Obsah (15)

§ 12§ 440§ 2§ 11§ 40§ 14§ 49§ 39§ 15§ 53§ 55§ 3§ 32§ 461§ 175

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžsk/68/2018 Identifikačné číslo spisu: 3017200106 Dátum vydania rozhodnutia: 24.04.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

názoru správneho súdu, z predložených dokladov vyplýva, že maloletá má viacero funkčných porúch, ktoré neboli pri vyhotovovaní lekárskych posudkov zohľadnené. V prípade viacerých zdravotných postihnutí by potom do úvahy pripadalo možné zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 %

§ 12ods.

3 zákona, čomu správny orgán nevenoval žiadnu pozornosť. Žalovaný nechal bez povšimnutia závery lekárskych správ, napríklad MUDr. prof. U. z 22.02.2015, o vysoko funkčnom autizme a ADHD, ktoré by mohli naznačovať závažnejšiu mieru poruchy, ako ku ktorej dospel správny orgán, pričom tento riadne nezdôvodnil, na základe čoho priznal žalobkyni (správne malo byť uvedené maloletej), len strednú poruchu vývoja. 4. Správny súd vyčítal orgánom verejnej správy okolnosť, že neprihliadli na viaceré lekárske správy, ktoré jednoznačne doporučovali 24 - hodinovú starostlivosť, a ktoré mali k dispozícii už v minulosti.

názoru súdu, správne orgány pri aplikácii § 12 zákona nepostupovali dôsledne v súlade so zámerom zákonodarcu, a preto rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov, ako i pre rozpor rozhodnutia s administratívnym spisom zrušil. Správnemu orgánu uložil, aby v ďalšom konaní, pred rozhodnutím vo veci odstránil rozpory medzi posudkami a závermi odborných lekárov a zistil presne a úplne skutkový stav. 5. Voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal žalovaný v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť

§ 440ods.

1 písm.

1. d)a
2. h)zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). 6. Poukázal na svoje predchádzajúce písomné podania ako i skutočnosť, že v konaní doplnil lekársky posudok a poukázal na skutočnosť, že úrad vychádzal z doloženého lekárskeho nálezu, aktuálneho v čase rozhodovania, ktorý bol súčasťou žiadosti o peňažný príspevok. Lekárske nálezy priložené k odvolaniu považoval za uplatnené po dvojmesačnej prekluzívnej lehote od vydania rozhodnutia vo veci. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku č. 7Sžso/26/2015 zo dňa 20. 10. 2016, v zmysle ktorého je pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 7. Poukázal na príslušné ustanovenia zákona, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1 písm.
3. b)a § 63 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. a uviedol, že konanie na krajskom súde bolo poznačené nezákonným postupom, keď uznesením nariadil posudkovej lekárke, aby opätovne posúdila zdravotný stav maloletej X. a doplnila odborný lekársky posudok z dôvodu predložených, nových lekárskych správ vypracovaných po ukončení správneho konania. Napriek doplneným lekárskym nálezom, zdravotný stav maloletej Š. M. nezodpovedá ťažkému zdravotnému postihnutiu na účely zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z. z.). 8. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne považuje žalovaný za nezákonný a nesúhlasí s konštatovaním súdu, že zo spisovej dokumentácie vyplýva viacero funkčných porúch maloletej, ktoré neboli zohľadnené. Poukázal na vymedzenie pojmov: symptóm a syndróm. V konkrétnom prípade popisované poruchy aktivity a pozornosti, hraničné pásmo intelektových schopností a oslabené komunikačné schopnosti sú symptómami Aspergerovho syndrómu tak, ako to popisuje vo svojej správe aj profesor U.. Príloha č. 3, časť VI., bod 1, upravuje poruchy psychického vývoja detí nie ako jednotlivé symptómy, ale ako komplex symptómov, teda syndróm a nie je možné hovoriť o viacerých funkčných poruchách, pre ktoré by mohlo dôjsť k zvýšeniu miery funkčnej poruchy o 10 %. 9. Žalovaný sa nestotožnil s konštatovaním súdu, že správny orgán neodôvodnil, na základe čoho priznal maloletej len strednú poruchu vývoja. Stupeň poruchy psychického vývoja detí je daný závermi odborných nálezov, najmä psychologických, psychiatrických a neurologických. Prílohou rozhodnutia je lekársky posudok, ktorý bol doručený matke maloletej do vlastných rúk, v ktorom sú zahrnuté všetky závery odborných vyšetrení a vyhodnotenie zo strany posudkovej lekárky. Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu, že neprihliadol na lekárske správy, ktoré odporúčali 24 hodinovú starostlivosť. 10. Vo vzťahu k dôvodom rozsudku uviedol, že správny orgán posudzuje potrebný rozsah starostlivosti len u fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom maloletá nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a potrebný rozsah starostlivosti nemohol byť hodnotený. 11.

