ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v danom prípade došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd na strane žalobcov na slobodu, voľbu povolania a právo podnikať na území SR, ktoré sú však podmienené povolením pobytu na území SR, ktorých sa žalobcovia domáhajú a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. jeho bezpečnosti, verejného poriadku a pod. Pokiaľ správny orgán, ktorý zo zákona rozhoduje v danej veci, dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného, teda záujmu žalobcov so záujmom verejným, musí v rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, t. j. záujem na ochrane a bezpečnosti štátu, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu tak, aby bolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu na území SR za účelom podnikania, nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcov podnikať na území SR a to v kontexte článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré pôsobnosť sa na žalobcov jednoznačne vzťahuje. Z tohto
krajského súdu jednoznačne vyplýva, že nie je možné akceptovať stav,
ktorého by bolo možno odoprieť súkromné právo cudzinca na základe uprednostnenia verejného práva štátu bez toho, aby dôvod odopretia bol jednoznačne definovaný a konkretizovaný. Ak by sa pripustila takáto možnosť, nachádzali by sme sa v stave, že takéto rozhodnutie by sa lege artis stávalo nepreskúmateľným.
krajského súdu bude potrebné, aby správne orgány, ktoré vo veci zo zákona rozhodujú, boli dostatočne oboznámené s dôvodmi, pre ktoré by mala byť žiadosť žalobcov ako cudzincov odopretá. Nie je možné
krajského súdu akceptovať univerzálnosť a všeobecnú platnosť názoru informačnej služby vo všeobecnom vyjadrení. Konkretizácia dôvodov pre odopretie žiadosti o povolenie pobytu je opodstatnená už aj z toho dôvodu, že predmetné informácie podliehajú určitému stupňu utajenia a preto je absolútne legitímna požiadavka, aby takúto konkretizáciu orgán, ktorý rozhoduje vo veci mal k dispozícii. Možno teda konštatovať, keďže nedošlo k naplneniu podmienok zákona vo veci, že rozhodnutie žalovaného ale i predchádzajúce rozhodnutia, vydané prvostupňovým orgánom sú nepreskúmateľné ako pre nezrozumiteľnosť tak i pre nedostatok dôvodov. Preto krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 1Sža/39/2010 3 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že ako odvolací orgán zastáva názor, že pri vydávaní rozhodnutia prvostupňový správny orgán bral do úvahy pokyn z Úradu hraničnej a cudzineckej polície, v ktorom bolo uložené zamietnuť účastníkom konania žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt a z ktorého vyplýva, že existuje dôvodné podozrenie z možného ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, zdravia a slobôd zo strany žalobcov. Žalovaný uviedol, že z dôvodu, že prvostupňový správny orgán je viazaný pokynom nadriadeného stupňa, bol uvedený pokyn pre prvostupňový správny orgán dôležitým a rozhodujúcim podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcov. Žalovaný poukázal na to, že vykonal vo veci vlastné šetrenie a zistil, že skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt pretrvávajú aj počas odvolacieho konania. Žalovaný zdôraznil, že informácia, ktorá tvorila podklad pre negatívne rozhodnutie vo vzťahu k žalobcom mala zásadný význam pre rozhodnutie správnych orgánov. Jedná sa o informáciu poskytnutú Slovenskou informačnou službou ako jediným oprávneným orgánom štátu, v ktorého kompetencii je posudzovanie možného ohrozenia bezpečnosti štátu, a preto ju správne orgány nemali dôvod spochybňovať. Žalovaný sa nestotožnil s odôvodnením rozsudku v časti špecifikácie verejného záujmu a jej následnej aplikácie v samotnom rozsudku, nakoľko v tomto konkrétnom prípade sa konalo o nevyhovení žiadosti žalobcom z podstatne vážnejšieho dôvodu, ako je verejný záujem. Zamietnutie žiadostí bolo v zmysle § 26 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že trvajú na svojich námietkach uplatnených v žalobe. Rozhodnutie krajského súdu
žalobcov vychádzalo zo správneho posúdenia veci a žalobcovia sa sním stotožňujú. Žalobcovia poukázali na to, že splnili všetky zákonom požadované podmienky na obnovenie povolenia na pobyt, po celú dobu svojho predchádzajúceho pobytu v SR viedli riadny život, nikdy sa nedopustili ani najmenšieho priestupku ani žiadneho konania, ktorým by porušili 1Sža/39/2010 4 alebo ohrozili bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu. Poukázali na to, že na Slovensku pôsobili ako tréneri bojového umenia Taekwon-Do , nakoľko na Slovensku niet ani jedného trénera s tak vysokým stupňom vyspelosti v tejto športovej disciplíne, pre rozvoj tohto športu sú v SR neoceniteľným prínosom. Uviedli, že sa nemohli brániť proti tak závažnému podozreniu (informácie UHP MV SR), s ktorej obsahom sa nemohli oboznámiť pre jej stupeň utajenia „dôverné“, a preto sa obrátili na súd, ktorý sa mal oboznámiť s obsahom utajenej informácie. Krajský súd sa informáciou oboznámil a vzhľadom na to, že je
