Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/20/2019 Identifikačné číslo spisu: 5108215555 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Veselá Zemaníková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5108215555.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: NORDNET TRADING LIMITED, so sídlom Chrysorogiatissis & Kolokotroni, P.C. 3040, Limassol, Cyprus, IČO: 00 185 808, právne zast. JUDr. Ján Slovák, advokát, so sídlom Révova 7, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo, so sídlom Mateja Bela 852, 010 15 Žilina, IČO: 31 624 952, právne zast. ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina 010 01, IČO: 47 245 841, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky prihlásenej v reštrukturalizačnom konaní a o vzájomnej žalobe o zaplatenie pokuty, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline pod sp. zn. 13CoKR/10/2018 zo dňa 24. októbra 2018, jednomyseľne, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a . II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 11Cbi/4/2008-243 zo dňa 23. mája 2017 rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie pokuty žalobcom vo výške určenej súdom zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania a že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa viacerými žalobami domáhal určenia právneho dôvodu prihlásených pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3R/1/2008 na majetok dlžníka Stavebné bytové družstvo so sídlom Mateja Bela. 3. Citoval uznesenia, ktorými súd rozhodol o spojení na spoločné konanie, uznesenie č. k. 11Cbi/4/2008-218 zo dňa 25. januára 2017, ktorým súd pribral do konania tlmočníka z gréckeho jazyka, opakované žiadosti o odročenie pojednávania a poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 16. mája 2017, ktoré pojednávanie sa uskutočnilo bez prítomnosti strán. 4. Z predložených dokladov zisťoval skutkový stav z konečného zoznamu pohľadávok zistil, že zistiteľné dôvody popretia pohľadávok žalobcu, je správcom odôvodnené tým, že uplatnený nárok žalobcu je nevymáhateľný a z ďalších dôvodov, ktoré zodpovedajú tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe. Uviedol, že pohľadávky žalobcu prihlásené v reštrukturalizačnom konaní dlžníka, správca poprel, čo do dôvodu a vymáhateľnosti. 5. Citoval ustanovenia § 121 ods. 1 a 2, § 124 ods. 1, § 122, § 124 ods. 2 a 4, § 114, § 118 ods. 3, § 125 s použitím § 206 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Ako prvú otázku skúmal včasnosť podania a dospel k záveru, že včasnosť podania žaloby s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a prihlásené pohľadávky skúmal len z hľadiska dôvodnosti popretia. 6. V bodoch 33 až 39 konštatoval z akých dôvodov žalobu zamietol a čo sa týka vzájomného návrhu žalovaného o uložení pokuty žalobcovi dospel tiež k záveru, že návrhu žalovaného nevyhovel. 7. O odvolaní žalobcu rozhodol ako súd odvolací Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 13CoKR/10/2018-358 zo dňa 24. októbra 2018 tak, že rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 11Cbi/4/2008-243 zo dňa 23. mája 2017 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a vo výroku, podľa ktorého žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania potvrdil. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 8. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vec prejednal bez nariadenia pojednávania s tým, že boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu. 9. K námietke, že rozsudok nebol vyhotovený v jazyku, ktorému odvolateľ rozumie uviedol, že zo žiadneho právneho ustanovenia nie je zrejmá povinnosť súdu zasielať strane sporu rozhodnutie preložené do iného jazyka než v akom bol vyhotovený a zároveň uviedol, že advokát, ktorý bol odvolateľom na zastupovanie splnomocnený, je zapísaný do zoznamu slovenských advokátov v Slovenskej advokátskej komore. 10. K vznesenej námietke zaujatosti konštatoval, že žalobca zaujatosť konajúcej sudkyne videl v postupe súdu, a to z dôvodu, že nebol zabezpečený preklad listinných dôkazov, ktorý dôvod však nie je možné posudzovať ako zákonný dôvod na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci konajúcim súdom ako pomer veci konajúceho sudcu k prejednávanej a rozhodovanej veci. 11. K námietke ohľadne procesného postupu, ohľadne nedoručenia uznesenia o pribratí tlmočníka, čím bola zabránená možnosť žalobcovi vzniesť voči nemu námietku, odvolací súd poukázal na ustanovenie § 235 ods. 2 C. s. p., že išlo o uznesenie okresného súdu na základe žiadosti žalobcu, ktoré bolo doručované inému subjektu a o ktorej skutočnosti bol žalobca upovedomený a naviac, že žalobca, ako aj jeho právny zástupca mal možnosť zúčastniť sa pojednávania, na ktorom bola prítomnosť zabezpečená. 