Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Asan/1/2018 Identifikačné číslo spisu: 1016200706 Dátum vydania rozhodnutia: 17.04.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 10ods.

1 písm.

1. b)zákona a v zmysle ustanovenia § 15 písm.
2. a)zákona tým spôsobom, že - v 2 zadokumentovaných prípadoch v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu neidentifikoval konečného užívateľa výhod (ďalej aj len „KUV") a neprijal primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie a rovnako neprijal opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a následne neodmietol uzavretie obchodného vzťahu v zmysle § 15 písm.
3. a)zákona z dôvodu, že nemohol vykonať starostlivosť v zmysle § 10 ods. 1 písm.
4. b)zákona, a to pri nasledovných klientoch: 1. Nadácia otvorenej spoločnosti, IČO: 30 845 173, reg. číslo: 203/Na-96/93, sídlo Baštová 5, 811 03 Bratislava, 2. Moravia Steel Middle East Ltd, reg. číslo: A039/06/10/2370, sídlo Commit FZE, P. O. BOX 293816, 000 01 Dubai, Spojené arabské emiráty, čím porušil ustanovenia § 10 ods. 2 písm. a)

§ 10ods.

1 písm.

1. b)zákona a ustanovenie § 15 písm.
2. a)zákona. 3. Pri vykonávaní základnej starostlivosti povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi nesplnil povinnosti v zmysle ustanovení § 10 ods. 2 písm. a), b)

§ 10ods.

1 písm. d) zákona a v zmysle ustanovenia § 30 ods. 3 zákona tým spôsobom, že: - v 18 zadokumentovaných prípadoch v zmysle citovaných ustanovení, nepreukázal predloženými dokladmi zistenie pôvodu finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu (ďalej len „pôvod finančných prostriedkov") pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to pri vykonaných obchodoch s nasledovnými klientmi, ktorým bol povinnou osobou pridelený najvyšší stupeň rizika klienta č. 3 (rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu):

1. E. D., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 22.03.2012 v hodnote 1.037.000.- eur,
2. Miloš Turac, spol. s r. o., IČO: 35 827 114, sídlo Klatovská 21, Bratislava - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 22.03.2012 v hodnote 500.000,- eur,
3. S. J., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.02.2012 v hodnote 1.000.000,- eur,
4. Bestbinary Deal Limited, IČO: 288 240, sídlo Kalymnou 19, 060 37 Larnaca, Cyprus - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 20.04.2012 v hodnote 1.004.600,- eur,
5. U. Z., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondov TAM-MNF a TAM-REF zo dňa 05.02.2015 v hodnote 1.330.000,- eur,
6. O. M., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 10.10.2012 v hodnote 1.300.000,- eur,
7. C. L., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 19.04.2013 v hodnote 1.380.000,- eur a následne nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 26.04.2013 v hodnote 1.500.000,- eur, spolu v hodnote 2.880.000,- eur,
8. U. K., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 11.06.2012 v hodnote 500.000,- eur a následný nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 01.10.2012 v hodnote 1.000.000,- eur, spolu v hodnote 1.500.000,- eur,
9. Tower, s. r. o., IČO: 36 577 944, sídlo Letná 45, Košice - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 26.06.2012 v hodnote 1.000.000,- eur, nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 12.09.2012 v hodnote 700.000,- eur a nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 15.11.2012 v hodnote 200.000,- eur, spolu v hodnote 1.900.000,- eur,
10. J. A., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 17.05.2012 v hodnote 700.000,- eur,
11. P. M., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 07.03.2012 v hodnote 1.500.000,- eur, nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 10.04.2012 v hodnote 1.800.000,- eur a následne nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 14.09.2012 v hodnote 500.000,- eur, spolu v hodnote 3.800.000,- eur,
12. W. D., nar. XX.XX.XXXX. - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 20.01.2012 v hodnote 2.000.000,- eur,
13. P. L. N., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 04.01.2012 v hodnote 700.000,- eur,
14. S. K., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 31.01.2012 v hodnote 100.000,- eur, zo dňa 07.02.2012 v hodnote 100.000,- eur, zo dňa 14.02.2012 v hodnote 300.000,- eur, zo dňa 21.02.2012 v hodnote 200.000,- eur, zo dňa 22.02.2012 v hodnote 200.000,- eur, v období od 31.01.2012 do 22.02.2012 v súčte spolu v hodnote 900.000,- eur,
15. A. R. M., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 15.03.2012 v hodnote 1.400.000,- eur,
16. K. T., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.03.2012 v hodnote 1.370.000,- eur,
17. G. D., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.03.2012 v hodnote 590.000,- eur,
18. E. G., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 23.09.2014 v hodnote 1.500.000,- eur a nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 23.09.2014 v hodnote 100.000,- eur, spolu v hodnote 1.600.000,- eur, čím, porušil ust. § 10 ods. 2 písm. a), b)

§ 10ods.

1 písm.