jeho názoru príliš všeobecná, neuvádzala nijaké bližšie zdôvodnenie a nie je dostatočne odôvodnená na to, aby mohla zakladať „dôvodné podozrenie“, že by žalobcovia ohrozovali alebo mohli ohroziť bezpečnosť štátu, súd napadnuté rozhodnutie zrušil. S dôvodmi jeho rozhodnutia sa žalobcovia stotožňujú a napadnuté rozhodnutie súdu navrhujú potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 264c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.
2 písm. b/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu.
1 zákona o pobyte cudzincov ak nie je v tomto zákone alebo v osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie
tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
2 v odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt
2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo
2 písm. i), zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt
2 písm. c), ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu a rozhodnutí o administratívnom vyhostení
1 písm. a) prvého bodu, ak cudzinec ohrozuje bezpečnosť štátu a
2, ak cudzinec vážne ohrozuje bezpečnosť štátu sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobcovia podali dňa 2.2.2009 na Oddelení cudzineckej polície PZ v Banskej Bystrici žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt za účelom zamestnania, o ktorých prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že ich žiadosť zamietol, lebo boli zistené dôvody ust. § 26 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. 1Sža/39/2010 6 V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že po prešetrení žiadosti a po vyhodnotení dokladov priložených k žiadosti zistil, že dňa 23.2.2009 bola správnemu orgánu doručená informácia z Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR pod č. UHCP-191/2009-OCP, z ktorej vyplýva, že existuje dôvodné podozrenie z možného ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, zdravia alebo práv a slobôd iných zo strany účastníkov konania. Na základe uvedeného bol
prvostupňového správneho orgánu naplnený dôvod na zamietnutie žiadosti
2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu podali žalobcovia odvolanie, ktorým žiadali napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že ich žiadosti sa vyhovuje. Namietali, že rozhodnutie trpí vadami, v odôvodnení nie sú uvedené skutočnosti, na základe ktorých správny orgán rozhodol, nie je uvedené akými úvahami bol vedený správny orgán pri hodnotení dôkazov, pričom za dôkaz nemožno považovať informáciu ÚHCP MV SR, ktorej obsah im nie je známy. Žalovaný napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcov zamietol.
žalovaného prvostupňový správny orgán bral do úvahy pokyn z Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR v ktorom bolo uložené zamietnuť účastníkom konania žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt a z ktorého vyplýva, že existuje dôvodné podozrenie z možného ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, zdravia alebo práv a slobôd iných zo strany účastníkov konania. Z dôvodu, že prvostupňový správny orgán je viazaný pokynom nadriadeného stupňa, bol uvedený pokyn pre prvostupňový správny orgán dôležitým a rozhodujúcim podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal tiež na to, že vykonal vo veci vlastné šetrenie a dňa 4.6.2009 mu bola doručená informácia so stupňom utajenia „Dôverné“, z ktorej vyplynulo, že skutočnosti, ktoré boli dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobcov zo strany prvostupňového správneho orgánu pretrvávajú. Aj počas odvolacieho konania. Vzhľadom na charakter utajenia predmetnej informácie podanej oprávneným štátnym orgánom nie je možné, aby jej obsah bol v rozhodnutí bližšie špecifikovaný. 1Sža/39/2010 7
žalovaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom, a preto ich potvrdil. V rámci prieskumného konania sa krajský súd s predmetnou správou v režime utajenia so stupňom „dôverné“ oboznámil za zachovania podmienok citovaného zákona ako aj Vykonávacej vyhlášky č. 338/2004 Z.z. v platnom znení. Konštatoval, že utajovaná skutočnosť mala charakter všeobecného konštatovania o nevhodnosti vyhovenia žiadosti pre dôvody, ktoré spočívajú v citovanom ustanovení § 26 ods. 2, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.
