Obsah (10)

§ 191§ 54§ 55§ 57§ 2§ 34§ 37§ 461§ 167§ 175

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sk/13/2018 Identifikačné číslo spisu: 2016200322 Dátum vydania rozhodnutia: 24.04.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 191ods.

1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 200-003250-CA02/2016 zo dňa 29.01.2016, priznávajúce žalobkyni nárok na nemocenské za predpokladu, že dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať kalendárnych dní za obdobie od 24.01.2016 do zániku na nemocenské vo výške 1,49721000 € za deň.

1. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že skutkový stav veci, týkajúci sa období nemocenského poistenia žalobkyne u dvoch zamestnávateľov, nebol v konaní medzi účastníkmi sporný, sporným nebolo ani určenie kalendárneho roka 2015 ako rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu. Žalobnou námietkou v konaní bola výlučne výhrada žalobkyne voči spôsobu aplikácie ustanovenia § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vo veci rozhodujúcimi správnymi orgánmi a v súvislosti s tým, nezahrnutie vymeriavacieho základu dosiahnutého v roku 2015 u zamestnávateľa SEDOS, s. r. o. do výpočtu denného vymeriavacieho základu z dôvodu, že ide o zamestnávateľa, u ktorého v roku 2016 vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
2. Správny súd skonštatoval, že spôsob výpočtu denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky upravuje ustanovenie § 55 ods. 1 (a nasl.) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktoré vymeriavací základ poistenca dosiahnutý v rozhodujúcom období u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, zo súčtu vymeriavacích základov vstupujúceho do výpočtu, nevylučuje. Ustanovenie § 54 ods. 3 upravuje výlučne spôsob stanovenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, pričom skutočnosť, že z minimálneho rozsahu poistenia v roku predchádzajúcom vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky vylučuje obdobie nemocenského poistenia dosiahnuté u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie dávky, neposkytuje dôvod pre nezohľadnenie aj vymeriavacích základov dosiahnutých u tohto zamestnávateľa. Opačný význam zákonných ustanovení prezentovaný v konaní žalovanou a uplatnený pri výpočte nemocenskej dávky žalobkyne, nemal

zistenia súdu oporu v gramatickom, logickom (žalovaná relevantný výklad príslušných zákonných ustanovení podporujúci jeho tvrdenia súdu neposkytla) ani systematickom výklade zákona a pokiaľ žalovaná napriek tomu vo svojej praxi spôsob výpočtu uplatnený u žalobkyne používa, ide zrejme iba o snahu znížiť výdavky na nemocenské dávky, nemajúci oporu v zákone a poškodzujúci poistencov. Predpokladom jeho prípustnosti (opačného výkladu) by bol iba v ustanovení § 55 obsiahnutý odkaz na doby poistenia zohľadňované

§ 54ods.

3 zákona, ktorý v platnej právnej úprave absentuje. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutím žalovanej, vychádzajúcim z nesprávneho právneho posúdenia veci, bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach.

1. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podala žalovaná v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho názoru. Poukázala na ustanovenie § 30 písm. a/ a b/, § 34 ods. 1, § 55 ods. 1, § 54 ods. 3, 10 zákona č. 310/2006 Z. z. a uviedla, že v období od 01.12.2015 do 31.12.2015 bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú a za toto obdobie neplatila poistné na nemocenské poistenie, na základe čoho toto obdobie sa vylúčilo z rozhodujúceho obdobia. Žalobkyňa dosiahla pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne, za ktoré sa platilo poistné na nemocenské poistenie v trvaní 89 dní (od 16.09.2015 do 13.01.2016, s výnimkou decembra 2015), t. j. kratšie ako 90 dní. V danom prípade bolo rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu určené ako kalendárny rok 2015, v ktorom žalobkyňa dosiahla viac ako 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie od iného zamestnávateľa, ako u ktorého si uplatnila nárok na nemocenské, u zamestnávateľa K&L Real Krakovany, spol. s r. o.. Žalobkyňa bola povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa tohto zamestnávateľa v roku 2015 v týchto k obdobiach od 01.01.2015 do 30.09.2015, čo je 273 dní, na základe dohody o pracovnej činnosti a od 01.10.2015 do 31.12.2015 v rozsahu 92 dní, na základe dohody o vykonaní práce. Súčet vymeriavacích základov dosiahnutý žalobkyňou v roku 2015 u predmetného zamestnávateľa je 332,10 € a počet dní rozhodujúceho obdobia
2. Podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (332,10 €) a počtu dní rozhodujúceho obdobia - 122, je po zaokrúhlení 2,72225 €. Výška nemocenského žalobkyne je od
3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, od 24.01.2016, 55 % denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje sumu 1,49721 €. Žalobkyni bolo v tejto výške aj nemocenské vyplatené za celé obdobie nároku na nemocenské, do 31.03.
4. 5.