1. d)zákona a § 30 ods. 3 zákona. 4. Nesplnil povinnosti uvedené v ustanovení § 17 ods. 1 zákona tým spôsobom, že: 1. V prípade obchodnej operácie klienta P. L. N., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 04.01.2012 v hodnote 700.000,- eur a následný ich predaj (redemácia) dňa 16.01.2012 v celkovej hodnote 1.180.780,05 eura, ktorá naplnila znak foriem NOO uvedených v bode 4.2 Programu, neohlásil uvedenú NOO FSJ bez zbytočného odkladu, nakoľko hlásenie o NOO č. 048/1300/12 RX-7 (predmet hlásenia osoba P. L. N., na ktoré sa povinná osoba odvoláva) bolo zo strany Tatra banky, a. s. podané FSJ až dňa 08.02.2012, pričom k vykonaniu NOO došlo dňa 16.01.2012, to znamená, že ohlásenie NOO bolo vykonané s časovým odstupom 22 dní, čo nie je splnením povinnosti ohlásiť NOO bez zbytočného odkladu, 2. V prípade obchodnej operácie klienta S. K., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 21.12.2012 v hodnote 900.000,- eur, ktorá naplnila znaky NOO v zmysle § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b),
2. g)zákona (obsiahnuté aj v Programe na str. 45) s poukazom na skutočnosť, že uvedené finančné prostriedky boli na účet povinnej osoby prevedené z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom jej spoločnosť VV-Agro, s. r. o. (ktorá už bola predmetom niekoľkých hlásení o NOO pre podozrenie z daňovej trestnej činnosti), a to dňa 21.12.2012, kedy S. K. nemal žiadny právny vzťah k uvedenej spoločnosti; povinná osoba predmetnú operáciu nevyhodnotila ako NOO a následne ju ako NOO neohlásila FSJ bez zbytočného odkladu, čím porušil ustanovenie § 17 ods. 1 zákona. 3. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. 4. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že FSJ začala dňa 10.03.2015 kontrolu v sídle na ul. Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava za prítomnosti podpredsedu predstavenstva povinnej osoby U.. A. A., bytom J. XX, I., U.. O. K., bytom K. XX, I., vedúceho odd. compliance Tatra banky, a. s., u žalobcu. 5. Povinná osoba na žiadosť FSJ predložila „Manuál Compliance Tatra banka Group č. 1001, účinný od 01.01.2015" spolu s prehľadom vykonaných aktualizácií, ktorý obsahuje aj program vlastnej činnosti proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona, ktorý sa nachádza na str. 40 až 86 uvedeného manuálu. Povinná osoba ďalej predložila zoznam zamestnancov a prezenčné listiny o odbornej príprave zamestnancov za kontrolované obdobie a taktiež obsah odbornej prípravy, pričom uviedla, že preškolenie je vykonávané raz ročne formou e-learningu, vrátane testu. 6. Kontrola bola zameraná na plnenie a dodržiavanie povinností vyplývajúcich povinnej osobe z ustanovení zákona, s dôrazom na vypracovanie a aktualizáciu programu, najmä na to, či obsahuje všetky obligatórne časti podľa § 20 ods. 2 písm.
3. a)až
4. k)zákona, s dôrazom na vykonávanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa § 10 až § 12 zákona, ako aj na postup pri zisťovaní, posudzovaní a ohlasovaní NOO a na dodržiavanie povinnosti mlčanlivosti, podľa ustanovení § 14 až § 18 zákona. 7. Na základe vykonanej kontroly bolo konštatované, že program nebol vypracovaný v súlade s § 20 ods. 1 a 2 zákona. Povinná osoba v kontrolovanom období vo svojom programe, na základe zistení FSJ nemala vypracované jeho obligatórne náležitosti týkajúce sa spôsobu vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, spôsobu hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4 zákona a určenia osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a zabezpečuje ohlasovanie NOO a priebežný styk so FSJ; v súlade s § 20 ods. 1, 2 písm. b),
5. c)a
6. h)zákona, čím porušila citované ustanovenia takto: - § 20 ods. 2 písm. b): Spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi mala povinná osoba uvedený v čl. 4.3 na strane č. 57 až 59 programu, kde mala upravené podmienky vykonania príslušného druhu starostlivosti, ako aj jej obsah a spôsob vykonania. 8. Povinná osoba v tejto časti programu v čl. 4.3.1 Základná starostlivosť (str. 57 a 58) nemala v rámci vykonávania základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedenú povinnosť zisťovania pôvodu finančných prostriedkov v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu podľa § 10 ods. 1 písm.
7. d)zákona. Uvedenú povinnosť nemala zahrnutú ani vo všeobecnej časti programu týkajúcej sa základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na str. 48 programu, pričom podľa § 10 ods. 1 písm.
8. d)zákona základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa aj povinnosť v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov. - § 20 ods. 2 písm.
9. c)zákona: Spôsob riadenia a hodnotenia rizík podľa § 10 ods. 4 zákona má povinná osoba uvedený v čl. 4.5 a čl. 4.6 na str. 59 až 63 programu, ktoré obsahujú kategorizáciu rizík (riziko krajiny, riziko klienta, riziko produktu), maticu rizík a stanovenie rizikovosti na základe bodového systému. Taktiež je tu uvedený príslušný druh starostlivosti k danej rizikovosti klienta. 9. Program však v žiadnej časti neobsahuje určenie a hodnotenie rizík pre skupinu klientov, ktorými sú fyzické osoby - nepodnikatelia. 10. Ďalej krajský súd uviedol, že bolo kontrolou vybraných obchodných vzťahov FSJ zistené, že povinná osoba v dvoch zadokumentovaných prípadoch podľa § 10 ods. 1 písm.
10. b)zákona v závislosti od rizika legalizácie neidentifikovala KUV a neprijala primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie a rovnako neprijala opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta pri vykonávaní základnej starostlivosti v zmysle § 10 ods. 2 písm.
11. a)zákona a následne neodmietla uzavretie obchodného vzťahu podľa § 15 písm.
12. a)zákona, a to pri nasledovných klientoch: 1. Nadácia otvorenej spoločnosti, IČO: 30 845 173, kde v predložených dokumentoch (záznam zo začatia kontroly č. PPZ-NKA-FSJ2-17-002/2015 zo dňa 29.05.2015 (ďalej len „záznam zo začatia kontroly"), príloha č. 2, zložka „Nadácia otvorenej spoločnosti" str. 5 a 5A a stanovisko ku kontrolným zisteniam, príloha č. 1) povinná osoba uviedla, že „KUV-neexistuje", čím je preukázané, že povinná osoba neidentifikovala KUV v zmysle ustanovenia § 9 písm.
13. b)bod 4, 5 a 6 zákona a neprijala primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie. 2. Moravia Steel Middle East Ltd., reg. číslo: A039/06/10/2370, kde na základe predložených dokumentov, ktoré obsahuje zložka „Moravia Steel Middle East Ltd." bolo zistené, že povinná osoba neidentifikovala KUV a neprijala primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie a rovnako neprijala opatrenia na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta. Následne v stanovisku ku kontrolným zisteniam v prílohe č. 2 povinná osoba uviedla ako „KUV-vlastník" spoločnosti Moravia Steel Middle East Ltd. spoločnosť MINERFIN, a. s., IČO: 31 401 333, sídlo Námestie Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava. Pri spoločnosti MINERFIN, a. s. ďalej uviedla, že „KUV neexistuje - vysoký počet vlastníkov". 11. Uvedenými zistenými skutočnosťami FSJ mala za preukázané, že povinná osoba neidentifikovala KUV podľa § 9 písm.
14. b)bod 1 až 3 zákona a neprijala primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie. 12. Na základe vykonanej kontroly FSJ ďalej konštatovala, že povinná osoba v 18 zadokumentovaných prípadoch pri vykonaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa § 10 ods. 2 písm. a), b)

