe príslušných verejných listín a dokladov, ktoré sú
Katastrálneho zákona nevyhnutné na zápis vlastníckeho práva (či už záznamom alebo vkladom), evidovaný ako vlastník v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Vyjadrilo názor, že ak sa žalobca domnieva, že Mesto Košice nie je oprávneným vlastníkom, teda že zámenná zmluva uzatvorená medzi ním a spoločnosťou AUPARK Košice spol. s r. o. je neplatná, môže sa domáhať na súde určenia, že je vlastníkom on. IV. Právne závery kasačného súdu 20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd" alebo „Najvyšší súd") (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačné sťažnosti nie sú dôvodné a preto ich v zmysle § 461 S.s.p. zamietol, pričom sa v podstate stotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.04. 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 21. Predmetom konania o kasačných sťažnostiach je v medziach uvedených v § 453 S.s.p. prieskum ich prípustnosti a následne dôvodnosti, preto kasačný súd primárne na základe dôvodov kasačných sťažností preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov napadnutého rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov. V takto vymedzenom rámci prieskumu, pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.) a po preverení splnenia podmienok vykonania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti vyššie uvedených dôvodov kasačných sťažností. 22. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm.
ktorého bol ako vlastník pozemkov znovu zapísaný žalobca. Záznam mal za následok faktické prinavrátenie vlastníctva žalobcovi, keďže vyvlastňovacie rozhodnutia s konečnou platnosťou prestali existovať. Keďže však pred vykonaním tohto záznamu spoločnosť AUPARK Košice spol. s r.o. previedla vlastníctvo k pozemku na Mesto Košice, nebol postup príslušnej správy katastra pri zápise záznamu v súlade s Katastrálnym zákonom, ktorý výslovne stanovoval, že ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí
listiny alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti (§ 36a Katastrálneho zákona). Povolenie vkladu zámennej zmluvy do katastra nehnuteľností a následné rozdelenie pozemku geometrickým plánom totiž predstavovali ďalšiu právnu zmenu týkajúcu sa predmetnej nehnuteľnosti, pre ktorú rozsudok zo dňa 7.9.2011 v čase jeho predloženia katastrálnemu úradu na vykonanie záznamu nevychádzal z údajov katastra,
ktorých vtedy už nebola vlastníkom nehnuteľností spoločnosť AUPARK Košice spol. s r. o., v prospech ktorej sa vyvlastnilo, ale Mesto Košice. 27. Kasačný súd súhlasí so sťažovateľmi v tom, že nakoľko na základe rozsudku zo 7.9.2011 nebolo možné v katastri vyznačiť stav pred vydaním vyvlastňovacích rozhodnutí
2 Katastrálneho zákona, mala príslušná správa katastra v zmysle § 36a tohto zákona nevykonať záznam na základe rozsudku zo 7.9.2011, vrátiť túto listinu žalobcovi a vyzvať dotknuté osoby na uzavretie dohody, resp. podanie návrhu na príslušný súd o určenie práva k nehnuteľnosti. Správny orgán tak neurobil a vykonal záznam, ktorým vymazal Mesto Košice z listu vlastníctva ako vlastníka nehnuteľnosti a opätovne zapísal vlastníctvo žalobcovi, pričom v zmysle § 37 Katastrálneho zákona oznámil vykonanie zápisu do katastra záznamom tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, vrátane Mesta Košice. Tento ani iný subjekt dotknutý predmetným zápisom postup konajúcej správy katastra nenamietali ani pred orgánmi správy katastra alebo prokuratúry, ani podaním na správny súd. Nakoľko rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy ovláda zásada prezumpcie správnosti postupu i rozhodnutia správneho orgánu, kým sa nepreukáže opak (napríklad súdnym rozhodnutím), je nutné na vykonanie záznamu o vlastníctve žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti na príslušný list vlastníctva nazerať ako na postup, resp. opatrenie orgánu správy katastra, ktorý bol v súlade so zákonom.
