Preto povaţoval odstúpenie ţalovaného 3/ od častí uzavretých kúpnych zmlúv za neplatný právny úkon. Z uvedeného dôvodu preto ţalobe ţalobcov v tejto časti čiastočne vyhovel, okrem nároku, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/ z
1 Občianskeho zákonníka nadobúdateľa spoluvlastníckych podielov (t.j. ţalovaného 3/), aby im ponúkol spoluvlastnícke podiely, ktoré nadobudol od ţalovaného 1/, resp. od ţalovanej 2/ za rovnakých podmienok, za akých ich kúpil on. V takom prípade by na ich strane objektívne existoval naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. V tejto súvislosti uviedol, ţe nahradenie prejavu vôle ţalovaného 1/, resp. ţalovanej 2/ s uzavretím kúpnych zmlúv so ţalobcami, je vlastne uloţením povinnosti vlastníkovi previesť svoj majetok zmluvou na iného, bez toho, aby na to existoval relevantný právny dôvod. Konštatoval, ţe ţalovaný 1/, resp. ţalovaná 2/ síce pôvodne prejavili záujem previesť vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam na iného (konkrétne na ţalovaného 3/), ale od tohto svojho úmyslu odstúpili, čo prejavili tým, ţe akceptovali odstúpenie od kúpnych zmlúv. S poukazom na článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého kaţdý má právo vlastniť majetok a vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je moţné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu uviedol, ţe ţiadna právna norma neukladá ţalovanému 1/ a ţalovanej 2/ ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností predať svoje spoluvlastnícke podiely ţalobcom (okrem prípadu, ak by zamýšľali opätovne predať svoje spoluvlastnícke podiely nie blízkym osobám), pretoţe takáto povinnosť im nevyplýva zo ţiadneho zákona. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 6/ dovolanie, jeho prípustnosť odôvodnili ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. a § 237 písm. f) O.s.p. Namietali, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p) a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). K procesnej vade
5 Cdo 329/2009 6 § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. došlo tým, ţe odvolací súd nerozhodol o ich návrhu na pripustenie dovolania voči potvrdzujúcemu výroku rozsudku, hoci
ich názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. K odňatiu moţnosti ţalobcov konať pred súdom malo dôjsť
ţalobcov aj tým, ţe odvolací súd aplikoval na časť návrhu spočívajúcu v návrhu na nahradenie vôle ţalovaného 1/, resp. ţalovaného 2/ právne predpisy, o moţnosti pouţitia ktorých mal nepochybne (keďţe rozhodol o odvolaní bez vytýčenia pojednávania
2 O.s.p.), informovať ţalobcov a vyzvať ich, aby sa k pouţitiu daných ustanovení vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.), čo však nevykonal. Za inú vadu konania povaţovali ţalobcovia skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné z dôvodu, ţe sa v ňom odvolací súd nevysporiadal s otázkou dovolania sa relatívnej neplatnosti, a to najmä pokiaľ ide o riešenie otázky účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti. Nesprávne právne posúdenie otázky dovolania sa relatívnej neplatnosti (resp. nezaujatia stanoviska k tejto otázke) odvolacím súdom malo za následok nesprávne posúdenie platnosti odstúpenia od zmlúv, keďţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, ţe došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany ţalovaného 3/, teda k ďalšej vlastníckej zmene, a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.