názoru žalovanej, právne normy stanovené v zákone je potrebné chápať ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, a preto § 54 ods. 3 zákona je potrebné vykladať v spojení s ustanovením § 55 ods. 1 zákona. V zmysle § 54 ods. 3 zákona, do rozhodujúceho obdobia nemožno zahrnúť obdobie nemocenského poistenia získané u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (v prípade žalobkyne SEDOS, s. r. o.) pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky nemožno prihliadať na vymeriavacie základy dosiahnuté u tohto zamestnávateľa, pretože nespadajú do rozhodujúceho obdobia. Z tohto dôvodu sa pri výpočte nemocenského vychádza len z vymeriavacích základov dosiahnutých u iného zamestnávateľa. V opačnom prípade by predmetné ustanovenie nemalo význam. Právna úprava reagovala na prípady z praxe, kedy dochádzalo k zneužívaniu systému sociálneho poistenia vznikom účelových pracovných pomerov na krátke obdobie so stanovením vysokého vymeriavacieho základu, kedy sa dávka vypočítala z tejto čiastky bez ohľadu na skutočnosť, že v predchádzajúcom období poistenec dlhodobo odvádzal poistné z výrazne nižších vymeriavacích základov. V prípade žalobkyne sa nejedná o účelový vznik pracovného pomeru s cieľom získať nemocenské dávky, avšak nie je možné, aby sa pri výpočte nemocenského v jej prípade vychádzalo zo súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v roku 2015 u oboch zamestnávateľov ale len u zamestnávateľa K&L Real Krakovany s. r. o. tak, ako rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy. 6. Žalovaná navrhla, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny. Správny súd prijal právny názor žalobkyne,

ktorého je potrebné prísne odlišovať spôsob určenia rozhodujúceho obdobia od spôsobu výpočtu denného vymeriavacieho základu pre nemocenskú dávku. Ustanovenie § 54 ods. 3 zákona o sociálnom poistení upravuje len spôsob, akým sa stanovuje rozhodujúce obdobie a uvedený postup je možné aplikovať výlučne za účelom určenia rozhodujúceho obdobia. Pre určenie výšky denného vymeriavacieho základu v tomto rozhodnom období je potrebné postupovať

§ 55ods.

1 zákona o sociálnom poistení a treba vychádzať zo súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období. Žalobkyňa považuje právnu argumentácia prezentovanú pred správnym súdom za úplnú a vyčerpanú pre účely súdneho prieskumu. V danom prípade bolo zrejmé, že ak by žalobkyňa nemala v období roka 2015 žiadny súbežný pracovný pomer v spoločnosti K&L Real Krakovany s. r. o., v ktorom bola nemocensky poistená najmenej 90 dní, nebolo by možné stanoviť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

§ 54ods.

3 zákona ale bolo by potrebné určiť vymeriavací základ ako pravdepodobný,

§ 57zákona o sociálnom poistení.