§ 10ods.

1 písm. d) zákona a ustanovenie § 30 ods. 3 zákona, nepreukázala predloženými dokladmi pri kontrole zistenie pôvodu finančných prostriedkov, a to pri vykonaných obchodoch s nasledovnými klientmi, ktorým bol povinnou osobou pridelený najvyšší stupeň rizika klienta č. 3:

1. E. D., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 22.03.2012 v hodnote 1.037.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zisťovala a následne aj zistila pôvod finančných prostriedkov.
2. Miloš Turac, spol. s r. o., IČO: 35 827 114, sídlo Klatovská 21, Bratislava - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 22.03.2012 v hodnote 500.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov. Konštatovaním alebo predpokladom povinnej osoby, že „finančné prostriedky boli naakumulované vkladmi v hotovosti a prevodmi z predaja áut", nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov podľa zákona.
3. S. J., nar. XX.XX.XXXX. - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.02.2012 v hodnote 1.000.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole, povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zisťovala a následne aj zistila pôvod finančných prostriedkov.
4. Bestbinary Deal Limited, IČO: 288 240, sídlo Kalymnou 19, 060 37 Larnaca, Cyprus, nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 20.04.2012 v hodnote 1.004.600,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zisťovala a následne aj zistila pôvod finančných prostriedkov.
5. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, nákup podielov fondov TAM-MNF a TAM-REF zo dňa 05.02.2015 v hodnote 1.330.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov. Konštatovaním alebo predpokladom povinnej osoby, že „finančné prostriedky boli naakumulované z podnikateľskej činnosti", nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov podľa zákona.
6. O. M., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 10.10.2012 v hodnote 1.300.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov. Predložením výkazu ziskov a strát za r. 2011 (zisk po zdanení 440.173,- eur) a r. 2012 (zisk po zdanení 316.332,- eur) zo ziskom po zdanení spolu 756.505,- eur spoločnosti M&G Spedition Rožňava, s. r. o., IČO: 36 583 979, v ktorej je vlastníkom 50 % obchodného podielu O. M., nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov podľa zákona.
7. C. L., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 19.04.2013 v hodnote 1.380.000,- eur a následne nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 26.04.2013 v hodnote 1.500.000,- eur, spolu v hodnote 2.880.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výkazu ziskov a strát za r. 2009 (zisk po zdanení 19.947,- eur), r. 2010 (zisk po zdanení 99.030,- eur), r. 2011 (zisk po zdanení - neuvedený), r. 2012 (zisk po zdanení 26.742,- eur), r. 2013 (zisk po zdanení 20.752,- eur) so ziskom po zdanení spolu 166.471,- eur spoločnosti Chemstar, spol. s r. o., IČO: 31 397 719, v ktorej je vlastníkom 100 % obchodného podielu C. L., nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov podľa zákona.
8. U. K., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 11.06.2012 v hodnote 500.000,- eur a následný nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 01.10.2012 v hodnote 1.000.000,- eur, spolu v hodnote 1.500.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výpisu operácií nad stanovený limit vo výške 1.000.000,- eur zo systému Midas vytvorený dňa 26.03.2015, kde je uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX vo výške 1.910.569,80 eur zo dňa 24.11.2010 z predchádzajúceho investovania TAM-PEPF, nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov pri obchodoch vykonaných dňa 11.06.2012 a dňa 01.10.2012, pretože uvedené obchody boli vykonané až po 19 mesiacoch od pripísania sumy 1.910.569,80 eura na účet, pričom na uvedené obchody mohli byť použité finančné prostriedky z iného zdroja pôvodu, čo povinná osoba nezisťovala.
9. Tower, s. r. o., IČO: 36 577 944, sídlo Letná 45, Košice - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 26.06.2012 v hodnote 1.000.000,- eur, nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 12.09.2012 v hodnote 700.000,- eur a nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 15.11.2012 v hodnote 200.000,- eur, spolu v hodnote 1.900.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výkazu ziskov a strát za r. 2012 (tržby z predaja 141.516,- eur, zisk po zdanení 55.858,- eur) a r. 2013 (tržby z predaja 155.480,- eur, zisk po zdanení 32.309,- eur) z tržbami spolu vo výške 296.996,- eur a zo ziskom po zdanení spolu 88.167,- eur spoločnosti Tower, s. r. o., nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov podľa zákona.
10. J. A., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 17.05.2012 v hodnote 700.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výpisu operácií zo systému Midas vytvorený dňa 25.03.2015, kde je uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX vo výške 755.813,- eur zo dňa 16.05.2012 od spoločnosti ProCS, s. r. o., nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov. V tomto prípade bol zistený iba odosielateľ finančných prostriedkov, resp. predchádzajúci vlastník a nie pôvod finančných prostriedkov pri uvedenom obchode.
11. P. M., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 07.03.2012 v hodnote 1.500.000,- eur, nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 10.04.2012 v hodnote 1.800.000,- eur a následne nákup podielov fondu TAM-PDF zo dňa 14.09.2012 v hodnote 500.000,- eur, spolu v hodnote 3.800.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výpisu operácií zo systému Midas vytvorený dňa 26.03.2015, kde je uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX vo výške 1.125.369,- eur zo dňa 29.03.2012 pripísané z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX ako aj prevody zo dňa 07.03.2012 vo výške 300.000,- eur a zo dňa 10.04.2012 vo výške 1.800.000,- eur, nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov. V tomto prípade bol zistený iba odosielateľ finančných prostriedkov, resp. predchádzajúci vlastník a nie pôvod finančných prostriedkov pri uvedených obchodoch.