ich názoru všetky právne úkony ţalovaných, ktoré nastali po okamihu účinného sa dovolania relatívnej neplatnosti, sú právne irelevantné a nemôţu poţívať právnu ochranu. Ďalej namietali, ţe odvolací súd nesprávne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu na určení neplatností napadnutých častí kúpnych zmlúv a neplatností odstúpení ţalovaného 3/ od kúpnych zmlúv. Mali za to, ţe otázku naliehavého právneho záujmu je potrebné posudzovať v kontexte celého návrhu na začatie konania (nie iba v jeho časti), pretoţe tento ako celok predstavuje spôsob ako dosiahnuť realizáciu predkupného práva ţalobcov. Z toho dôvodu za podstatné povaţovali právne posúdenie otázky platnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv. V záujme realizovať svoje predkupné právo sa ţalobcovia domáhali v konaní pred súdmi oboch stupňov určenia neplatností predmetných zmlúv, ako aj určenia neplatností odstúpení od zmlúv ţalovaným 3/. Zdôraznili, ţe po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti nie je moţné predkupné právo realizovať inak, neţ domáhaním sa nahradenia prejavu vôle predávajúceho (ţalovaného 1/, resp. ţalovaného 2/) v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 80 písm. b) O.s.p., t.j. osoby, ktorá porušila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s tým namietali aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke uplatnenia nároku na vecné predkupné právo zakotvené v § 140 Občianskeho zákonníka, domáhaním sa predaja nehnuteľností od nadobúdateľa
ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Boli toho názoru, ţe z ustanovenia § 140 Občianskeho 5 Cdo 329/2009 7 zákonníka vyplýva predchádzajúcemu spoluvlastníkovi povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na kúpu spoluvlastníkom, ako i povinnosť previesť svoj spoluvlastnícky podiel spoluvlastníkovi, ktorý prejaví vôľu spoluvlastnícky podiel prevádzajúceho spoluvlastníka nadobudnúť. Zo všetkých uvedených dôvodov ţiadali, aby dovolací súd v celom rozsahu vyhovel návrhu ţalobcov a aby zmenil aj rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania. Ţalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k dovolaniu ţalobcov písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, v prípade ktorého prípustnosť dovolania vyplýva z § 238 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je dôvodné. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. 5 Cdo 329/2009 8 V danom prípade dovolaním ţalobcov je napadnutý celý výrok rozsudku odvolacieho súdu, tak zmeňujúci ako aj potvrdzujúci výrok a výrok o trovách konania. Dovolací súd skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania osobitne voči kaţdému jednotlivému výroku. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania voči výroku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcov proti uvedenému výroku nie je
1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. V predmetnej veci dovolaním ţalobcov je napadnutý taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné, ani dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania ale v dovolacom konaní neboli zistené. Vzhľadom na skutočnosť, ţe dovolatelia namietali existenciu vady
f/ O.s.p., sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní. Musí ísť pritom o znemoţnenie konkrétnych procesných oprávnení, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. 5 Cdo 329/2009 9 Ţalobcovia vyvodzujú existenciu takejto procesnej vady z postupu odvolacieho súdu a to tým, ţe 1/ odvolací súd nerozhodol o ich návrhu na pripustenie dovolania voči potvrdzujúcemu rozsudku, hoci,
ich názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ako aj tým, ţe 2/ odvolací súd aplikoval na časť návrhu spočívajúcu v návrhu na nahradenie vôle ţalovaného 1/, resp. ţalovaného 2/ právne predpisy, o moţnosti pouţitia ktorých mal nepochybne (keďţe rozhodol o odvolaní bez vytýčenia pojednávania
2 O.s.p.), informovať ţalobcov a vyzvať ich, aby sa k pouţitiu daných ustanovení vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.), čo však nevykonal. Ad 1/ Pokiaľ dovolatelia vytýkali odvolaciemu súdu, ţe nepripustil voči svojmu potvrdzujúcemu rozsudku dovolanie (zrejme iba voči časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil) dovolací súd poznamenáva, ţe oprávnenie vysloviť prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu patrí výlučne odvolaciemu súdu. Vyslovenie prípustnosti dovolania nie je závislé od vôle účastníka konania. Odvolací súd nie je viazaný návrhom účastníka na vyslovenie prípustnosti dovolania proti jeho rozhodnutiu a zákon mu neukladá ani povinnosť o takomto návrhu osobitne rozhodnúť. Odvolací súd nie je oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania kedykoľvek a úplne
svojej voľnej úvahy; jeho voľnú úvahu zákon prísne vymedzuje rámcom posúdenia zásadnosti rozhodnutia z právnej stránky. Nie je pritom právne významný názor samotného účastníka na právnu zásadnosť rozhodnutia, ktoré napadol dovolaním. Ad 2/
2 O.s.p., ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu. 5 Cdo 329/2009 10 Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu poučovacej povinnosti odvolacieho súdu, ktorej podstatou je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred odvolacím súdom, a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej. Zo spisu (č.l. 308-309) je zrejmé, ţe odvolací súd túto povinnosť nezanedbal. Výzvou z 23. apríla 2009, adresovanou právnemu zástupcovi ţalobcov, ktorú si tento prevzal 29. apríla 2009, písomne vyzval ţalobcov, aby sa v lehote 10 dní od jej doručenia vyjadrili k aplikácii ustanovenia § 80 písm.
