1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 698/230/65780/08/Tak zo 4. septembra 2008, ktorým
3 a 4 zákona č. 51 1/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 51 1/1992 Zb.“) nevyhovel reklamácii daňového subjektu PROFITUBE spol. s.r.o. z
názoru krajského súdu odklad vykonateľnosti rozhodnutí paralyzuje účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť' zaplatiť' rozdiel dane z pridanej hodnoty, čo však neznamená, že sa tým oddialila aj splatnosť' dane z pridanej hodnoty, oddialilo sa tým len vymáhanie daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní. Keďže vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty nebol zaplatený v lehote splatnosti, stal sa daňovým nedoplatkom v zmysle § 1a písm. f) zákona č. 511/1992 Zb., a preto ho bolo možné použiť na kompenzáciu nadmerného odpočtu, ktorý si uplatnil žalobca písomným podaním z 25. júna 2008.
názoru krajského súdu, uplatnený nadmerný odpočet žalobcom za zdaňovacie obdobie máj 2008 vo výške 22 607 144 Sk bolo možné kompenzovať' s daňovým nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti i napriek tomu, že súd povolil odklad vykonateľnosti tých rozhodnutí, ktorými bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty žalobcovi.
názoru krajského súdu na využitie kompenzácie daňových nedoplatkov s nadmerným odpočtom nemá vplyv, že bol povolený odklad vykonateľnosti rozhodnutí, ktoré boli použité na kompenzáciu daňového nedoplatku, lebo len samotné odloženie vykonateľnosti rozhodnutia ešte neznamená aj oddialenie splatnosti dane, pretože vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty sa stal splatným do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu a po nezaplatení vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty v stanovenej lehote sa stal daňovým nedoplatkom, a preto už bolo možné tento daňový nedoplatok využiť na kompenzáciu v zmysle § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Odklad vykonateľnosti správneho rozhodnutia v danom prípade už mohlo mat' vplyv iba na to, že žalobca nebol povinný po nadobudnutí rozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti zaplatiť vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty a správca dane už nemohol začať' daňové exekučné konanie. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd sa v rozsudku nedostatočne vysporiadal so záväzným právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v uznesení č. k. 6Sžf/84/2013-189 z 24. septembra 2014 (ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok krajského súdu v prejednávanej veci), keď vo veci nebol predložený originál administratívneho spisu, ale len jeho časť, krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu uvádzanými v jeho predchádzajúcom odvolaní, krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s novými právnymi skutočnosťami, ktoré sa v konaní objavili po doručení časti administratívneho spisu (nevyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutí správcu dane, nepreukázanie doručenia rozhodnutia zástupcovi daňového subjektu).
názoru žalobcu krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď zotrval na svojom právnom názore, že rozhodnutie správneho súdu o odklade vykonateľnosti daňového rozhodnutia oddialilo len nútené vymáhanie daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní. Žalobca tvrdí, že s odloženou vykonateľnosťou došlo k zmrazeniu účinkov rozhodnutia správcu dane. Úpadca, ešte v roku 2008 pred vyhlásením konkurzu ako dlžník, v tom čase nemal daňový nedoplatok, a tak jeho nadmerný odpočet DPH za iné zdaňovacie obdobie nebolo možné kompenzovať s daňovou pohľadávkou správcu dane. Žalobca tiež namietal, že krajský súd sa v odôvodnení nevysporiadal so závermi rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Sžf/l/2010 z
8 zákona č. 511/1992 Zb., ktorým došlo ku kompenzácii nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie máj 2008 s daňovým nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
f) zákona č. 511/1992 Zb., žalovaný uviedol, že daňovým nedoplatkom v rozhodnom čase bola suma dane, ktorá nebola zaplatená v stanovenej lehote alebo v stanovenej výške. Dodatočný platobný výmer, ktorý bol podkladom vzniku daňového nedoplatku, s ktorým bol kompenzovaný nadmerný odpočet DPH za máj 2008, nadobudol právoplatnosť dňa
názoru žalovaného nie je táto skutočnosť vadou rozhodnutia, pričom žalovaný zdôraznil charakter rozhodnutia, teda že sa jedná o rozhodnutie bez možnosti uplatniť právo na odvolanie a bez uloženia povinnosti plniť. Podstatnou je skutočnosť, že rozhodnutie je platné, nakoľko bolo oznámené, resp. doručené osobám, ktoré reklamáciu uplatnili. Žalovaný má preukázané jeho doručenie. Žalovanému boli doručené dve identické podania vo veci reklamácie proti oznámeniu o kompenzácii (evidenčné čísla záznamov č. 63539 a č. 63540), pričom dôvody tohto postupu nie sú žalovanému známe. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na časový odstup od momentu následného doručovania napadnutého rozhodnutia nebolo možné určenému splnomocnenému zástupcovi (AK Kubík, Kovár a partneri s.r.o.) rozhodnutie doručiť a preto predpokladá, že z tohto dôvodu bolo rozhodnutie doručované aj priamo spoločnosti na adresu sídla. Vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia žalovaný poukázal na zákonnú úpravu obligatórnych náležitostí rozhodnutia v ustanovení § 30 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.,