12. W. D., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 20.01.2012 v hodnote 2.000.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výpisu operácií zo systému Midas vytvorený dňa 24.03.2015, kde je uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX vo výške 1.000.000,- eur zo dňa 23.01.2012 a vo výške 600.000,- eur zo dňa 04.01.2012 pripísané z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ako aj uvedený vklad v hotovosti na tento účet zo dňa 03.01.2012 vo výške 520.000,- eur, nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov.
13. P., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 04.01.2012 v hodnote 700.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výpisu operácií zo systému Midas vytvorený dňa 24.03.2015, kde je uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX v období od 05.12.2011 do 17.01.2012 v celkovej výške 608.397,52 eura prostredníctvom cezhraničných platieb z Číny, nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov. V tomto prípade bol zistený iba odosielateľ finančných prostriedkov, resp. predchádzajúci vlastník a nie pôvod finančných prostriedkov pri uvedenom obchode.
14. S. K., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF: - zo dňa 31.01.2012 v hodnote 100.000,- eur, - zo dňa 07.02.2012 v hodnote 100.000,- eur, - zo dňa 14.02.2012 v hodnote 300.000,- eur, - zo dňa 21.02.2012 v hodnote 200.000,- eur, - zo dňa 22.02.2012 v hodnote 200.000,- eur, v dobe od 31.01.2012 do 22.02.2012 v súčte spolu v hodnote 900.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zisťovala a následne zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Medzi predloženými dokumentmi sa nachádza iba výpis zo systému Midas vytvorený dňa 24.03.2015 z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti VV-Agro, s. r. o. zo dňa 21.12.2012 a posudzovanie investície do TAM-DEF, ktorá bola vykonaná S. K. dňa 21.12.2012 vo výške 900.000,- eur a nie informácie o obchodoch vykonaných v období od 31.01.2012 do 22.02.2012, čím nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov.
15. A. R. M., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 15.03.2012 v hodnote 1.400.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zisťovala a následne zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výkazu ziskov a strát za r. 2011 (zisk po zdanení - neuvedený) a r. 2012 (zisk po zdanení 453.135,- eur) spoločnosti Procam - Software, Systems & Services, k. s., IČO: 44 329 563, v ktorej je vlastníkom 50 % obchodného podielu A. R. M., nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov.
16. K. T., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.03.2012 v hodnote 1.370.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zisťovala a následne zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výkazu ziskov a strát za r. 2011 (zisk po zdanení - neuvedený) a r. 2012 (zisk po zdanení 453.135,- eur) spoločnosti Procam - Software, Systems & Services, k. s., IČO: 44 329 563, v ktorej je vlastníkom 50 % obchodného podielu K. T., nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov.
17. G. D., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 02.03.2012 v hodnote 590.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výpisu operácií zo systému Midas vytvorený dňa 24.03.2015, kde je uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX rôznymi sumami v období od 18.09.2002 do 02.03.2012, nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov.
18. E. G., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 23.09.2014 v hodnote 1.500.000,- eur a nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 23.09.2014 v hodnote 100.000,- eur, spolu v hodnote 1.600.000,- eur, kde predloženými dokladmi pri kontrole povinná osoba nepreukázala, že v čase vykonania konkrétneho obchodu zistila pôvod finančných prostriedkov, čím nesplnila uvedenú povinnosť. Predložením výpisu operácií zo systému Midas vytvorený dňa 27.03.2015, kde je uvedené kreditovanie účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.09.2014 vo výške 160.167,- eur a zo dňa 19.09.2014 vo výške 1.200.000,- eur, nebolo preukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov. V tomto prípade v čase obchodu dňa 23.09.2014 bol zistený iba odosielateľ finančných prostriedkov, resp. predchádzajúci vlastník a nie pôvod finančných prostriedkov pri uvedenom obchode.
19. Správny súd uviedol, že kontrolou bolo ďalej konštatované, že v prípade obchodnej operácie klienta P. L. N., nar. 10.01.1971 - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 04.01.2012 v hodnote 700.000,- eur a následný ich predaj (redemácia) dňa 16.01.2012 v celkovej hodnote 1.180.780,05 eura, ktorá naplnila znak jednej z foriem NOO uvedených v bode 4.2 programu, neohlásila uvedenú NOO FSJ bez zbytočného odkladu, nakoľko hlásenie o NOO č. 048/1300/12 RX-7 (predmet hlásenia osoba P. L. N.) bolo zo strany Tatra banky, a. s. podané FSJ až dňa 08.02.2012, pričom k vykonaniu NOO došlo dňa 16.01.2012, to znamená, že hlásenie o NOO bolo podané s časovým odstupom 22 dní, čo nie je splnením povinnosti ohlásiť NOO bez zbytočného odkladu.
20. V prípade obchodnej operácie klienta S. K., nar. XX.XX.XXXX - nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 21.12.2012 v hodnote 900.000,- eur, ktorá naplnila znaky NOO v zmysle § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b), g)

skutočnosť, že uvedené finančné prostriedky boli na účet povinnej osoby prevedené z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je spoločnosť VV-Agro, s. r. o. (ktorá už bola predmetom niekoľkých hlásení o NOO pre podozrenie z daňovej trestnej činnosti), a to dňa 21.12.2012, kedy S. K. nemal žiadny právny vzťah k uvedenej spoločnosti; povinná osoba predmetnú operáciu nevyhodnotila ako NOO a následne ju ako NOO neohlásila FSJ bez zbytočného odkladu.