12. K námietke, že s poukazom na ustanovenia § 155 ods. 1 C. s. p., okresný súd napriek jeho požiadavke, nedal vyhotoviť listinné dôkazy v jazyku gréčtina, odvolací súd poukázal na ustanovenia § 178 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého ak je ustanovený zástupca sporovej, súd spravidla predvolá len iba zástupcu, stranu sporu predvolá iba ak je potrebný jej výsluch. 13. V súvislosti s ďalším odvolacím dôvodom, ktorý smeroval k úkonu popretia uskutočneného správcom a jeho posudzovania okresným súdom, odvolací súd po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu a odvolacími dôvodmi žalobcu uviedol, že tento vymedzený základný účel incidenčného konania okresný súd v rámci svojho rozhodovania naplnil, pretože posudzoval v súvislosti s podanou žalobou o určenie popretých pohľadávok, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, a to v súlade so závermi vyjadrenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/70/2016, ako aj nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 409/2013. 14. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, krajský súd uviedol, že sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že žalobca ani k momentu rozhodovania nepreukázal, že jeho pohľadávky reštrukturalizačnom konaní existovali. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na splnenie predpokladov úspešnosti incidenčnej žaloby poukázal na ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p. 15. S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a ani dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol § 369 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. 16. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, dovolanie podal žalobca, podaním zo dňa 12. januára 2019. Prípustnosť dovolania označil ustanoveniami § 419, § 420 ods. 1 písm. a/, e/ a f/ C. s. p. a ustanovením § 421 ods. 1 a 2 C. s. p. s poukazom na odsek 1 písm. a/, b/ a c/ ustanovenia § 421 C. s. p. a ustanovením § 432 ods. 1 a 2 C. s. p. 17. V bode označenom „A“ uviedol, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z vecného hľadiska ako uviedol v dovolaní toto odôvodnil opätovnou citáciou ustanovení § 431 C. s. p., § 420 písm. e/ C. s. p. a citáciou ustanovení § 431 C. s. p. a § 420 písm. f/ C. s. p. 18. V bode označenom „B“ prípustnosť dovolania dôvodil citáciou ustanovení § 421 písm. a/, b/ a c/ C. s. p. a § 432 C. s. p. 19. K otázke, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca uviedol, že žiadal o vylúčenie sudkyne JUDr. Lenky Müllerovej, nakoľko sa dozvedel, že právna zástupkyňa žalovaného JUDr. A. I. bola bývalou justičnou čakateľkou Krajského súdu v Žiline na výkon praxe justičnej čakateľky na Okresný súd Žilina, z čoho vyplývali kolegiálne vzťahy medzi nimi a bola spochybnená objektívna nestrannosť a nezaujatosť sudcu. Fakt, že sudkyňa nepostupovala nezaujato dôvodil tým, že odmietla zabezpečiť vyhotovenie prekladu vyjadrení, čo podľa neho vzbudzovalo dôvodné a oprávnené pochybnosti o jej nestrannosti. Skutočnosť, že o jeho vznesenej námietke zaujatosti nebolo vyhovené, dovolateľ považuje za naplnenie dôvodu rozhodovania vylúčeným sudcom. Rozhodovanie vylúčenými sudcami namietal aj u sudkýň Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Márie Dubcovej a Martiny Nemravcovej z toho istého dôvodu. Takýmto procesným postupom bolo podľa dovolateľa znemožnené jeho právo, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. 20. Upozornil na porušenie sudcovskej koncentrácie v tom zmysle, že aj štatutárny orgán má právo sa vyjadriť k určitým skutočnostiam, čo nebolo možné, keď sa konalo v slovenskom jazyku. Z uvedeného dôvodu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces s odkazom aj na čl. 16 ods. 1 ZP C. s. p. V tejto súvislosti citoval rozhodnutia [viď nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 317/2015-34, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyššieho súdu SR“) z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016]. 21. Odôvodnenie okresného, aj krajského súdu dovolateľ považuje iba také akési odvíjanie neexistujúcej skutočnosti uvedenej čl. 19 rozsudku, že pohľadávky žalobcu správca poprel. Dovolateľ namietal, že celé rozhodnutie je založené iba na prieskume a tvrdeniach, ktoré v konaní neboli relevantné. Podľa dovolateľa rozsudok neobsahuje zásadnú odpoveď súladnú s právom ako môže byť predmetom konania kognícia toho, čo správca účinne nepoprel a čo sa podľa zákona považuje za zistené. 