Obsah (5)

§ 421§ 419§ 432§ 447§ 453

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/65/2018 Identifikačné číslo spisu: 7613215613 Dátum vydania rozhodnutia: 23.04.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

ktorého poručiteľka v čase uzavretia zmluvy nebola spôsobilá na právne úkony, a preto kúpnu zmluvu nepovažoval za neplatnú. Ďalej konštatoval, že nie je sporné, že poručiteľka trpela ochorením zraku, no mal za to, že na písomný právny úkon nebola v jej prípade potrebná notárska zápisnica, a že žalobcovia nepreukázali neplatnosť kúpnej zmluvy ani z tohto dôvodu.

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z
2. októbra 2017 sp. zn. 1Co/424/2016 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa v celom rozsahu aj s jeho odôvodnením.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali včas dovolanie žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“). Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili ustanovením § 421 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. V súvislosti s dovolacím dôvodom

§ 421ods.

1 písm. a) C. s. p. namietali, že odvolací súd sa odchýlil od rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 MCdo 11/2009 a sp. zn. 6 Cdo 179/2010. Trvali na tvrdení, že kúpna zmluva bola zastieracím právnym úkonom. Vyčítali odvolaciemu súdu, že nezohľadnil vplyv takmer úplnej slepoty poručiteľky na ňou uskutočňované právne úkony. Mali za to, že poručiteľka nebola s obsahom podpísanej listiny riadne oboznámená. Dovolací dôvod

§ 421ods.

1 písm. b) C. s. p. vymedzili tak, že za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu označili otázku, či sa má na ustanovenie § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka aplikovať cestou analógie legis zmyslom a účelom najbližšie ustanovenie § 476c Občianskeho zákonníka.

1. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, pristúpil k skúmaniu aj ďalších podmienok a predpokladov jeho prípustnosti, pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 6.

§ 419C. s.

p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 7.

§ 421ods.

1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 8.

§ 432ods.

1 C. s. p. dovolanie prípustné

§ 421

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

ods. 2 citovaného ustanovenia, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 9. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle citovaného ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec

právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 10. K dovolateľmi uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm.

1. a)C. s. p. dovolací súd uvádza, že dovolatelia v tejto časti dovolania nevymedzili uplatnený dovolací dôvod tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 432 C. s. p. v spojení s ustanovením § 421 ods. 1 C. s. p. V dovolaní neuviedli aké právne posúdenie veci pokladajú za nesprávne a v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Napriek tomu, že výslovne ako dovolací dôvod označili ustanovenie § 421 ods. 1 písm.
2. a)C. s. p. a označili rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 MCdo 11/2009 a sp. zn. 6 Cdo 179/2010, v dovolaní absentuje vymedzenie právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodovanie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Za riadne vymedzenie právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a v čom nesprávnosť jeho právneho posúdenia spočíva nemožno totiž považovať len opätovné poukazovanie na skutočnosti už riešené v rozhodnutiach prvoinštančného a dovolacieho súdu. V tejto časti dovolania bol preto daný dôvod na jeho odmietnutie

§ 447písm.

f) C. s. p. 11. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle ust. § 432 ods. 2 C. s. p. nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú

dovolateľov riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodovanie odvolacieho súdu a pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1

písm. a/ C. s. p.).

1. Dovolací súd poznamenáva, že nie je jeho povinnosťou, aby si právnu otázku, ktorá mala byť riešená odvolacím súdom nesprávne, mal vyvodzovať sám. Naopak jej riadne vymedzenie, t. j. jasné formulovanie, je povinnosťou strany, ktorá je v dovolacom konaní povinne zastúpená advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom. Jasne formulovaná právna otázka má v prvom rade naznačiť riešenie daného prípadu požadované stranou a v druhom rade potom jej znenie predstavuje všeobecný právny záver aplikovateľný v obdobných prípadoch v budúcnosti.
2. Dovolací súd však napriek uvedenému dodáva, že ak by mal z obsahu dovolania v spojitosti s rozhodnutiami najvyššieho súdu na ktoré dovolatelia poukazujú, vyvodzovať, akú právnu otázku mali dovolatelia na mysli, jednalo by sa zrejme o otázku platnosti darovacej zmluvy ako disimulovaného právneho úkonu. Ak by tomu tak bolo, nejednalo by sa však o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd sa totiž v prejednávanej veci stotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že tvrdenia žalobcov o kúpnej zmluve ako o simulovanom právnom úkone neboli preukázané. Otázkou platnosti darovacej zmluvy sa síce zaoberal v bode 16 odôvodnenia svojho rozhodnutia, išlo však len o hypotetické úvahy (pre prípad, že by bolo preukázané tvrdenie o simulovanom právnom úkone) s cieľom vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcov. Od týchto úvah preto nezáviselo jeho rozhodnutie.
3. Základným predpokladom prípustnosti dovolania, ako už bolo vyššie uvedené, je v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. v prvom rade to, že dovolaním je napadnuté nesprávne právne posúdenie veci v takej právnej otázke, ktorú odvolací súd riešil a od vyriešenia ktorej záviselo jeho rozhodnutie.
4. V prejednávanej veci v časti uplatneného dovolacieho dôvodu

§ 421ods.

1 písm. b) C. s. p. odôvodnili dovolatelia uplatnený dovolací dôvod tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či sa má na ustanovenie § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka aplikovať cestou analógie legis zmyslom a účelom najbližšie ustanovenie § 476c Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie však vyplýva, že od vyriešenia uvedenej právnej otázky nezáviselo a ani nemohlo závisieť rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože odvolacím súdom (resp. ani prvoinštančným súdom) táto otázka riešená nebola. Za situácie, keď dovolaním bola napadnutá právna otázka, ktorá odvolacím súdom riešená nebola, absentoval predmet dovolacieho prieskumu a dovolací súd tak nemohol pristúpiť k posudzovaniu správnosti riešenia niečoho, čo riešené nebolo. 16. Vzhľadom na nesplnenie predpokladu prípustnosti dovolania spočívajúceho v napadnutí nesprávneho právneho posúdenia veci v takej právnej otázke, ktorú odvolací súd riešil a od vyriešenia ktorej záviselo jeho rozhodnutie, dovolací súd dovolanie žalobcov v tejto časti

§ 447písm.

c) C. s. p. odmietol. 17. O trovách dovolacieho konania rozhodol

§ 453ods.

1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti žalobcom zaplatiť mu náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.). 18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.