1. Táto skutočnosť bola preukázaná predloženými dokladmi povinnou osobou pri kontrole, kde je uvedené, že prostriedky boli odoslané z účtu spoločnosti VV-Agro, s. r. o. č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré boli predtým pripísané z účtu č. XXXXXXXXXX Štátnej pokladnice vo výške 1.754.714,32 eura s popisom: PÚ - Daň z pr. hod. Ďalej sa tu uvádza, že spoločnosť VV-Agro, s. r. o. bola predmetom mnohých hlásení o NOO a transakcie na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX sú súčasťou zložitého reťazca transakcií medzi mnohými spoločnosťami, ktoré boli opakovane hlásené FSJ pre podozrenie na legalizáciu v súvislosti s daňovou trestnou činnosťou. FSJ obsah uvedených hlásení o NOO preverila a zistila, že: ? skutočnosti z predložených dokladov jednoznačne preukazujú, že spoločnosť VV-Agro, s. r. o. bola predmetom šiestich hlásení o NOO, ktoré boli ohlásené FSJ v r. 2010 a v r. 2012, a to ešte pred vykonaním obchodu zo dňa 21.12.
2. Disponent na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti VV-Agro, s. r. o. bol uvedený S. K. a menovaný ako klient mal pridelený najvyšší stupeň rizika klienta č. 3, ? skutočnosti z predložených dokladov nepreukazujú splnenie povinnosti v zmysle § 17 ods. 1 zákona povinnou osobou ohlásiť NOO alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu FSJ (až po splnení daných podmienok „neobvyklosti" posudzovaného obchodu v zmysle zákona a programu), a to obchodnú operáciu klienta S. K., nákup podielov fondu TAM-DEF zo dňa 21.12.2012 v hodnote 900.000,- eur, pretože hlásenie Tatra banky, a. s. č. 021/1300/13 RX-12 Blue Besteam Kft zo dňa 21.01.2013 konkrétne informácie v zmysle zákona o uvedenom obchode a klientovi neobsahovalo.
3. FSJ ako správny orgán vyhodnotila závažnosť nesplnenia povinností uvedených v „Oboznámení s kontrolnými zisteniami" č. PPZ-NKA-FSJ2-17-003/2014 zo dňa 12.08.2015 a na základe vyhodnotenia predložených dokladov a skutočností zistených pri kontrole na mieste u povinnej osoby, ako aj informácií uvedených vo vyjadrení povinnej osoby ku kontrolným zisteniam začala 07.10.2015, doručením upovedomenia o začatí správneho konania povinnej osobe, správne konanie vo veci uloženia pokuty za nesplnenie povinností uvedených v § 20 ods. 1, 2 písm. b), c) a h) zákona, § 10 ods. 1 písm. b) zákona, § 30 ods. 3

§ 10ods.

1 písm.