Žalobkyňa zdôraznila, že sťažovateľ bol povinný konať v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to len v medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon a nie nad jeho normatívny rámec. Samotný kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti judikoval, že právne normy v odvetviach sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, a preto je extenzívny spôsob výkladu zákona o sociálnom poistení, ako ho predkladá sťažovateľ, neprípustný. Žalobkyňa bola ukrátená na svojich právach tým, že jej bola priznaná nižšia výška nemocenského ako jej v zmysle zákona prislúchala.

1. Žalobkyňa na základe uvedených dôvodov navrhla, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú a priznal jej náhradu trov konania.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec v rozsahu kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 10.

§ 2ods.

1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

1. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 28.01.2016 bolo orgánu verejnej správy
2. stupňa doručené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne od 14.01.2016, ktoré trvalo do 31.03.
3. Ako zamestnávateľ bola uvedená spoločnosť SEDOS, Krakovany.
4. Z údajov zahrnutých v systéme žalovaného vyplýva, že žalobkyni dňa 16.09.2015 vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnankyne u zamestnávateľa SEDOS, s. r. o., Krakovany, z ktorého si uplatnila nárok na nemocenské. Dôvod na poskytnutie nemocenského (dočasná pracovná neschopnosť) jej vznikol dňa 14.01.
5. V období od 01.12.2015 do 31.12.2015 bola uznaná za dočasne práceneschopnú. Za toto obdobie (31 dní) v zmysle § 140 ods. 2 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. neplatila poistné na nemocenské poistenie. Uvedené obdobie sa preto z rozhodujúceho obdobia vylúčilo. Žalobkyňa pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti od 16.09.2015 získala obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne spoločnosti SEDOS, s. r. o., Krakovany, za ktoré sa platilo poistné na nemocenské poistenie, v trvaní 89 dní (od 16.09.2015 do 13.01.2016, s výnimkou decembra 2015), jednalo sa o obdobie kratšie ako 90 dní. V spoločnosti SEDOS Krakovany žalobkyňa mala evidované povinné nemocenské obdobie na základe iného zmluvného vzťahu aj v období od 01.10.2014 do 30.04.2015.

prehľadu predpisov a platieb predloženého žalovaným, v danom období bolo uhrádzané nemocenské poistenie žalobkyne v rozsahu 120 dní, vo výške 1.932,67 €. Uhrádzané nemocenské poistenie od tohto zamestnávateľa v rozhodujúcom období roka 2015, t. j. od 01.01.2015 do 30.04.2015, orgán verejnej správy nezahrnul do výpočtového základu. 13.

§ 34ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od

1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím
2. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie“), ak tento zákon neustanovuje inak. 14.

§ 37ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z., výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného

§ 55

alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného

§ 57, ak tento zákon neustanovuje inak.

15.

§ 54ods.

1 až 3 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z., ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 01. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia. 16.

§ 55ods.

1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

1. V danom prípade bolo preukázané, že žalobkyni vzniklo nemocenské poistenie u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (SEDOS Krakovany, s. r. o.) na základe zmluvného vzťahu od 16.09.2015, pričom u tohto zamestnávateľa nedosiahlo obdobie platenia poistného na nemocenské poistenie najmenej 90 dní. Z tohto dôvodu bolo určené za rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ktorým je rok
2. Z dôvodu, že od vzniku nemocenského poistenia u zamestnávateľa SEDOS, s. r. o., t. j. od 16.09.2015 po vznik práceneschopnosti žalobkyne dňa 14.01.2016 nebolo platené poistné na nemocenské poistenie aspoň 90 dní, nemohlo byť

§ 54ods.

3 zákona, toto obdobie (od 16.09.2015 do 14.01.2016) zarátané do obdobia nemocenského poistenia pre účely určenia nemocenskej dávky. V roku 2015, okrem uvedeného obdobia, bolo platené poistné na nemocenské poistenie žalobkyne od zamestnávateľa SEDOS, s. r. o., v rozsahu 120 dní a zamestnávateľom K&L Real Krakovany s. r. o. v rozsahu 122 dní, t. j. viac ako 90 dní u každého z uvedených zamestnávateľov.

