Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/69/2018 Identifikačné číslo spisu: 4116226115 Dátum vydania rozhodnutia: 23.04.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4116226115.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú H. L., nar. XX. X. XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov: matky N.. N. X., nar. X. X. XXXX, bývajúcej v B., L. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Milanom Kukučkom, advokátom so sídlom v Nitre, Kmeťkova 9, a otca P. L., nar. X. X. XXXX, bývajúceho v B., Y. XX, zastúpeného Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom vo Vrábloch, Hlavná 1221, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13P/301/2016, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoP/36/2017 zo 17. októbra 2017, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Okresný súd Nitra (ďalej len „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. mája 2017 č. k. 13P/301/2016-228 zveril maloletú H.B. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 110 Eur mesačne od 1. 10. 2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, zročné výživné za čas od 1. 10. 2016 do 31. 5. 2017 v sume 240 Eur mu povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 Eur spolu s bežným výživným, ďalej podrobne špecifikovaným spôsobom upravil jeho styk s maloletou a zamietol návrh matky na prerušenie konania. 2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie matky v záhlaví označeným rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca vrátane zameškaného výživného, úpravy styku otca s maloletou a zamietnutia návrhu matky na prerušenie konania, ako vecne správny potvrdil. Okrem iného považoval za správny skutkový záver prvoinštančného súdu o obnovení spolužitia rodičov v zmysle spoločnej starostlivosti o dieťa, ktorú spoločne zabezpečovali do novembra 2015, v dôsledku čoho sa stalo neúčinným predchádzajúce rozhodnutie súdu z roku 2012 o úprave rodičovských práv a povinností. Tento záver podľa jeho názoru umožňovali skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, a to, že matka s maloletou bývali v domácnosti otca v jeho byte, že otec hradil všetky náklady spojené s bývaním a že sa spolupodieľal na bežnej osobnej starostlivosti o maloletú (napr. jej vyzdvihovaním z predškolského zariadenia a starostlivosťou o ňu až do príchodu matky z práce). 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala matka maloletej (ďalej len „dovolateľka“) dovolanie, v ktorom uviedla, že ho podáva podľa § 421 ods. 1 písm.
- b)zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), t. j z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke, od ktorej podľa jej názoru záviselo jeho rozhodnutie a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Za takúto otázku, vychádzajúc z obsahu podaného dovolania, považovala otázku, ktoré okolnosti sú významné pre záver o obnovení spolužitia rodičov maloletého dieťaťa. Uviedla, že musí ísť o obnovenie spolužitia, ktoré je komplexné po všetkých stránkach a zložkách, vrátane intímneho a spoločenského spolužitia ako aj spoločného sa podieľania na vedení domácnosti a starostlivosti o maloletú. 4. Otec maloletej vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že posudzovanie rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k namietanej právnej otázke nie je v jeho kompetencii. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a zároveň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), ktorá je zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 7. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým v zmysle § 419 C. s. p. je možné napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone, a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní. 8. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
- a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
- b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
- c)ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 9. Podľa § 432 ods. 1 a 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať dovolaním, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť splnená nielen podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 C. s. p., ale musia byť splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 C. s. p. 11. V predmetnej veci dovolateľka, ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnila dovolanie nesprávnym právnym posúdením veci v otázke právne významných okolností pre záver o obnovení spolužitia rodičov maloletého dieťaťa. Prípustnosť dovolania bola podľa nej daná tým, že išlo o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 12. V súvislosti so správnou interpretáciou § 421 ods. 1 C. s. p. najvyšší súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle tohto ustanovenia (a tým viac do jeho rozhodovacej praxe) treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (R 71/2018). 13. I keď v preskúmavanej veci dovolateľkou namietaná právna otázka bola otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (jeho skutkový záver o obnovení spolužitia rodičov maloletej), nebol splnený ďalší predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z § 421 ods. 1 písm.
- b)C. s. p. , a to že ide o otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Vymedzená právna otázka bola totiž rozhodovacou praxou dovolacieho súdu vyriešená. Vzhľadom na závery uvedené v bode 13 tohto odôvodnenia treba za takúto rozhodovaciu prax považovať aj rozbor rozhodovania súdov o výchove a výžive maloletých detí, schválený uznesením pléna Najvyššieho súdu ČSSR z 23. 6. 1967 Pls 4/67 (uverejnený v Zborníku č. I Najvyššieho súdu ČSSR vydaným SEVT Praha v roku 1974). V zmysle tohto rozboru (str. 202 a 203) pod pojmom obnovenie spolužitia rodičov maloletého dieťaťa treba rozumieť stav, pri ktorom podľa všetkých okolností konkrétneho prípadu rodičia maloletého dieťaťa žijú opäť spolu takým spôsobom, že dochádza k obnoveniu všetkých funkcií ich spolužitia vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Ide o také rodinné prostredie, v ktorom podľa skúseností vykonávajú obaja rodičia svoje rodičovské práva a povinnosti v zhode a v plnom rozsahu. V súvislosti s tým je významné nielen to, či rodičia maloletého dieťaťa bývajú spolu, ale aj to, aké sú ich vzájomné vzťahy, predovšetkým do akej miery sa starajú spolu o spoločnú domácnosť a o výchovu a výživu maloletého dieťaťa. 14. So zreteľom na uvedené, t. j. pre nesplnenie predpokladu prípustnosti dovolania spočívajúceho v nevyriešení dovolaním namietanej otázky rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, dovolací súd dovolanie matky ako neprípustné podľa § 447 písm.
- c)C. s. p. odmietol. 15. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.