iného ustanovenia právneho predpisu. Ústava Slovenskej republiky je právnym základom, na ktorom spočíva zákonodarstvo štátu. Je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis v Slovenskej republike, ktorému sú podriadené všetky ostatné zákony. Je zrejmé, ţe odvolací súd, 5 Cdo 329/2009 12 poukazujúc na článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, pouţil interpretačné pravidlo pre výklad a uplatňovanie zákonov a podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisov obsiahnuté v článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Pouţitie článku 20 Ústavy Slovenskej republiky na daný skutkový stav iba širšie, nie inak, právne objasňuje zistený skutkový stav. Preto ak článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje iba dva právne dôvody pozbavenia vlastníctva bez súhlasu vlastníka, a to, vyvlastnenie a obmedzenie vlastníkovej dispozície s jeho majetkom za presne stanovených podmienok, ktoré v uvedenej veci neboli naplnené, nemohol odvolací súd autoritatívne rozhodnúť v súlade so ţalobcami navrhovaným ţalobným petitom, aby ţalovaný 1/ a ţalovaná 2/ previedli po aj prípadnom účinnom odstúpení od kúpnych zmlúv svoje spoluvlastnícke podiely na ţalobcov. Dohady ţalobcov o moţnom pouţití iných (neurčitých) predpisov nie sú primerané. Správne odvolací súd s poukazom na ústavný článok uviedol, ţe neexistuje ţiadna právna norma, ktorá by nútila vlastníka vzdať sa svojho vlastníckeho práva. Je zrejmé, ţe ţiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka preto nemohli byť odvolacím súdom pouţité. Ako to vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 3. apríla 1996 PL. ÚS 38/95, článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nevyhlasuje za základné ľudské právo vlastníctvo samotné, ale právo byť vlastníkom. Účel ochrany vlastníka sa tak v zmysle článku 20 Ústavy identifikuje s osobou, ktorá je aj vlastníkom a nie aj s tými, ktorí sa usilujú o nadobudnutie vlastníctva. V oboch namietaných prípadoch Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil v postupe odvolacieho súdu nesprávnosť, v dôsledku ktorej by bola ţalobcom odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. nie je daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., dovolací súd dovolanie smerujúce voči tejto časti rozsudku v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., ako smerujúce voči rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je procesne prípustné, odmietol. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou správnosťou záverov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje potvrdzujúce rozhodnutie. Rovnako v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol aj dovolanie ţalobcov smerujúce voči výroku rozsudku odvolacieho 5 Cdo 329/2009 13 súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a zamietnutá ţaloba o určenie neplatností kúpnych zmlúv a neplatností odstúpení od kúpnych zmlúv, dovolací súd v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal aj, či v konaní o týchto ţalobcami uplatnených nárokoch nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalobcovia v dovolaní namietali existenciu procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá
ich názoru mala spočívať v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné z dôvodu, ţe sa v ňom odvolací súd nevysporiadal s otázkou dovolania sa relatívnej neplatnosti, a to najmä pokiaľ ide o riešenie otázky účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti. Túto inú vadu konania dovolatelia zároveň stotoţňujú aj s vadou konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. Namietali, ţe nesprávne právne posúdenie otázky dovolania sa relatívnej neplatnosti (resp. nezaujatia stanoviska k tejto otázke) odvolacím súdom malo za následok nesprávne posúdenie platnosti odstúpenia od zmlúv, keďţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, ţe došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany ţalovaného 3/, teda k ďalšej vlastníckej zmene, a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo ţalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia ţaloba nie je opodstatnená, ak poţadované určenie má charakter iba predbeţnej (prejudiciálnej) otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbeţná otázka nerieši alebo nemôţe riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem na určení tak nie je daný, ak sa ţalobca namiesto určenia, či tu je alebo nie je právo ţalovaného, domáha určenia 5 Cdo 329/2009 16 prejudiciálnych otázok. Ak však k porušeniu práva uţ došlo, a je teda moţné ţalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná inak
c) Občianskeho súdneho poriadku zmysel. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto ţaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, ţe ţalobcovia v danom právnom vzťahu môţu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa ţalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu ţalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa ţalobcovia domáhajú a z akých právnych pomerov vychádzajú. V danej veci otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu ţalobcov úzko súvisí s problematikou predkupného práva, lebo ţalobcovia 1/ aţ 6/ v súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení argumentovali tým, ţe ich cieľom nie je navrátenie do predošlého stavu, ale dosiahnutie realizácie ich predkupného práva tým, ţe súd rozsudkom nahradí prejav vôle ţalovaných 1/ a 2/ ako predávajúcich predať nehnuteľnosti ţalobcom ako kupujúcim (ktorých predkupné právo bolo predmetnými kúpnymi zmluvami porušené) za rovnakých podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľností týmito kúpnymi zmluvami, ktorých čiastočnej relatívnej neplatnosti sa ako podieloví spoluvlastníci dovolali.
veta prvá Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaţe ide o prevod blízkej osobe (§116 a §117 Občianskeho zákonníka).