1. Účelom nemocenského poistenia je zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.). a slúži na čiastočné vykrytie straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti počas PN zamestnanca. Povinné nemocenské poistenie vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu (§ 20 cit. zákona).
2. Je nesporné, že žalobkyni vzniklo, resp. trvalo povinné nemocenské poistenie v rozhodujúcom období roka 2015 u dvoch zamestnávateľov, pričom platby poistného boli odvádzané v danom roku presahujúcom 90 dní u oboch zamestnávateľov, u zamestnávateľa SEDOS s. r. o. od 01.01.2015 do 30.04.2015 a u zamestnávateľa, K&L Real Krakovany s. r. o. v období od 01.01.2015 do 30.09.2015, počas trvania právnych vzťahov s týmito zamestnávateľmi, odlišných od právneho vzťahu, ktorý vznikol dňa 16.09.
3. 20.

názoru kasačného súdu, orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom, ak do základu pre výpočet nemocenskej dávky nezarátal obdobie nemocenského poistenia u zamestnávateľa SEDOS s. r. o., u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, na základe právneho vzťahu, ktorý vznikol dňa 16.09.2015 a v rámci ktorého nebolo platené nemocenské poistenie v rozsahu najmenej 90 dní (§ 54 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).

1. K pochybeniu z jeho strany však došlo, keď pri určení denného vymeriavacieho základu nezahrnul obdobie platenia poistného zamestnávateľom SEDOS s. r. o. na základe predchádzajúceho právneho vzťahu so žalobkyňou, ktorý trval od 01.10.2014 do 30.04.2015, a to v rozhodnom období roka 2015, t. j. od 01.01.2015 do 30.04.
2. V danom prípade nemala žalobkyňa uzatvorený v rozhodnom období roka 2015 s týmto zamestnávateľom nepretržitý pracovný vzťah.
3. Zákon o sociálnom poistení vo vyššie citovaných ustanoveniach presne stanovuje podmienky a spôsob určenia denného vymeriavacieho základu na účely poskytnutia nemocenskej dávky, pričom z tohto výpočtu nevylučuje vymeriavací základ, z ktorého poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodnom období v prípade viacerých zamestnávateľov, s ktorými má v rozhodnom období uzatvorený právny vzťah (§ 55 ods. 1 cit. zákona).
4. V danom prípade je bez právneho významu, že spoločnosť SEDOS s. r. o. je tým istým zamestnávateľom, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim faktorom je skutočnosť, že v období od 01.01.2015 do 30.04.2015 uvedený zamestnávateľ odvádzal platby nemocenského poistenia za žalobkyňu na základe iného právneho vzťahu, ako právneho vzťahu ktorý mal uzatvorený so žalobkyňou v čase vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Výklad zákona žalovaným pre výpočet výšky nemocenského by znevýhodňoval žalobkyňu od tých poistencov, ktorí by mali v rozhodnom období viacerých zamestnávateľov na základe odlišných právnych vzťahov za obdobnej situácie, keď rozhodným obdobím je predchádzajúci kalendárny rok (ak nie je možné zohľadniť dobu nemocenského poistenia u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky preto, lebo obdobie nemocenského poistenia bolo kratšie ako 90 dní) a v rozhodnom roku mal poistenec zmluvný vzťah s odlišnými zamestnávateľmi.

názoru kasačného súdu je preto pre účely určenia vymeriavacieho základu rozhodujúce prihliadať na každé jednotlivé obdobie nemocenského poistenia. 24.

názoru kasačného súdu je iný prístup k výpočtu denného vymeriavacieho základu, ktorý by nezohľadňoval všetky úhrady poistného v rozhodnom období v trvaní najmenej 90 dní na základe samostatných období nemocenského poistenia u jednotlivých zamestnávateľov za nespravodlivý, porušujúci princíp proporcionality. 25. Na základe uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju

§ 461SSP zamietol.

26. O trovách konania rozhodol

§ 167ods.

1 v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnej sťažovateľke úplnú náhradu trov kasačného konania. O ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku postupom

§ 175ods.

2 SSP.

1. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:
2. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.