5 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v platnom znení, informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom policajného zboru a prokuratúre a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje iným štátnym orgánom ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti. Krajský súd dospel k názoru, že informácia podaná Slovenskou informačnou službou Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, ktorá bola podkladom informácie tohto úradu správnym orgánom konajúcim vo veci žiadosti o udelenie povolenia prechodného pobytu, teda žalovanému, mala práve charakter vety druhej, hore citovaného zákonného ustanovenia. Iným štátnym orgánom v zmysle tohto zákonného ustanovenia je v danom prípade i žalovaný, a to či už v prvom stupni alebo v odvolacom, pretože v danom prípade nešlo o konanie ohľadne trestnej činnosti žalobcov ale o informácie, ktoré boli nutné na posúdenie, v dôsledkoch ktorého má viesť k zamedzeniu protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti. Zákon o pobyte cudzincov nedefinuje pojem verejný záujem, ale ani pojmy ako je dôvodné podozrenie, ohrozenie bezpečnosti štátu a pod. Teda ide o pojmy, ktoré platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používajú. V každom prípade však obsah týchto pojmov nesmie byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, s Ústavou, s medzinárodnými zmluvami a dohodami. 1Sža/39/2010 8 Pokiaľ správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcov o obnovenie povolenia na prechodný pobyt vychádzali z informácie z Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR a v rozhodnutí uviedli, že iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, v takomto postupe nevidel ani odvolací súd žiadne pochybenie. Nie je ani sporné, že účastník konania nebol oprávnený sa s informáciou v stupni utajenia „dôverné“ oboznámiť. Toto právo však majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský súd sa s informáciou, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti
2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov oboznámil a dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť mala charakter všeobecného konštatovania o nevhodnosti vyhovenia žiadosti pre dôvody. S predmetnou informáciou sa oboznámil aj odvolací súd a dospel k záveru, že krajský súd nepochybil, pokiaľ napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že v danom prípade nie je možné akceptovať univerzálnosť a všeobecnú platnosť názoru informačnej služby vo všeobecnej rovine. Poznanie konkrétnych dôvodov z ktorých informačná služba vychádza pri svojom závere o nebezpečnosti žalobcov pre bezpečnosť štátu je rozhodujúcim podkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní žiadosti žalobcov o obnovenie povolenia na prechodný pobyt vychádzajú. Bez jeho poznania nie je preskúmateľné ani rozhodnutie správnych orgánov v súdnom konaní. Bez oboznámenia sa s konkrétnymi dôvodmi nie je možné jednoznačne ustáliť, či aplikácia ust. § 26 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov bola na mieste. Odvolací súd však dáva do pozornosti, že v prípade, že z správne orgány zistia, že žalobcovia ohrozujú bezpečnosť štátu, v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 78 ods. 2 uvedú iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Preto odvolací súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu, že vzhľadom k tomu, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí správny orgán vo svojom 1Sža/39/2010 9 rozhodnutí v prípade, že uprednostní záujem verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu. V takomto prípade postačí, ak správny orgán uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Takémuto rozhodnutiu však musí predchádzať zisťovanie rozhodujúcich skutočností prostredníctvom orgánov štátu, k tomu oprávnených za splnenia podmienky, že správne orgány rozhodujúce vo veci obnovenia povolenia na prechodný pobyt sú s konkrétnymi zisteniami orgánov štátu oboznámené. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
l OSP v spojení s § 250k ods. l OSP. Žalobcovia mali síce úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania si však neuplatnili, preto odvolací súd rozhodol tak, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 13. júla 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.