názoru žalovaného, krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, a to od právneho názoru uvedeného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Sžso/26/2015, v ktorom bolo konštatované, že pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Zároveň dal do pozornosti, že Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zamieňal pojmy lekársky a komplexný posudok. V danom prípade bol vypracovaný lekársky posudok ako podklad pre rozhodnutie, pričom nemohol byť vypracovaný komplexný posudok, keďže sa nejednalo o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

1. Žalovaný žiadal, aby kasačný súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že žalovaný nebral na vedomie zdravotný stav jej dcéry, pričom predložila odborné lekárske správy a je presvedčená, že posudková lekárka nevyvinula dostatočné úsilie na to, aby vyhodnotila zdravotný stav jej maloletej dcéry pravdivo.

jej názoru, Krajský súd v Trenčíne nepochybil, pretože v každej odbornej lekárskej správe bolo ozrejmené, aký je zdravotný stav jej dcéry. Posudková lekárka pochybila, keď nevzala do úvahy odborné lekárske správy, z ktorých bolo jasné, že jej dcéra je psychiatrický pacient s duševnou chorobou a nabádala žalobkyňu, aby stiahla svoj návrh a podala si nový, ktorý bude schválený.

1. Dcére žalobkyne sa zhoršil zdravotný stav, je úzkostlivejšia a depresívna, pričom popísala prejavy maloletej. Zároveň doložila novú lekársku správu zo dňa
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 S. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
6. Kasačný súd, po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 17.

§ 2ods.

1 a 2 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18.

ust. § 203 ods. 2 v spojitosti s ust. § 452 ods. 1, § 453 ods. 2 SSP za bodkočiarkou, kasačný súd v danom prípade nebol viazaný sťažnostnými bodmi.

1. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa
3. 2016 podala žalobkyňa príslušnému úradu Žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie maloletej dcéry, X., narodenej XX. XX. XXXX. K žiadosti boli doložené lekárske správy zo psychologického vyšetrenia zo dňa
5. 2015, zo psychologického vyšetrenia zo dňa 05.06.2015, kardiologického vyšetrenia zo dňa
7. 2014, pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa
9. 2016, z neurologického vyšetrenia zo dňa
11. 2016 a
13. 2015, CT vyšetrenia zo dňa 30.06.
14. Bola doložená lekárska správa z pedopsychiatrického kontrolného vyšetrenia maloletej zo dňa
17. V predmetnej správe je popísaný objektívny nález,

ktorého je kontakt s maloletou sťažený, vyplývajúci z porúch správania, pri nezvládaní bežnej socio - komunikačnej záťaže z prirodzeného prostredia, popísané sú problémy v sociálnom fungovaní, slabé sebaregulačné mechanizmy, poruchy osobnosti, oslabené komunikačné schopnosti a problémy v sebaobslužných aktivitách. U maloletej sa prejavujú aj deštrukčné prejavy a aj autoagresívne správanie. Diagnostikovaný jej bol Aspergerov syndróm (F84.5), porucha aktivity a pozornosti (F90.0), v neurologických správach zo dňa 22.06.2015 a 30.03.2016 bola určená diagnóza - Choroba centrálnej nervovej sústavy (G96/9), bližšie neurčená. Maloletej v tom čase neboli predpísané lieky, matka bola poučená o spôsobe prístupu k maloletej. Odborná lekárka odporučila (v lekárskej správe zo dňa 29.01.2016 a 08.04.2016), priznať matke kompenzácie vo forme príspevku na individuálnu dopravu, priznať maloletej postavenie zdravotne ťažko postihnutej osoby, opatrovateľský príspevok matke, keďže dcéra žalobkyne si vyžaduje 24 hodinovú pomoc rodiča pri základných aktivitách. Stály dozor dospelej osoby odporučili aj detský psychiater - MUDr. B. Ž., neurológ - MUDr. F. P., pedopsychiater - MUDr. P.. Maloletej dcére žalobkyne bol teda na základe predložených lekárskych správ diagnostikovaný vysoko funkčný autizmus - Aspergerov syndróm (F84.5), porucha aktivity a pozornosti - ADHD (F90.0), bližšie neurčená choroba centrálnej nervovej sústavy (G96.9), prejavujúca sa poruchami pamäte a mentálnych schopností pri psychiatrickej diagnóze. Orgány verejnej správy na základe lekárskych posudkov posudkových lekárov žiadosti žalobkyne nevyhoveli. 20. Dňa 24. 10. 2016 podala žalobkyňa opätovne žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie maloletej Š. M.. K žiadosti boli doložené: Správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 30. 03. 2016, Správa z diagnostického vyšetrenia - Psychologické vyšetrenie zo dňa 18.10. 2016, Správa z pedopsychiatrického kontrolného vyšetrenia zo dňa 23. 08.2016 ako i predchádzajúce vyššie popísané lekárskej správy. Na ich základe bol vypracovaný lekársky posudok zo dňa 21. 11. 2016 posudkovým lekárom orgánu verejnej správy 1. stupňa,