1. d)zákona pri vykonávaní základnej starostlivosti, § 15 písm.
2. a)zákona a § 17 ods. 1 zákona. 17. Po začatí správneho konania bola povinnej osobe ako účastníkovi konania daná možnosť v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a to do 7 dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania. 18. Správny súd uviedol, že ako vyplýva zo spisového materiálu, povinná osoba využila svoje zákonné právo a k začatiu správneho konania sa vyjadrila v písomnosti „Vyjadrenie účastníka správneho konania k podkladu rozhodnutia" č. 370/TAM/2015 zo dňa 14.10.2015, ktorá bola FSJ doručená dňa 19.10.2015. 19. Krajský súd poukázal na ust. § 1, § 10 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a), § 15, § 20 ods. 1, ods. 2, § 29 ods. 1, § 33 ods. 1 písm. a), ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z. II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia 20. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/92/2016-159 zo dňa 01.12.2016 podal žalovaný v postavení sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť. 21. V kasačnej sťažnosti poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave ku skutku č. 1 vo svojom rozsudku uviedol: „22. V skutku č. 1 bol žalobca sankcionovaný za porušenie ust. § 20 ods. 1, ods. 2 písm. b),
3. c)a
4. h)zákona z dôvodu, že žalobca nesplnil povinnosti uvedené v § 20 ods. 1, ods. 2 písm. b),
5. c)a
6. h)zákona tým spôsobom, že žalobca vo svojom Programe vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu nevypracoval jeho obligatórne náležitosti týkajúce sa spôsobu vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, spôsobu hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. 4 zákona a určenia osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu. 23. V danom prípade súd uvádza, že nie je sporné, že žalobca má vypracovaný Program vlastnej činnosti zameraný proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, ktorý je obsahom „Manuálu Compliciance Tatra banka Group č. 1001, účinného od 01.01.2015". Žalovaný vo svojom rozhodnutí sa opiera o tvrdenie, že tento Program neobsahoval obligatórne náležitosti v zmysle zákonných ustanovení. V tomto prípade sa súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalobcu, a síce, že Finančnej spravodajskej jednotke bol tento Manuál predložený už pri výkone kontroly v roku 2010. 24. Ak sa teda pri výkone kontroly v roku 2010 prvostupňový správny orgán oboznámil s Manuálom, ktorý sa v relevantných častiach nemenil, tak mohol objektívne zistiť jeho porušenia, ktoré však žalobcovi vytýka až v tomto konaní. V tomto prípade súd konštatoval, že od momentu tohto zistenia, t. j. v roku 2010 mu začala plynúť jednoročná subjektívna lehota podľa ust. § 10 ods. 4 citovaného zákona, v ktorej mohol žalobcovi uložiť pokutu. 25. Rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt je skutočnosť, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení zákona (bližšie pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžf/51/2010). Podľa názoru senátu Krajského súdu v Bratislave prvá objektívna možnosť, kedy sa v danom prípade správny orgán dozvedel o prípadnom porušení zákona, bola už pri výkone kontroly v roku 2010 a ak teda mal za to, že predložený Manuál predstavuje porušenie AML (rok 2010), tak od tohto momentu mu začala, podľa názoru súdu, plynúť jednoročná subjektívna lehota v zmysle ust. § 10 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z., v ktorej mohol začať voči žalobcovi administratívne konanie za porušenie ust. § 10 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona." 26. Sťažovateľ k predmetným citovaným skutočnostiam uviedol, že s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave zásadne nesúhlasí, pretože rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a to, podľa názoru sťažovateľa, z nasledovných dôvodov: 1. Povinná osoba je zaradená medzi povinné osoby podľa § 5 ods. 1 písm.
7. b)bod 4 zákona č. 297/2008 Z. z. odlišne ako Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a. s. podľa § 5 ods. 1 písm.
8. b)bod 10 citovaného zákona. 2. Povinná osoba má samostatnú právnu subjektivitu a vykonáva diametrálne odlišné predmety podnikateľskej činnosti ako Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a. s. podľa výpisu z Obchodného registra SR (vložka č. 1689/B) (ďalej len „DDS"), ktoré z hľadiska miery rizika legalizácie alebo financovania terorizmu sú absolútne rozdielne. 3. Kontrola u povinnej osoby bola vykonaná na základe poverenia riaditeľa FSJ č. PPZ-NKA­FSJ2-17/2015 zo dňa 17.02.2015, pričom kontrola vykonaná u DDS bola administratívneho charakteru zameraná na vyhodnotenie programu vlastnej činnosti, a to na základe žiadosti SJFP č. PPZ-45/BOK-FP-II-2010 zo dňa 29.01.2010 a bez riadneho poverenia na vykonanie kontroly. 4. Kontrola u povinnej osoby (TAM) sa úplne odlišovala od kontroly povinných osôb, na ktorú poukazuje žalobca vo svojich vyjadreniach, ako aj v žalobe. V danom prípade pri TAM išlo o komplexnú kontrolu dodržiavania povinností zo zákona na mieste v rozsahu uvedenom v oboznámení s kontrolnými zisteniami (č. PPZ-NKA-FSJ2-17-003/2015) a nielen o písomné administratívne vyhodnotenie programu vlastnej činnosti bez vykonania kontroly na mieste, ako v prípade DDS. 5. V uvedenom prípade začala plynúť jednoročná subjektívna lehota od 12.08.2015, to znamená dňom vydania Oboznámenia s kontrolnými zisteniami č. PPZ-NKA-FSJ2-17-003/2015, doručené žalobcovi dňa 20.08.2015 (sťažovateľ odkázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/191/2015-96, bod 67. a 69.) a nie od roku 2010, ako nesprávne posúdil Krajský súd v Bratislave. 27. Sťažovateľ mal za to, že Krajský súd v Bratislave sa nekriticky stotožnil s právnym názorom žalobcu bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami sťažovateľa, ktoré boli uvedené k predmetným skutočnostiam vo vyjadrení žalovaného č. KM-OPS1-S-92/2016 zo dňa 02.06.2016 v bode č. 3. Taktiež sťažovateľovi nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel Krajský súd v Bratislave k záveru uvedenému v odsekoch č. 135 a 136 rozsudku, že FSJ bol predložený Manuál už pri výkone kontroly v Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti Tatra banky, a. s. v roku 2010 a tak „mohla FSJ už vtedy objektívne zistiť porušenia zákona". Laxný prístup krajského súdu, podľa názoru sťažovateľa, dokazuje aj to, že tvrdenie žalobcu nebolo žiadny spôsobom preverené, pretože ak by si krajský súd vyžiadal administratívny spis č. PPZ-BOK-FP-II-45/2015, tak by zistil, že Manuál TB Group pri kontrole DDS predložený nebol a taktiež by presne vedel označiť čas začatia plynutia subjektívnej lehoty a nestanovil by ho neurčito len na rok 2010 (sťažovateľ odkázal na odsek č. 136 rozsudku). 