1 Katastrálneho zákona (v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania záznamu pod č. Z 7654/11 zo dňa 26.10.2011) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 , ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.
ods. 2 ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
ods. 3 na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Katastrálneho zákona ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí
listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.
Katastrálneho zákona správa katastra oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. 28. Neskorší návrh Mesta Košice na opravu chyby v katastrálnom operáte, ktorý bol odôvodnený nesúladom údajov katastra (po vykonaní záznamu o vlastníctve žalobcu na základe rozsudku zo dňa 7.9.2011) s rozhodnutím o povolení vkladu vlastníctva na základe zámennej zmluvy v prospech Mesta Košice, už nemohol
práva viesť k výmazu žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti z listu vlastníctva a k opätovnému zápisu v prospech Mesta Košice, pretože v skutočnosti nešlo o zosúladenie údajov katastra s verejnou alebo inou listinou v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ Katastrálneho zákona, ale o faktický spor o vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorý nemožno riešiť v konaní o oprave chýb. Je zrejmé, že v prospech zápisu žalobcu ako vlastníka svedčí rozsudok zo 7.9.2011,
ktorého zrušením vyvlastňovacích rozhodnutí sa mal obnoviť pôvodný vlastnícky režim k nehnuteľnosti. Naproti tomu pre Mesto Košice svedčí skutočnosť, že nehnuteľnosť nadobudlo od spoločnosti AUPARK Košice spol. s r. o. na základe zámennej zmluvy uzavretej v čase, keď bola uvedená spoločnosť na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia zapísaná v katastri ako vlastník nehnuteľnosti (aj keď na správnom súde sa v tom čase viedlo konanie o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia), pričom vklad vlastníckeho práva pre Mesto Košice bol právoplatne povolený.
1 písm. a/ Katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.
ods. 4 oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu
1 písm. a) a § 78 ods. 1 . 29. Za daných okolností považoval kasačný súd aj s ohľadom na právny názor vyslovený v rozsudku z 10.02.2015 i vyššie citovanú judikatúru Najvyššieho súdu za jediné zákonu zodpovedajúce riešenie nezasahovať do uvedeného vlastníckeho sporu rozhodnutím o oprave chýb v katastrálnom operáte, pretože opravné konanie tomuto účelu slúžiť nemá a nesmie. Pokiaľ bolo v ukončenom záznamovom konaní na základe rozsudku zo 7.9.2011 vyznačené vlastnícke právo na príslušnom liste vlastníctva pre žalobcu, nejde o technickú či faktickú chybu alebo nesprávnosť, ktorú by mohli orgány správy katastra odstrániť postupom
1 písm. a/ Katastrálneho zákona. Vykonanie záznamu je záväzným opatrením orgánu správy katastra, ktoré možno zvrátiť len v zákonom predpísanom postupe prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov alebo prostriedkov prokurátorského dozoru v správnom konaní, prípadne cestou správneho súdnictva. Podanie návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte nie je takýmto nástrojom a v konaní o ňom nie je prípustné revidovať predchádzajúce právoplatné rozhodnutia či opatrenia správnych orgánov, aj keby išlo o rozhodnutia po právnej stránke nesprávne. V tomto zmysle sa kasačný súd stotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom a preto kasačné sťažnosti ako nedôvodné zamietol. 30.
názoru kasačného súdu bude na účastníkovi Mesto Košice, aby aj s ohľadom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorú spomenul vo svojej kasačnej sťažnosti (I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016), sám inicioval konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a preukázal, že mu vlastnícke právo patrí titulom jeho nadobudnutia od vtedajšieho vlastníka spoločnosti AUPARK Košice spol. s r. o. v dobrej viere. Vo vzťahu k dobromyseľnosti Mesta Košice však treba pripomenúť, že účastníci zámennej zmluvy mali vedomosť o prebiehajúcom konaní vo veci preskúmania zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí, ktoré boli neskôr rozsudkom zo 7.9.2011 zrušené. 31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd primerane
1 v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov tohto konania voči obom sťažovateľom, ktorí podaním kasačných sťažností toto konanie iniciovali a neboli v ňom úspešní. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.