ktorého bola dcére žalobkyne určená miera funkčnej poruchy 40%

prílohy č. 3, časť IV., bod 1 písm. b). Zároveň bolo konštatované, že sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe uvedeného posudku vydal orgán verejnej správy

1. stupňa rozhodnutie zo dňa
3. 2016, ktorým žiadosti nevyhovel a žalobkyni nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Dňa
5. 2017 posudkový lekár sťažovateľa vypracoval lekársky posudok, v ktorom prevzal záver posudkového lekára prvostupňového orgánu. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzal zo záverov posudkového lekára žalovaného, na základe ktorého prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 21.

§ 2ods.

1 a 3 zákona č. 447/2008 Z. z., kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu

tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb

osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť

osobitného predpisu. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. 22.

§ 11ods.

1 až 11 a ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z., lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je

1. a)hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby,
2. b)určovanie miery funkčnej poruchy,
3. c)posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
4. d)posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
5. e)posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
6. f)posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas

§ 40ods.

6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti

osobitného predpisu. 1) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas

§ 40ods.

6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby

odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je

posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

§ 14

a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. Ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. 23.

§ 12ods.

1 až 4 zákona č. 447/2008 Z. z., na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent

druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí

miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Mieru funkčnej poruchy určenej

odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Miera funkčnej poruchy, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 3, sa určí

miery funkčnej poruchy, ktorá je svojím charakterom a rozsahom najviac porovnateľná s mierou funkčnej poruchy uvedenou v prílohe č. 3. 24.

§ 14ods.

1, 2 a 4 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu

osobitného predpisu. Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI

osobitného predpisu (§ 49 ods. 10 a 12 a príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách). 25.

§ 49ods.

12 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby

prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté

prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada. 26.

§ 39ods.

1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z., opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie

§ 14ods.

4, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. 27.

§ 40ods.

1 až 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je

komplexného posudku vypracovaného

§ 15ods.

1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. Rozsah opatrovania ustanovený v § 14 ods. 4 sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje denná pobytová sociálna služba 1a) alebo navštevuje školské zariadenie a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z dennej pobytovej sociálnej služby alebo zo školského zariadenia. Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra. 28.

§ 53ods.

1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. 29.

§ 55ods.

6 až 8 zákona č. 447/2008 Z. z., podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. Podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok

§ 11ods.

13 alebo

§ 11ods.

15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. Ak sa fyzická osoba

lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze. 30.

Prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., časť IV. Duševné poruchy a poruchy správania, Bod 1, je pri zdravotnom postihnutí určená miera funkčnej poruchy v percentách nasledovne: Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus)

1. a)mierna porucha 10 - 20
2. b)stredná porucha 30 - 40
3. c)ťažká porucha 50 - 80
4. d)komplexná porucha 90 - 100 --------------------------------------------------------------------------- Bod 2. Poruchy osobnosti, správania, intelektu, komunikácie
5. a)mierne narušenie sociálnej prispôsobivosti 20
6. b)stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti 40 - 50
7. c)ťažké narušenie sociálnej prispôsobivosti 50 - 60
8. d)komplexná porucha 90 - 100 Bod 3. Mentálna retardácia
9. a)ľahká mentálna retardácia 1) horné pásmo IQ 64 - 69 20 - 30 2) stredné pásmo IQ 57 - 63 30 - 40 3) dolné pásmo IQ 50 - 56 50
10. b)stredná mentálna retardácia (IQ 35 - 49) 60 - 70
11. c)ťažká mentálna retardácia (IQ 20 - 34) 80 - 90
12. d)hlboká mentálna retardácia (IQ pod 20) 100B od 4. Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické)
13. a)mierna porucha 10
14. b)stredná porucha 30 - 50
15. c)ťažká porucha 60
16. d)úplná porucha 90 - 100 --------------------------------------------------------------------------- Bod 5. Neurotické stresové a somatoformné poruchy
17. a)mierna porucha 20
18. b)stredne ťažká porucha 30 - 40
19. c)ťažká porucha 50 - 80
20. d)komplexná porucha 90 - 100. 31.