ktorého rozhodnutie muselo obsahovať najmi označenie orgánu, ktorý ho vydal, číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia, obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo organizácie a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku, vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky. Dňom l. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania
2 OSP, s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byt' priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. I OSP). Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým nevyhovel reklamácii žalobcu proti postupu správcu dane, ktorý v zmysle § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. použil nadmerný odpočet DPH, ktorý si žalobca uplatnil za zdaňovacie obdobie máj 2008, na kompenzáciu daňového nedoplatku na DPH. Žalovaný na námietku žalobcu, že Krajský súd v Bratislave odložil vykonateľnosť rozhodnutí, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH, uviedol, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia správcu dane neznamená aj odklad splatnosti dane, jedná sa len o oddialenie vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a postupu, ktoré mu predchádzalo, považoval závery a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu za zákonné a žalobu žalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nakoľko po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a na základe odvolacích (ako aj žalobných) námietok žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tiež najvyšší súd považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 698/230/65780/08/Tak zo 4. septembra 2008 v spojení s jeho oznámením č. 698/230/62283/08/Tak z 18. augusta 2008 za nepreskúmateľné.
a) zákona č. 511/1992 Zb. na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň
osobitných zákonov vrátane sankčného úroku a úroku, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane.
6 zákona č. 511/1992 Zub. rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel dane okrem úroku, sankčného úroku, pokuty ustanovených zákonom, oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Daň
§ la písm. a) je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
§ la písm. f) zákona č. 511/1992 Zb. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.
8 zákona č. 511/1992 Zb. nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie
osobitných predpisov, sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byt' vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie
osobitných predpisov.
2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
1 OSP žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť' rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka. Z predloženého spisu krajského súdu (ako aj z tvrdení žalobcu) je zrejmé, že Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/320/2007-96 z
8 zákona č. 511/1992 Zb., je len prekážkou vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní. Najvyšší súd sa v prejednávanej veci ohľadne posúdenia účinkov uznesenia súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu
1 OSP nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, ako i s názorom žalovaného.
názoru odvolacieho súdu sa súdom povolený odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu vzťahuje na právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou, „zmrazením” právneho stavu. Žalobcovi totiž nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale častokrát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia. Navyše, v prejednávanej veci dospel najvyšší súd aj k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného č. 698/230/65780/08/Tak zo 4. septembra 2008 v spojení s jeho oznámením č. 698/230/62283/08/Tak z 18. augusta 2008. Vzhľadom na to, že tieto neobsahujú relevantné údaje o daňovom nedoplatku, ktorý mal byt' kompenzovaný, nemožno preto ani ustáliť', akú presnú sumu žalobca dlžil na daniach a či suma rozdielov dane vyrubených rozhodnutiami, ktorých vykonateľnosť bola odložená, predstavuje prekážku kompenzácie nadmerného odpočtu, resp. či žalobca dlžil na dani viac ako mu bolo určené predmetnými rozhodnutiami, ktorých vykonateľnosť' bola odložená súdom. Z uvedených dôvodov bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu
3 vety prvej OSP zmeniť' a zrušiť' preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s jeho oznámením o kompenzácii nadmerného odpočtu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení § 224 ods. 1 a 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že žalobcovi ich náhradu priznal, pretože bol v tomto konaní úspešný. Trovy konania spočívali v trovách právneho zastúpenia, ktoré vznikli úpadcovi pred vyhlásením konkurzu a pozostávali z náhrady trov za poskytnuté právne služby v uplatnenom rozsahu - za 2 úkony právnej služby poskytnuté v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd) v sume 2 x 48,63 eura
1 v spojení s § 14 ods. 1 písm.
3 vyhlášky, zvýšené
3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, teda o sumu 21,98 eura. Celkové trovy poskytnutej právnej pomoci, ktoré v tomto konaní najvyšší súd priznal žalobcovi, predstavujú sumu 131,86 eura. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.