28. Sťažovateľ považoval za potrebné uviesť, že FSJ nie je zrejmé, ako v roku 2010 mohla reálne predpokladať, že pri kontrole iného subjektu - povinnej osoby TAM v roku 2015, jej bude predložený obdobný program vlastnej činnosti, ktorý bol na žiadosť SJFP č. PPZ-45/BOK-FP-II-2010 zo dňa 29.01.2010 zaslaný SJFP pri administratívnej kontrole DDS. Z uvedeného dôvodu SJFP nemohla na základe Oboznámenia s kontrolnými zisteniami č. PPZ-BOK-FSJ-II-45-002/2010 zo dňa 07.07.2010, doručené DDS dňa 14.07.2010, začať správne konanie voči TAM, resp. rozhodnutím uložiť TAM pokutu za nesplnenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 20 zákona č. 297/2008 Z. z., nakoľko sa jednalo o úplne iný právny subjekt, kde nebolo v tom čase (rok 2010) vydané poverenie na vykonanie jeho kontroly, čiže podklad pre rozhodnutie by bol získaný nezákonne. Taktiež sa jednalo o iný druh kontroly (administratívna kontrola programu DDS a nie kontrola na mieste) plnenia povinností, preto žalovaný nemohol „začať voči žalobcovi administratívne konanie za porušenie ust. § 10 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona", ako mylne, podľa názoru sťažovateľa, uvádza krajský súd v odseku č. 137 rozsudku. Takýto postup by bol FSJ neakceptovateľný z dôvodu porušenia základných zásad správneho konania. FSJ bez spoľahlivého zistenia skutkového stavu nemôže riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť o uložení sankcie. Ad absurdum, ak by žalovaný rozhodoval v rozpore so zákonom, napr. o uložení pokuty žalobcovi, pričom by poukazoval na svoju predošlú rozhodovaciu prax (napr. možné rozhodnutie pri subjekte DDS), žalobca by sa nepochybne ohradil voči uvedenému rozhodnutiu a podal by žalobu na preskúmanie zákonnosti. 29. Sťažovateľ taktiež uviedol, že výsledky predchádzajúcich kontrol FSJ, ako aj výsledky dohľadov NBS, nie sú právne záväzné, ani netvoria podklad pre vyhodnocovanie zistení pri kontrole u povinnej osoby TAM. Len rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, resp. rozhodnutie súdu v predmetnom prípade sú pre prvostupňový správny orgán právne záväzné (sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžf/60/2014). 30. Sťažovateľ konštatoval, že smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2015/849 (na ktorú sa žalobca odvoláva) z 20.05.2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (ďalej len „smernica č. 2015/849") v čl. 45 ods. 1 uvádza, aby „členské štáty vyžadovali od povinných subjektov uplatňovanie celoskupinovej politiky a postupov" na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu, pričom jednoznačne nehovorí o identických programoch vlastnej činnosti v rámci skupiny. Zároveň v ods. 2 sa uvádza, že organizačné jednotky sú povinné dodržiavať vnútroštátne ustanovenia členského štátu transponujúceho túto smernicu, čiže aj ustanovenia § 20 ods. 1, 2 zákona. Transpozícia uvedených ustanovení do vnútroštátnej legislatívy je už v legislatívnom procese a de lege ferenda sa v novelizovanom § 20 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. precizuje povinnosť vypracúvať program vlastnej činnosti s ohľadom na vlastnú organizačnú štruktúru ako aj na predmet podnikateľskej činnosti. 31. Podľa názoru sťažovateľa si aplikáciu článku 45 ods. 1 nemožno vykladať v tom smere, že združené podnikateľské subjekty s vlastnou právnou subjektivitou s rôznym predmetom podnikania a taktiež s rôznym zaradením medzi povinné osoby v zmysle ustanovení § 5 zákona, majú mať vypracovaný „celoskupinový spoločný program" a zároveň sa týmto identickým programom všetky riadiť, nakoľko celoskupinové politiky sa majú týkať iba spoločných mechanizmov, procesov a postupov ohľadom výmeny informácií, ochrany osobných údajov, riadenia rizík (napr. bezpečnostné, reputačné, legalizácie), elektronických systémov a podobne. Uvedený postup je v rozpore s účelom ustanovenia § 20 ods. 1 zákona, ktorý vyžaduje písomné vypracovanie programu „vlastnej činnosti" povinnej osoby a nie celej skupiny. 32. K plynutiu subjektívnej lehoty sťažovateľ uviedol, že lehota (subjektívna) pre začatie konania o uložení pokuty, resp. počiatok jej plynutia je právnou skutočnosťou, ktorá sa odvodzuje od subjektívnej okolnosti, a to vlastnej vedomosti správneho orgánu o porušení povinností a zároveň má význam aj pre osobu, ktorej má byť sankcia uložená, a to najmä s prihliadnutím na zásadu právnej istoty (sťažovateľ odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Szd/1/2012 zo dňa 25.04.2013.) Na podporu tohto výkladu poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sž/23/2011 zo dňa 15.02.2012, sp. zn. 8Sž/33/2011 zo dňa 30.01.2013, v ktorých veciach bola riešená obdobná právna otázka. 33. Práve deň vypracovania písomnosti „Oboznámenie s kontrolnými zisteniami" je potom potrebné považovať za relevantný pre určenie možného začiatku plynutia subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty za správny delikt, nakoľko jeho závery konštatujú porušenie povinností zo strany žalobcu, teda až 12.08.2015 správny orgán kvalifikovane zistil porušenie zákonných povinností povinnou osobou. Tento právny názor uviedol aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2S/191/2015-96, v bode 67. a 69. 34. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal aj na skutočnosť, že právne názory uvedené žalobcom boli prekonané judikatúrou Ústavného súdu ČR, ako aj Najvyššieho správneho súdu (napr. rozsudok sp. zn. 7 As 95/2011, 6 As 15/2011, sp. zn. IV. ÚS 646/09), z ktorej vyplýva, že začiatok plynutia prekluzívnej lehoty musí byť založený na objektívnej skutočnosti, t. j. vyhotovením písomného protokolu, dokonca v niektorých prípadoch až začatím správneho konania. 35. Sťažovateľ ďalej dal do pozornosti, že z dôvodu nejednoznačného výkladu ustanovení o tom, od ktorého momentu začína plynúť správnemu orgánu subjektívna lehota na uloženie pokuty, sa navrhuje v návrhu novely zákona ustanoviť, že porušenie povinností sa považuje za zistené dňom vypracovania oboznámenia s kontrolnými zisteniami, nakoľko až v oboznámení s kontrolnými zisteniami FSJ konštatuje konkrétne všetky porušenia zákona. 36. Vo vzťahu ku skutku 2 sťažovateľ citoval z rozsudku Krajského súdu v Bratislave: „ 37. Pri skutku č. 2 konštatoval žalovaný porušenie ust. § 10 ods. 2 písm. a)