22. Nesprávny procesný postup dovolateľ namietal odôvodnením, čo vymedzuje predmet incidenčného konania a tým, že súd sa ani jedným slovom o tomto nezmienil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uvádzal, čo je účelom incidenčného konania v súlade s výkladom ustanovení konkurzného zákona a konštatoval, že úlohou incidečného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky, pretože ide o popierací prejav správcu. Takýto úkon označil dovolateľ za mimoriadne dôležitý vzhľadom na uplynutie lehoty na popieranie pohľadávok a konštatoval, že tvrdenie o popretí právneho dôvodu pohľadávky správcom je prejavom ľubovôle. 23. Podľa dovolateľa správca pohľadávku jednoznačne nepoprel, v ktorej súvislosti citoval ustanovenia § 124 ods. 1 ZKR a konštatoval, že teda márnym uplynutím lehoty pohľadávka, čo do výšky sa považuje za zistenú. 24. Dovolateľ v odôvodnení podrobne rozoberal konania správcu a že v konečnom dôsledku konkrétny dôvod správcu neuviedol. Dovolateľ namietal, že konajúci súd sa zaoberal dôvodom a charakterom pohľadávok, hoci tento nebol účinne popretý. V závere obsiahleho dovolania poukázal na predmet incidenčného konania jeho vymedzenie a fakt, že konajúci súd sa ani o jenom dôvode nezmienil, teda že sa jedná o konštitutívny nárok, že sa nejedná o existujúce trovy a že sú to trovy, o ktorých sa rozhoduje po zastavení exekúcie. Ak toto neuviedol podľa dovolateľa sa uvedené považuje za zistené, že súd postupoval svojvoľne a predmetom incidenčného konania nie je čo správca nepoprel, faktom ak správca pochybil tak zodpovedá za škodu, súd konal o predmete, ktorý neexistoval. Celé rozhodnutie označil za založené na premisách, ktoré nie sú pre konanie významné a faktom, že ak vec nie je rozhodnutá s ustálenou rozhodovacou praxou, kvalifikoval ako porušenie právnej istoty. 25. Za ďalšiu otázku označil, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, či súd môže v incidenčnom konaní posudzovať právny dôvod nároku uplatneného prihláškou v reštrukturalizačnom konaní, ak z písomného úkonu správcu vyplýva, že tento právny dôvod nebol účinne popretý, tzn., že nie je uvedené odôvodnenie obsah, ktorého obsahom je tvrdenie, že správca popiera právny dôvod nároku uplatneného prihláškou, a to z dôvodu toho, či onoho, ktorý musí dostatočne určite vymedziť. Tzv. blanketné popretie správcu, bez dostatočne určitého zdôvodnenia dôvodu popretia, nie je účinné a nemôže tvoriť predmet prieskumu v incidenčnom konaní. Skutočnosti správcom účinne nepopreté sa považujú za zistené. Dovolateľ uviedol, že nesprávne posúdenie vidí v tom, že súd posudzoval, aj keď nemohol z dôvodu nepopretia správcom. 26. Za otázku, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci ďalej označil, že „ak reštrukturalizačný správca účinne nepoprel výšku pohľadávky uplatnenej prihláškou v reštrukturalizačnom konaní je vylúčené, aby bolo možné uvažovať o popretí právneho dôvodu, ak je pohľadávka nepopretá a tak čo do výšky, z uvedeného priamo vyplýva i existencia jej právneho dôvodu. Nemôže mať výšku pohľadávka, ktorá by nemala zároveň právny dôvod. 27. Dovolateľ navrhol rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/10/2018 zo dňa 24. októbra 2018 zmeniť a dovolaniu v celom rozsahu vyhovieť. 28. K dovolaniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný podaním zo dňa 22. februára 2019, v ktorom napadnuté rozhodnutie označil za správne a presvedčivé. Konštatoval, že žalobca opakovane poukazuje na rovnaké skutočnosti a súčasne uviedol, že žalobca sa počas celého konania nevyjadril v tom zmysle, že nerozumie slovenskému jazyku. Konanie zastupujúceho advokáta označil za účelové. K námietke ohľadne popretia pohľadávok správcom uviedol, že správca riadne a úplne poprel pohľadávku žalobcu ako nevymáhateľnú, a to v rozsahu právneho titulu, ako aj výšky. 29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) prejednal dovolanie žalobcu, po zistení, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote, za účinnosti C. s. p., oprávnenou osobou (§ 429 C. s. p.) a skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné. 30. Predmetom dovolania je vec rozhodnutá odvolacím súdom za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, začatá podaním návrhu dňa 24. júna 2008 (za účinnosti O. s. p.). 31. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 C. s. p.) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 C. s. p.). 32. Konania začaté do 30. júna 2018 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2018 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.). 33. Dovolanie je mimoriadny prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti opravného prostriedku zodpovedá právna úprava prípustnosti. 34. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 35. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.