← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd 9Sžso/18/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. V. H. proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo AA/2009/12624/6435/OISS z

  1. apríla 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
  2. marca 2010, č.k. 6S/69/2009-30, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  3. marca 2010, č.k. 6S/69/2009-30, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. AA/2009/12624/6435/OISS z
  4. apríla 2009 a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe predmetným rozhodnutím ţalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach č. 2009/351 z
  5. januára 2009, ktorým v zmysle § 36 ods. 2 písm. d), ods. 3, ods. 5 písm. c) zák. č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon o sluţbách zamestnanosti“) dňom
  6. januára 9Sţso/18/2010 2 2009 vyradil ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie na dobu troch mesiacov s tým, ţe bude zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe osobného podania písomnej ţiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po uplynutí tejto doby. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca ani v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ani v ţalobe neuviedol ţiaden váţny dôvod nedodrţania povinnosti, ktoré pre neho ako uchádzača o zamestnanie vyplývali z § 34 ods. 7 zákona o zamestnanosti. Čo sa povaţuje za váţny dôvod nedodrţania povinnosti uchádzača o zamestnanie, je upravené v ustanovení § 36 ods. 4 zákona o zamestnanosti. Podľa názoru krajského súdu dodatočné oznámenie prvostupňovému správnemu orgánu, ţe z dôvodu nevyplatenia dávok v hmotnej núdzi a ich vybavovania sa ţalobca nezúčastní hlásenia dňa
  7. januára 2009, čo ţalobca oznámil po uplynutí zákonom vyţadovanej trojdňovej lehoty, nie je takým váţnym dôvodom. Odcestovanie do Košíc dňa
  8. januára 2009 na účely osobného preverenia si pracovnej ponuky v spoločnosti E. s.r.o. K. krajský súd nepovaţoval za váţny dôvod nedodrţania povinnosti, pričom taký dôvod nie je uvedený ani v ustanovení § 36 ods. 4 zákona o zamestnanosti. Krajský súd konštatoval, ţe ak si ţalobca chcel sám osobne preveriť pracovné podmienky u oznámenej mu spoločnosti, ktorá mala mať voľné pracovné miesto, mohol si na vycestovanie zvoliť iný deň a nie deň, na ktorý si vopred s odborným poradcom ústne dohodol ďalšie hlásenie sa na úrade práce. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru o zákonnosti postupu a rozhodnutia správnych orgánov. Rozsudok krajského súdu napadol ţalobca včas podaným odvolaním. Ţiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietol, ţe súd konal v jeho neprítomnosti a nepoučil ho o obsadení senátu ohľadne prípadnej námietky zaujatosti. Krajský súd v rovnakom zloţení senátu aj v iných ţalobcových veciach urýchlene rozhodol rovnakým spôsobom, nevypočul ho, ignoroval ho, porušil jeho práva uvedené v § 115a OSP. Konanie senátu nesleduje nijaký legitímny cieľ, poškodzuje ţalobcu na jeho právach, diskriminuje ho a má podozrenie, ţe je to pomsta za námietku zaujatosti. Uviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona, ale krajský súd ich za jeho osobnej účasti nepreskúmal. K veci namietol, ţe sa hlásil telefonicky u p. M.N., pričom aj telefonický kontakt je osobný a on osobne telefonoval. Pán N. ako úradník sa s ním osobne nekontaktoval. Ţalobca poukázal na vyjadrenie ţalovaného z
  9. augusta 2009 o tom, ţe občan nemá povinnosť, ale právo byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo podľa názoru ţalobcu korešponduje s tým, ţe postupom úradu bolo porušené jeho právo. Postupom 9Sţso/18/2010 3 úradu bol diskriminovaný na svojich právach. Úrad neprekvalifikoval, ţe je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, a preto mu dávku v hmotnej núdzi nevypláca po dobu dvoch mesiacov. Úrad vo veci tieţ rozhodol bez toho, aby ho predvolal k prejednaniu veci a vec rozhodol v jeho neprítomnosti, pričom nevysvetlil, prečo nepouţil autoremedúru, ak ju pripúšťal a bol na jej pouţitie zákonný dôvod. Ţalovaný vo vyjadrení z
  10. augusta 2009 uviedol, ţe nevie posúdiť, prečo úrad nevykonal o ponuke práce ţiadny preukazný záznam. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo
  11. mája 2010 navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Uviedol, ţe ţalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom
  12. mája 2006, t.j. pred viac ako tromi rokmi. Túto dobu vedenia ţalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie moţno označiť za dostatočne dlhú na to, aby si uchádzač o zamestnanie bol vedomý nielen svojich práv, ktoré mu vznikajú zo zákona o sluţbách zamestnanosti, ale aj povinností, ktoré mu daný zákon ukladá. Jednou z týchto povinností bola aj povinnosť ţalobcu dostaviť sa na kontakt v rámci Individuálneho akčného plánu dňa
  13. januára 2009, dohodnutý s odborným poradcom, ktorý vzal na vedomie a potvrdil podpisom. Povinnosťou dostaviť sa na takto dohodnutý kontakt je osobné dostavenie sa na úrad, t. j. fyzická prítomnosť, nakoľko išlo o účasť na jednom z opatrení odborných poradenských sluţieb. Nestačí telefonický. Skutočnosť, ţe postupom úradu bolo porušené právo, ţalobca nekonkretizuje, keď cituje vyjadrenie ţalovaného z
  14. augusta
  15. Autoremedúra v zmysle ustanovenia § 57 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov sa uplatní len v prípade, ţe správny orgán odvolaniu účastníka konania vyhovie v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, ţe skutočnosti, ktoré tvoria obsah odvolania, takými neboli a ţalobca napriek písomnej výzve ţiadne iné skutočnosti /dôkazy/, ktoré by boli rozhodnými pre vyuţitie tohto inštitútu nepredloţil, nebol dôvod na autoremedúru. Ak by zo strany úradu dňa
  16. januára 2009 bola ţalobcovi ponúknutá práca, ako to v odvolaní tvrdí, bol by o tejto skutočnosti vykonaný zápis v zázname o kontaktoch uchádzača o zamestnanie. K uvedenému však nedošlo a ani nemohlo dôjsť, pretoţe ţalobca svoju neúčasť na úrade dňa
  17. januára 2009 nepoprel a sám v odvolaní uviedol, ţe na úrad sa nedostavil, lebo mu nebola poskytnutá dávka v hmotnej núdzi. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozhodnutia ţalovaného a rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania v medziach ţaloby, odvolanie prejednal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť. 9Sţso/18/2010 4 Zo súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobca podaním z
  18. marca 2003, doručeným krajskému súdu aţ po pojednávaní dňa
  19. marca 2010, namietal, ţe členom senátu, ktorý má vo veci rozhodnúť, je aj JUDr. P.N., ktorý bol uţ viackrát vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, týkajúcich sa ţalobcu. Namietol tieţ, ţe nepozná zloţenie senátu, a preto do termínu pojednávania nemohol podať prípadnú námietku zaujatosti sudcov. V odvolaní voči rozsudku namietol, ţe vzhľadom na okolnosť, ţe JUDr. P. N. je kolegom členov senátu, dlhé roky sa stretávajú, poznajú a obedujú spolu, má váţne pochybnosti o ich nezaujatosti a objektívnosti a uvedený senát ho podľa jeho názoru opakovane poškodil v konaniach vedených pod sp.zn. 6S/133/09, 6S/7/09 a 6S/6/
  20. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Podľa § 246b ods. 1 OSP pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov v konaní o ţalobe podľa druhej hlavy piatej časti OSP súdy konajú a rozhodujú v senátoch zloţených z predsedu a dvoch sudcov. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Senát krajského súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce (§ 16 ods. 1, 2 zákona č. 757/2004 Z.z.). Podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2010 riadiacim predsedom senátu 6S je JUDr. K., ďalšími členmi senátu sú JUDr. B. a JUDr. M. s funkciou predsedu senátu a JUDr. P.N. Z rozvrhu práce nevyplýva kľúč, podľa ktorého sa veci rozdeľujú na rozhodnutie konkrétne určeným trom členom senátu 6S krajského súdu. Aj keď podľa rozvrhu práce mal senát 6S štyroch členov a vzhľadom na dočasné pridelenie JUDr. B. na výkon funkcie na Najvyššom súde SR (od
  21. januára 2009 do
  22. júna 2009) bol senát 6S v čase 9Sţso/18/2010 5 napadnutia veci na krajský súd de facto trojčlenný, bolo potrebné v rozvrhu práce spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti určiť, ktorí traja členovia senátu sú v konkrétnej veci oprávnení konať a rozhodnúť. Členom senátu 6S je aj JUDr. N. Podľa pokynu riadiaceho predsedu senátu, JUDr. K., bola vec pridelená JUDr. N. (kaţdá tretia vec), tento však ako člen senátu vo veci nakoniec nerozhodoval. V spise krajského súdu sa nenachádza rozhodnutie o vylúčení JUDr. N. z prejednávania a rozhodovania veci a nie je teda podklad na záver, ţe vo veci rozhodol správne obsadený súd. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 OSP v spojení s článkom 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude krajský súd postupovať v zmysle vyššie naznačeného ako aj podľa § 15 v spojení s § 14 OSP a aţ potom vec znovu prejedná a rozhodne. V novom rozhodnutí znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  23. februára 2011 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.