Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/146/2018 Identifikačné číslo spisu: 1112237173 Dátum vydania rozhodnutia: 24.04.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Slováčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1112237173.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C. D., bývajúcej v D., I. XX, zastúpenej Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Riečna 2, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a o zaplatenie 135.020,08 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19 C 125/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2017 sp. zn. 8 Co 59/2015 takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu. Odôvodnenie 1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. októbra 2014 č. k. 19 C 125/2012-294 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že odstúpenie žalovanej od Zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia v univerzálnej sieti z 18. novembra 2008 je neplatné, a súčasne zaplatenia sumy 135.020,08 € s úrokom z omeškania vo výške 11,25 % ročne od 29. novembra 2008 do zaplatenia; žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie právne ustanovením § 2 písm. a/, § 10 ods. 1 zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, § 652 ods. 1, § 655 ods. 1, § 669 ods. 5, § 669a písm. a/, § 344 Obchodného zákonníka a § 791 ods. 2, § 793 ods. 1, § 798, § 802 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vecne dôvodil, že odstúpenie žalovanej od Zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia v univerzálnej sieti listom z 18. novembra 2008 posúdil ako platné, keďže žalobkyňa v súvislosti s výkonom sprostredkovateľskej činnosti pre klienta X.. I. pri uzatváraní novej poistnej zmluvy InvestStrategie nepostupovala s odbornou starostlivosťou a porušila ustanovenia sprostredkovateľskej zmluvy ako aj povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 340/2005 Z. z. ako i Obchodného zákonníka, pričom súčasne napriek tomu, že činnosť smerujúcu k uzatvoreniu novej poistnej zmluvy klienta X.. I. riadila, usmerňovala a vykonala podstatnú časť úkonov smerujúcich k uzatvoreniu poistnej zmluvy, keď jej dcéra C. D. K.. v tom čase nemala dostatok odborných vedomostí, teda predmetný obchod sprostredkovala a dojednala v rozpore s čl. IV bod. 4 Smernice pre reprezentantov, neuviedla na zmluve svoje získateľské číslo, ale získateľské číslo svojej dcéry. Dodal, že verzia poistnej zmluvy, ktorú podpísal klient X.. I. nebola identická s verziou návrhu poistnej zmluvy, ktorú žalobkyňa zaslala žalovanej na taxáciu, pričom i zdravotný dotazník k novej poistnej zmluve bol vyplnený nesprávne a bez účasti klienta X.. I.. Vzhľadom na platnosť a dôvodnosť odstúpenia žalovanej od Zmluvy o obchodnom zastúpení je bez právneho základu aj nárok na zaplatenie sumy 135.020,08 €, ktorý si navyše žalobkyňa neuplatnila v zmysle § 669 Obchodného zákonníka a vzhľadom na uplynutie jednoročnej prekluzívnej lehoty definovanej v § 669 ods. 5 Obchodného zákonníka zanikol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnej žalovanej náhradu nepriznal, keďže si ju nežiadala. 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom 31. januára 2017 sp. zn. 8 Co 59/2015 rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzala žalovaná na svoju obranu a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na odstúpenie žalovanej od zmluvy boli splnené všetky podmienky. K námietkam žalobkyne v odvolaní uviedol, že odôvodnenie zamietnutia žaloby skutočnosťami týkajúcimi sa širších súvislostí podstaty prejednávanej veci je jasné, zrozumiteľné, pričom podstatné porušenie zmluvy už samo osebe zakladalo právo žalovanej od zmluvy odstúpiť a zisťovanie porušenia informačnej povinnosti žalobkyňou vo vzťahu k výške odkúpnej hodnoty by bolo nadbytočné, keď žalovaná bola oprávnená odstúpiť od zmluvy v prípade porušenia ktoréhokoľvek ustanovenia zmluvy. Bez právneho významu považoval i argumentáciu žalobkyne z jej odvolania, že X.. I. mal problémy s viacerými zamestnancami žalovanej a je nedôvodné, aby všetky dôsledky znášala žalobkyňa. Odvolací súd za zjavne účelovú považoval i námietku žalobkyne, že sa dostala v dôsledku správania žalovanej, ktorá pred posledným pojednávaním vo veci predložila súdu písomné vyjadrenie, ku ktorému už ona nemala priestor na vyjadrenie a dostala sa do nerovnovážneho postavenia, keď ale zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 24. októbra 2014 vyplýva, že predmetné písomné vyjadrenie žalovanej súd na začiatku pojednávania doslovne oboznámil a žalobkyňa i jej advokátka mali zabezpečený dostatočný priestor na vyjadrenie, ktorý aj využili, keďže sa k písomnému podaniu žalovanej na pojednávaní ústne vyjadrili. Odvolací súd v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“). Prípustnosť dovolania odôvodnila len ustanovením § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tvrdiac, že konania boli postihnuté viacerými vadami. Podrobne poukázala na skutkové okolnosti sporu, vyhodnotenie jednotlivých dôkazov, ako i nevykonanie navrhovaných dôkazov. Namietala správanie žalovanej v konaní, ktorá sa bez ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie, súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti a ak aj bola prítomná, svoje niekoľkostranové vyjadrenia predkladala na pojednávaní účelovo, aby žalobkyňa nemala čas na preštudovanie podkladov. Konštatovala, že sa tak dostala do nerovnovážnej a nespravodlivej situácie, nakoľko nemala možnosť sa k tomuto vyjadreniu náležite pripraviť, na čo mala podľa Občianskeho súdneho poriadku nárok. Odvolací súd nesprávne vyhodnotil tento jej odvolací dôvod ako nedôvodný a účelový. Dôvodila, že za právneho stavu platného do 30. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania a v súlade i s princípom „rovnosti zbraní“ čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá procesná strana musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane. Poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 13. januára 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike. Uviedla, že pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku a napriek tomu sa na tomto pojednávaní vykonávali dôkazy. Konštatovala, že nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účinnej možnosti účastníka vyjadriť sa k úkonu protistrany svojou replikou je, že mu bude vytvorená procesná možnosť vyhotoviť svoje stanovisko tak, aby mal dostatok času na jeho prípravu. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod č. R 8/2016. Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2017 sp. zn. 8 Co 59/2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhovala dovolanie žalobkyne odmietnuť. Uviedla, že duplicita obsiahleho vyjadrenia sa k dovolaniu žalobkyne je nadbytočná z dôvodu, že žalobkyňa opakovane a účelovo poukazuje na skutočnosti, ktoré boli v rámci súdneho konania vyvrátené listinnými dôkazmi, ktoré žalovaná predložila súdu a bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že konaním žalobkyne došlo k porušeniu zákona, zmluvy a jej neoddeliteľných príloh. Dodala, že je morálne neprípustná argumentácia žalobkyne, ktorá obhajuje svoje konanie a falšovanie podpisov klienta na poistnej zmluve a jej príslušnej dokumentácii, v ktorých absolútne absentuje prejav vôle klienta, považuje za v poriadku. Stotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), povinne zastúpená (§ 429 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP). 6. V danej veci sa konanie začalo 9. novembra 2012, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolanie bolo podané už za účinnosti nového civilného procesného kódexu (CSP) 29. mája 2017. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj naďalej nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014). 7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP. 8. Dovolací súd je podľa § 440 CSP dovolacími dôvodmi viazaný, dovolacím dôvodom je podľa § 428 CSP nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 9. Žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje len z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP majúc za to, že súd prvej inštancie i odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Porušenie odôvodnila tým, že (
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.