ust. § 10 ods. 1 písm.

1. b)a ust. § 15 písm.
2. a)citovaného zákona. V tomto prípade súd konštatoval procesné pochybenie zo strany žalovaného správneho orgánu, týkajúceho sa dostatočného vymedzenia náležitostí výroku rozhodnutia v správnom delikte, ktorý musí vždy spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným. Tento záver vyplýva z Odporúčania Výboru ministrov č. R

§ 10ods.

1 písm.

1. b)zákona a ustanovenie § 15 písm.
2. a)zákona/ a taktiež iné skutočnosti, ktoré zabezpečujú, aby nedošlo k zámene sankciovaného správneho deliktu s iným skutkom, ako napr. názov, registračné číslo a sídlo klientov, pri ktorých konkrétne došlo k nesplneniu povinností zo zákona. 43. Ohľadom vymedzenia času spáchania správneho deliktu a predmetu konania sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S 91/2013-98, podľa ktorého: ,,Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Je teda zrejmé, že požiadavka na vymedzenie času, kedy bol skutok spáchaný nie je samoúčelná a ani z ustanovenia § 47 správneho poriadku ani iného predpisu nevyplýva povinnosť vymedziť čas spáchania deliktu konkrétnym dňom, hodinou, resp. minútou. Predmet konania je vo výroku rozhodnutia o správnom delikte vymedzený dostatočne, ak k takémuto vymedzeniu došlo akýmkoľvek nezameniteľným spôsobom, keďže jeho účelom je, ako bolo vyššie uvedené, práve istota, že bude dodržaná zásada ne bis in idem." Ďalej sa v rozhodnutí uvádza: ,,Súd má za to, že z praktického hľadiska je nemožné vymedziť presný časový okamih, v ktorom bol žalobca povinný plniť zákonom o ochrane pred legalizáciou stanovené povinnosti." 44. Na základe uvedeného je, podľa názoru sťažovateľa, nepochybné, že identita skutkov je určená tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a skutok je označený právnou kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok takisto obsahuje aj úhrnnú sankciu uloženú za spáchané správne delikty (úvodná časť výroku, str. 1 rozhodnutia FSJ). 45. Takáto miera podrobnosti výroku je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/46/2012), čo žalovaný rozhodnutím docielil. Podľa sťažovateľa z uvedeného vyplýva, že svojím postupom neporušil namietaný čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 46. Sťažovateľ konštatoval, že žalobcovi bola po začatí správneho konania ako účastníkovi konania daná možnosť v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku, vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a to do 7 dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania. Žalobca sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril v písomnosti „Vyjadrenie účastníka správneho konania k podkladu rozhodnutia" č. 370/TAM/2015 zo dňa 14.10.2015, doručenej FSJ dňa 19.10.2015, pričom správny orgán sa s námietkami a skutočnosťami v nej uvedenými riadne vysporiadal v rozhodnutí FSJ na str. 17 až 24. 47. Podľa názoru sťažovateľa žalobca mal právo už v štádiu účastníka správneho konania (v konaní o uloženie sankcie podľa zákona) oboznámiť sa s obsahom spisu a s podkladom rozhodnutia. Žalobca ako účastník správneho konania mal preukázateľne právo oboznámiť sa s obsahom všetkých podkladov, z ktorých správny orgán vychádzal a na základe ktorých aj správny orgán rozhodol a žalobcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor na vykonanie súčinnosti, navrhovanie vykonania dôkazov, ako aj na podanie vyjadrenia. Žalovaný možnosť nahliadnutia do spisu využil až po vydaní rozhodnutia FSJ dňa 20.11.2015, s ktorého bol spracovaný úradný záznam č. PPZ-NKA-FSJ2-17-011/2015. Pri tomto úkone však žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ani inak doplniť dokazovanie v správnom konaní. 48. Sťažovateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 342/2012 z 13.09.2012, v ktorom dospel k názoru, že: ,,Účastník konania nemôže (bez ďalšieho) namietať porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces postupom alebo rozhodnutím administratívneho, prípadne súdneho orgánu, pokiaľ na ich účinnú ochranu neposkytol zákonom požadovanú súčinnosť, prípadne ju poskytol spôsobom, v rozsahu a lehote, keď je príspevok na ochranu týchto práv nulový, a preto bez akéhokoľvek reálneho významu." 49. Sťažovateľ ďalej uviedol, že pri ukladaní sankcie za súbeh viacerých správnych deliktov s rôznymi sadzbami pokút použil tzv. absorpčnú zásadu, teda správny orgán uložil za uvedené správne delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, čiže uložil sankciu v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm.
3. a)zákona, čo je uvedené na str. 26 rozhodnutia FSJ. 50. Na základe uvedených skutočností nemožno podľa sťažovateľa tvrdiť, ako v celej žalobe naznačuje žalobca, že článok 6 Dohovoru sa v danom konaní neuplatnil (pričom správny orgán vychádzal zo zásad správneho konania, dodržal všetky práva účastníkov konania uvedené v ustanoveniach §§ 3, 33, 46 a 47, ako aj právo na obhajobu a rozhodnutie riadne odôvodnil) a že mu bolo odopreté právo na spravodlivé súdne konanie a taktiež, že sa per analogiae mali uplatniť práva obvineného v zmysle Trestného poriadku pri správnom trestaní uvedeného deliktu. 51. Sťažovateľ mal za to, že identicky rovnaké práva obvineného v trestnom konaní (ktorých sa dožaduje žalobca) nemôžu byť a priori uplatňované pri právnických osobách, ktoré sa dopustili správneho deliktu podľa tohto zákona. K veci je potrebné uviesť, že správny orgán rešpektuje v konaní princíp legality, ako základný princíp viacerých koncepcií a zákonov týkajúcich sa verejnej správy, preto nemôže ísť pri realizácii práv účastníkov konania nad zákonný rámec správneho poriadku. Správnemu orgánu neboli zverené právomoci orgánu činného v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. 52. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 53. Sťažovateľ taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/46/2012, z ktorého vychádzal aj Krajský súd v Bratislave: ,,Vychádzajúc z článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z Odporúčania výboru ministrov č. R