Obsah (6)

§ 17§ 14§ 55§ 11§ 461§ 167

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžsk/18/2018 Identifikačné číslo spisu: 8017200538 Dátum vydania rozhodnutia: 24.04.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Judita Kokolevská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 17ods.

1 v spojení s § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch je odbornou medicínskou otázkou. Uviedol, že určujúcim skutkovým základom pre vyhotovenie parkovacieho preukazu je lekársky posudok, preto tvrdenie krajského súdu, že žalovaný dôvody svojho rozhodnutia oprel len o skutkové zistenia vyplývajúce z posudku posudkového lekára žalovaného, nie je dôvodné a je priamo v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch. Namietal, že krajský súd nespochybnil formálne a obsahové náležitosti lekárskeho posudku žalovaného, ani či záver odborného lekárskeho posudku nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených lekárskych nálezov. Preto

žalovaného lekársky posudok spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a je rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. K námietke krajského súdu o potrebe individuálne vyhodnotiť skutočnosti týkajúce sa cestovania žalobkyne železničnou dopravou žalovaný uviedol, že v rámci svojej rozhodovacej právomoci môže posudzovať iba to, či sú splnené hmotnoprávne podmienky zákona pre vyhotovenie parkovacieho preukazu, inak by konal v rozpore s § 4 zákona o peňažných príspevkoch, ktorý zakotvuje zásadu rovnakého zaobchádzania. Navyše parkovací preukaz má územnú platnosť na celom území Slovenskej republiky, preto individuálne posúdenie k danej lokalite nie je dôvodné.

1. Ku kasačnej sťažnosti sa stručne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaný ju na jednej strane uznáva za zdravotne ťažko postihnutú, ale zároveň hľadá a kladie jej svojimi rozhodnutiami bariéry a upiera jej právo kultúrne a s dodržaním ľudskej prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti dopravovať sa do zamestnania. Žiadala kasačnú sťažnosť zamietnuť.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd [§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)] preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
3. Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o vyhotovenie parkovacieho preukazu na základe žiadosti žalobkyne z 17.02.
4. 9.

§ 17ods.

1 zákona o peňažných príspevkoch fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná

posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom

§ 14ods.

6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. 10.

§ 14ods.

6 zákona o peňažných príspevkoch fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

1. a)premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
2. b)nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo
3. c)zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. 11.

§ 55ods.

7 zákona o peňažných príspevkoch podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok

§ 11ods.

13 alebo

§ 11ods.

15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný.

1. Po preskúmaní administratívneho ako aj súdneho spisu sa kasačný súd stotožnil so závermi krajského súdu vyslovenými v napadnutom rozsudku. Kasačný súd rovnako ako krajský súd je toho názoru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného neobsahuje riadne zdôvodnenie záveru o nesplnení podmienok pre priznanie parkovacieho preukazu žalovanej. Z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, na akom základe prijal správny orgán resp. posudkoví lekári správneho orgánu záver, že žalobkyňa je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti zvládnuť úkony a situácie popísané v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.
2. V zmysle § 53 zákona o peňažných príspevkoch sa na konanie o vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) s výnimkou ustanovení § 18 ods. 3
3. Kasačný súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného správneho orgánu, že pri svojej rozhodovacej činnosti má povinnosť obmedziť sa iba na to, či sú splnené hmotnoprávne podmienky zákona o peňažných príspevkoch, ináč by konal v rozpore s § 4 tohto zákona, ktorý zakotvuje zásadu rovnakého zaobchádzania s tým, že parkovací preukaz má územnú platnosť na celom území Slovenskej republiky, preto individuálne posúdenie k danej lokalite nie je dôvodné. Kasačný súd je toho názoru, že práve neposúdením individuálnej situácie žiadateľa o parkovací preukaz v súvislosti so splnením zákonných podmienok na jeho priznanie by došlo k znevýhodneniu tých žiadateľov, ktorí, ako je to napríklad v prípade žalobkyne, musia prekonávať pri nastupovaní a vystupovaní z prostriedkov železničnej dopravy väčšie prekážky na úsekoch, kde nedošlo k modernizácií železníc. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/42/2018, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že je potrebné, aby lekársky posudok obsahoval, úvahu posudkových lekárov, na základe ktorej dospeli ku konštatovaniu, že ťažké zdravotné postihnutie sťažovateľky, ju v žiadnom smere neobmedzuje pri nastupovaní a vystupovaní do vozidla verejnej hromadnej dopravy, vrátane prostriedku železničnej dopravy,

§ 14ods.

6 písm. b/ zákona, pri zohľadnení špecifík technického stavu železničných vozňov a nástupísk na zastávkach slúžiacich železničnej preprave.

1. Námietku žalovaného, že parkovací preukaz je platný na celom území Slovenskej republiky kasačný súd nepovažoval za relevantnú. Zákon o peňažných príspevkoch neviaže podmienku posúdenia schopnosti na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k prostriedku železničnej dopravy a späť nastupovať prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy, vystupovať z neho alebo v ňom zvládnuť inú situáciu ku konkrétnej územnej oblasti. Niet preto dôvod posúdenie splnenia podmienok na priznanie parkovacieho preukazu vo vzťahu ku konkrétnemu územiu vylúčiť. Splnenie podmienok pre priznanie parkovacieho preukazu je potrebné posudzovať predovšetkým s ohľadom na miesto, kde žiadateľ s ťažkým zdravotným postihnutím žije a pracuje.
2. Žalovaný v závere kasačnej sťažnosti poukazuje na to, že posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom patrí do správnej úvahy žalovaného a správny súd preskúmava, iba či takéto rozhodnutie nevybočilo z hľadísk ustanovených zákonom. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že práve tam, kde správny orgán používa správnu úvahu je dôležité, aby mohli účastníci poznať dôvody, ktoré správny orgán viedli k prijatým záverom. Pokiaľ však správny orgán v odôvodnení rozhodnutia svoju úvahu neuvedie, neumožňuje posúdiť, či jeho závery vybočili z hľadísk ustanovených zákonom. Aplikácia správnej úvahy neznamená ľubovôľu správneho orgánu. Zákonnému použitiu správnej úvahy musí zodpovedať aj jej náležité zdôvodnenie v odôvodnení rozhodnutia.
3. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a

§ 461SSP ju zamietol.

18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd

§ 167ods.

1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal úplnú náhradu trov kasačného konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.