§ 3ods.

5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 32.

§ 32ods.

1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 33. Z dokladov založených v spise, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie orgánov verejnej správy oboch stupňov vyplýva, že odborní lekári zhodnotili zdravotný stav maloletej tak, že jej diagnostikovali viacero ochorení, a to vysoko funkčný autizmus - Aspergerov syndróm (F84.5), porucha aktivity a pozornosti - ADHD (F90.0), bližšie neurčenú chorobu centrálnej nervovej sústavy (G96.9), prejavujúcu sa poruchami pamäte a mentálnych schopností pri psychiatrickej diagnóze. Posudkoví lekári pritom vzali do úvahy len zdravotné postihnutie

prílohy č. 3, časť IV., bod 1 písm.

1. b)- Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus) - stredná porucha so stanovenou mierou funkčnej poruchy v rozsahu 30 - 40%. 34. Z odborných lekárskych správ predložených žalobkyňou v správnom konaní však vyplýva aj porucha osobnosti, správania, intelektu, komunikácie, ktoré sú ako zdravotné postihnutie zaradené v prílohe č. 3 časť IV., bod 2, písm.
2. a)až d). Uvedené postihnutie zodpovedá popisu vyplývajúcemu mimo iných aj z Lekárskej správy z pedopsychiatrického kontrolného vyšetrenia maloletej zo dňa 08. 04. 2016. V predmetnej správe je popísaný objektívny nález,

ktorého je kontakt s maloletou sťažený, vyplývajúci z porúch správania, pri nezvládaní bežnej socio - komunikačnej záťaže z prirodzeného prostredia, popísané sú problémy v sociálnom fungovaní, slabé sebaregulačné mechanizmy, poruchy osobnosti, oslabené komunikačné schopnosti a problémy v sebaobslužných aktivitách. U maloletej sa prejavujú aj deštrukčné prejavy a aj autoagresívne správanie. Posudkoví lekári vo svojich lekárskych posudkoch nevyhodnotili zdravotné postihnutie maloletej komplexne, na základe všetkých doložených odborných lekárskych správ. Je povinnosťou posudkového lekára, aby v prípade pochybností alebo rozporov zistených z lekárskych správ spolupracoval najmä s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a následne odstránil rozpory, ktoré pri vyhodnotení zdravotného stavu posudzovanej osoby zistil. Nemožno súhlasiť s postupom, v rámci ktorého posudkový lekár prihliada len na časť predloženej zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby a bez potrebnej spolupráce s odborným ošetrujúcim lekárom prijme vlastný diagnostický záver o charaktere a stupni zdravotného postihnutia posudzovanej osoby bez zohľadnenia všetkých informácií. V danom prípade odporúčania špecializovaných lekárov o potrebe celodennej opatery maloletej a jej ťažkom zdravotnom postihnutí mali viesť posudkových lekárov k dôkladnejšiemu preskúmaniu zdravotného stavu mal. Š. M. a až na základe dostatočne zisteného skutkového stavu prijať hodnotiace závery.

1. Pochybnosti o správnosti záveru orgánov verejnej správy ohľadom miery funkčnej poruchy maloletej podporili aj novodoložené lekárske správy zo dňa 23.03.2017, 27.03.2017, v rámci ktorých odporučili odborní lekári neustálu pomoc rodiča aj pri základných hygienických úkonoch, nepretržitý dohľad nad dieťaťom, sledovanie odbornými lekármi. Aj keď sťažovateľ nemohol vziať do úvahy lekárske nálezy vyhotovené po vydaní svojho rozhodnutia, zdravotné postihnutie maloletej v nich bolo popísané zhodne s nálezmi predloženými žalobkyňou k žiadosti o príspevok na opatrovanie.
2. Námietku sťažovateľa o nezákonnosti postupu správneho súdu, ktorý nariadil doplniť dokazovanie považuje kasačný súd za nedôvodnú, pretože súd konal v súlade s ust. § 204 SSP, ktoré ho oprávňuje doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
3. Na základe uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru zhodnému s názorom Krajského súdu v Trenčíne, že napadnuté rozhodnutie sťažovateľa nie je v súlade so zákonom, krajský súd rozhodol vo veci vecne správne, a preto kasačnú sťažnosť

§ 461SSP pre jej nedôvodnosť zamietol.

38. O trovách konania rozhodol kasačný súd

ust. § 467 ods. 2 SSP a úspešnej žalobkyni priznal úplnú náhradu trov kasačného konania. O ich výške rozhodne krajský súd po právoplatnosti tohto rozsudku

§ 175ods.

2 SSP.

1. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.