3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môţe sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je právnym prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom - vo voľnej moţnosti odplatne previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Ide o právny vzťah, v ktorom právu jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a moţnosť jej vyuţitia zodpovedá 5 Cdo 329/2009 17 povinnosť druhej strany túto prednostnú ponuku na kúpu realizovať. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je zaloţené priamo zákonom, má vecnoprávnu povahu a pôsobí aj voči tretím osobám. Dovolací súd sa stotoţňuje s právnym názorom súdov niţších stupňov v tom, ţe pri nedostatku výslovnej právnej úpravy zákonného predkupného práva spoluvlastníkov nachádzajúcej sa v druhej časti Občianskeho zákonníka pojednávajúcej o vecných právach, je potrebné analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka) pouţiť všeobecnú právnu úpravu predkupného práva obsiahnutú v ôsmej časti Občianskeho zákonníka upravujúcu záväzkové právo, samozrejme, s výnimkou ustanovení upravujúcich iba zmluvné predkupného právo. Z toho vyplýva, ţe k aplikácii všeobecných ustanovení predkupného práva (§ 602 a nasl. Občianskeho zákonníka) dochádza aj v prípadoch, keď zákonom ustanovené predkupné právo neobsahuje osobitnú úpravu, t.j. zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov
ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Ak nastane stav, ţe povinná osoba (jeden z podielových spoluvlastníkov) vec scudzí bez toho, aby ju ponúkla oprávnenému (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), oprávnený má, okrem prípadu, ţe sa uspokojí s tým, ţe mu zostáva predkupné právo zachované, avšak uţ voči nadobúdateľovi právo zvoliť si, či: 1/ sa dovolá relatívnej neplatnosti tejto zmluvy (§ 40a Občianskeho zákonníka), v takom prípade jeho ţaloba musí smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, alebo 2/ sa bude domáhať, aby mu nadobúdateľ (nový podielový spoluvlastník) ponúkol vec na predaj (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Zo zákona vyplýva, ţe tieto dve moţnosti sa navzájom vylučujú, a teda oprávnená osoba sa nemôţe zároveň domáhať určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu a súbeţne ţalovať povinnosť na odkúpenie podielu. V prejednávanej veci nebolo z hľadiska skutkového sporné, ţe pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/ a medzi ţalovanou 2/ a ţalovaným 3/ došlo k porušeniu predkupného práva ţalobcov 1/ aţ 6/ v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Ţalobcovia z moţností, ktoré majú v takom prípade spoluvlastníci, predkupné právo ktorých bolo porušené, zvolili ţalobu o určenie relatívnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv, uzavretých medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 3/ a medzi ţalovanou 2/ a ţalovaným 3/. Ţalobcovia nezvolili moţnosť domáhať sa ţalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený 5 Cdo 329/2009 18 prejav vôle nadobúdateľa, aby im nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodných podielových spoluvlastníkov a neuspokojil sa s tým, ţe mu zostalo zachované predkupné právo voči ţalovanému 3/. Z obsahu spisu vyplýva, ţe pôvodným návrhom sa ţalobcovia domáhali, v dôsledku porušenia predkupného práva ţalovanými 1/ a 2/, vyslovenia čiastočnej relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv z
ich vyjadrení v priebehu konania ako aj v dovolaní, nie je ich cieľom (nesledujú) navrátenie do predošlého stavu, t.j. aby ţalovaný 1/ a ţalovaná 2/, ktorí porušili 5 Cdo 329/2009 19 ich predkupné právo, boli naďalej spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorých spoluvlastnícke podiely na nich pripadajúce previedli kúpnymi zmluvami na ţalovaného 3/, ale konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia, ktorým bude vyslovená neplatnosť kúpnych zmlúv a neplatnosť odstúpení ţalovaného 3/ od časti kúpnych zmlúv, je dosiahnuť taký právny stav, aby sa oni stali spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov ţalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam, ktoré na základe kúpnych zmlúv previedli na ţalovaného 3/. Tým, ţe sa obnovil právny stav, ktorý existoval vo vlastníckych vzťahoch medzi ţalobcami a ţalovaným 1/, resp. ţalovanou 2/, aký bol pred uzavretím kúpnych zmlúv, (pôvodné) právne postavenie spoluvlastníkov zostalo nezmenené a vzájomné predkupné právo im zostalo zachované. Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na dôvody, ktoré uviedol odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa dovolací súd stotoţňuje, dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním ţalobcov napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právom posúdení otázky naliehavého právneho záujmu na poţadovaných určeniach neplatností kúpnych zmlúv a neplatností odstúpení od kúpnych zmlúv. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p. nie je daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/
1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní neboli ţalobcovia 1/ aţ 6/ úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovaným 1/ aţ 3/ (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovaným 1/ aţ 3/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. januára 2011 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu 5 Cdo 329/2009 20 Za správnosť vyhotovenia: D. Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.