Najvyšší súd 2 M Cdo 12/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. P., bývajúceho v T., proti ţalovanému P. D., advokátovi v B., za účasti

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal napadnuté 5 2 M Cdo 12/2010 rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je potrebné zrušiť. Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods.

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu v zmysle § 237 O.s.p. ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 O.s.p. a tzv. iné vady dovolateľ nenamietal, iné vady a vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Dovolací súd dospel k záveru, ţe v rámci odvolacieho konania došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry 6 2 M Cdo 12/2010 Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z

1. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
2. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. V danej veci sa ţalobca domáhal náhrady škody od ţalovaného v súvislosti s výkonom advokácie ţalovaným. Okresný súd ţalobu zamietol a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil. Uzavrel, ţe nebolo preukázané, ţe by ţalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o advokácii a nevidel ani príčinnú súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Dospel k záveru, ţe ţalovaný nemôţe niesť zodpovednosť za rozdielne právne posúdenie krajského súdu v porovnaní so súdom okresným. Krajský súd na odvolanie ţalobcu rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil, pričom okrem iného v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe v konaní nebolo zistené také porušenie zákonom stanovených povinností ţalovaného pri výkone advokácie, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za škodu, náhrady ktorej sa ţalobca v tomto konaní domáhal. Ďalej uviedol, ţe pochybenie ţalovaného, ktoré malo spočívať v tom, ţe v zmenenom návrhu, ktorý podával v priebehu konania a podľa pokynov ţalobcu, neuviedol slovko „zrušiť“ odvolací súd nepovaţoval za také, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za škodu podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii. Krajský súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., keď uviedol len nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri posudzovaní predpokladov vzniku zodpovednosti v tomto prípade riadil. Z rozhodnutia nie je jednoznačné, čo mal krajský súd na mysli, keď uviedol, ţe v konaní nebolo zistené také porušenie povinnosti advokátom, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za vznik škody. Z uvedeného nie je zrejmé, či moţno odôvodnenie chápať v tom zmysle, ţe k porušeniu povinnosti advokáta nedošlo vôbec, resp. či odvolací súd 7 2 M Cdo 12/2010 konštatoval, ţe k porušeniu povinnosti zo strany ţalovaného došlo, ale zodpovednosť za toto („také“) porušenie povinnosti nenesie. V tomto smere je potrebné podrobnejšie vysvetliť postoj odvolacieho súdu ku konaniu ţalovaného, pretoţe odôvodnenie krajského súdu je v tomto smere nepostačujúce a navyše aj nezrozumiteľné. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a § 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami generálneho prokurátora uvedenými v mimoriadnom dovolaní. S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods.

§ 243dods.

l O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 8 2 M Cdo 12/2010 V Bratislave
2. mája 2011 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová