poľovníctvo-kárne opatrenie vylúčenie z poľovníckej spol.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžk/27/2018 Identifikačné číslo spisu: 5017200387 Dátum vydania rozhodnutia: 02.04.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Nora Halmová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5017200387.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca) a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: W., právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sládkovičova č. 6, Žilina, proti žalovanému: Poľovnícka spoločnosť Kotešová - Svederník, so sídlom ul. Kotešová, právne zastúpená JUDr. Lenka Maďarová, advokátka, so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného bez spisovej značky zo dňa 06.08.2017, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu voči kárnemu opatreniu výboru Poľovníckej spoločnosti Kotešová - Svederník č. 1/2017 zo dňa 29.05.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/90/2017 zo dňa 15. mája 2018, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/90/2017 zo dňa 15. mája 2018 z r u š u j e. Po právoplatnosti rozsudku vec p o s t u p u j e na Okresný súd v Žiline na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odôvodnenie 1. 1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj len „krajský súd“) podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.08.2017 bez spisovej značky, ktorým rozhodla o odvolaní žalobcu voči kárnemu opatreniu výboru Poľovníckej spoločnosti Kotešová - Svederník č. 1/2017 zo dňa 29.05.2017. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 1.2 Krajský súd vyhodnotil prvú žalobnú námietku o nedostatku náležitostí prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia ako dôvodnú, avšak z iných dôvodov. Obrana žalovaného uvedená v doplnení dupliky, že na disciplinárne konanie poľovníckych organizácií sa nevzťahuje Správny poriadok, ktorý žiadal žalobca v danej veci aplikovať, je dôvodná, pretože je potrebné skonštatovať, že poľovnícke organizácie v zmysle § 32 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) sa riadia (aj v otázkach disciplinárnych - kárnych deliktov) vlastnými stanovami, ktoré musia byť v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Náležitosti rozhodnutí orgánov poľovníckych organizácií teda nie sú zakotvené v Správnom poriadku, ale v ich stanovách. Súčasťou stanov žalovaného je aj článok 6 Členská disciplína bod 3, kde je konkrétne stanovené, aké náležitosti musia obsahovať či už rozhodnutie výboru Poľovníckej spoločnosti (ďalej len „PS“) o uložení kárneho opatrenia alebo rozhodnutie členskej schôdze o odvolaní. Obidve tieto rozhodnutia musia mať písomnú formu a musia mať náležitosti uvedené v tomto článku. Krajský súd ďalej uviedol, že čo sa týka prvostupňového rozhodnutia, nie je v ňom uvedený skutok tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Chýba najmä miesto a čas spáchania skutku a konkrétne skutkové okolnosti spáchania skutku, týkajúceho sa žalobcu. Vymedzenie skutkov v prvostupňovom rozhodnutí je len všeobecné a nie je z neho zrejmé, ktorý skutok sa vzťahuje na ktorého obvineného z kárneho deliktu. Taktiež v ňom chýba odôvodnenie, čo je v rozpore s čl. 6 Členská disciplína bod 3 stanov. Odvolacie rozhodnutie musí mať taktiež písomnú formu a nie je postačujúce, že výsledok hlasovania o odvolaní bol zachytený v zápisnici z členskej schôdze zo dňa 06.08.2017. Písomné vyhotovenie odvolacieho rozhodnutia nenahrádza ani oznámenie o nevyhovení odvolaniu žalobcu zo dňa 09.08.2017. Samotné druhostupňové rozhodnutie v písomnej forme teda nebolo vôbec vydané. Krajský súd bol názoru, že je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 1.3 Čo sa týka ďalšej námietky, a to že nedošlo k dôvodom na vylúčenie, a to ani v bode 1 ani v bode 2, ako sú uvedené v prvostupňovom správnom rozhodnutí, táto námietka je predčasná. K tomuto bodu žaloby sa správny súd nemôže vyjadriť pre nedostatočné špecifikovanie konkrétnych porušení vo výroku prvostupňového rozhodnutia, tzn. že nie je zrejmé, k akému porušeniu podľa žalobcu ani nemalo dôjsť. 1.4 Poslednú námietku žalobcu krajský súd (ďalej aj „správny súd“) vyhodnotil ako dôvodnú. V zmysle čl. 6 Členská disciplína bod 5 stanov členská schôdza môže odvolanie zamietnuť nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. V článku 6 Členská disciplína bod 7 je uvedené, že je možnosť hlasovať aj tak, že sa odvolaniu vyhovie taktiež nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PS. Tento články sú v súlade aj s článkom 6 Členská schôdza PS bod 4, písmeno c/ stanov, ktorý konkrétne uvádza, že v odvolacom konaní o vylučovaní členov PS a zamietnutí odvolania voči kárnemu rozhodnutiu výboru PS sa rozhoduje súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých členov. Či už bol návrh na hlasovanie špecifikovaný v zmysle článku 6 Členská disciplína bod 7 ako hlasovanie o vyhovení odvolania alebo v zmysle článku 6 Členská disciplína bod 5 ako hlasovanie o zamietnutí odvolania, oba tieto spôsoby sú možné, lebo sú v súlade so stanovami. V danom prípade zo zápisnice z členskej schôdze zo dňa 06.08.2017 vyplýva, že návrh na hlasovanie bol formulovaný ako hlasovanie o vyhovení odvolaniu žalobcu. Za vyhovenie hlasovania hlasovalo 19 členov a proti vyhoveniu (t.j. za zamietnutie odvolania) 21 členov. Z uvedeného však vyplýva, že vzhľadom na to, že všetkých členov poľovníckej spoločnosti ku dňu hlasovania bolo 51 (vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.01.2018 na č. l. 40 súdneho spisu), nebol dosiahnutý potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov za zamietnutie odvolania, ktorý by bol najmenej 26 členov. Aby bolo rozhodnuté tak, ako to uviedol žalovaný v oznámení zo dňa 09.08.2017, t.j. že členská schôdza nevyhovela odvolaniu žalobcu, proti vyhoveniu malo hlasovať najmenej 26 členov, aby bola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov. Tá však nebola dosiahnutá. 1.5 Zo stanov (článok 6 Členská disciplína, body 5, 7) vyplýva, že o odvolaní voči rozhodnutiu o kárnom opatrení členská schôdza rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PS. Článok 6 Členská schôdza bod 4, písmeno c/ zdôrazňuje takýto mechanizmus v odvolacom konaní o vylučovaní členov PS. V danom prípade bolo rozhodované v odvolacom konaní práve o kárnom opatrení vylúčení z PS. V tomto prípade vždy musí byť rozhodnutie o takomto odvolaní (či už vyhovuje odvolaniu alebo odvolanie zamieta) členskou schôdzou odhlasované nadpolovičnou väčšinou všetkých členov poľovníckej spoločnosti, čo sa však v danom prípade nestalo. Preto je potrebné konštatovať, že ide o tzv. paat, to znamená, že rozhodnutie nebolo vydané kompetentným správnym orgánom, a preto ho bolo potrebné zrušiť aj podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. 2. 2.1 Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 462 ods. 1 SSP, alternatívne, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2.2 Žalovaný v kasačnej sťažnosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2017 sp. zn. 1KO/33/2017, v zmysle ktorého rozhodnutia poľovníckej organizácie nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Ani zákon o poľovníctve ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto takéto rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 2 SSP. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Žalovaný preto zastáva názor, že žalobca sa mal ochrany svojich práv domáhať na všeobecnom súde. 2.3 Ďalej je názoru, že nesprávne právne posúdenie správnym súdom okrem iného spočíva aj v tom, že sa nevysporiadal s námietkou vznesenou ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Dňa 26.09.2017 žalovaný žalobcovi vyplatil finančné prostriedky predstavujúce jeho vklad do poľovníckeho združenia. Prevzatím finančných prostriedkov sa teda žalobca sám dobrovoľne rozhodol konkludentne ukončiť členstvo v poľovníckom združení. S uvedenou skutočnosťou sa správny súd nevysporiadal a ani neuviedol žiadny argument. V dôsledku toho podľa názoru žalovaného trpí rozhodnutie správneho súdu vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 3. 3.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk 3.2 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 3.3 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 3.4 Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil nasledovný skutkový stav: Výbor Poľovníckej spoločnosti Kotešová - Svederník kárnym opatrením č. 1/2017 zo dňa 29.05.2017 uložil žalobcovi kárne opatrenie vylúčenie z poľovníckej spoločnosti. Uviedol v ňom, že na zasadnutí dňa 12.05.2017 výbor konštatoval, že členovia W. porušujú stanovy poľovníckej spoločnosti strana 3 Povinnosti členov bod c/, v ktorom je uložené dôsledne rešpektovať a dodržovať pravidlá občianskej a poľovníckej morálky. Ďalej stanovy strana 6 Členská disciplína bod 1. môže výbor PS podľa miery zavinenia a ostatných okolností uložiť citované kárne opatrenia v bodoch a, b, c, d. Výbor ich konanie a vyjadrenia hodnotí ako hrubé porušovanie stanov, noriem slušnosti a medziľudských vzťahov medzi poľovníkmi, členmi ich PS a konaní v rozpore so záujmami PS. Popis porušovania: organizovanie stretnutí členov so zámerom presadzovania skupinových záujmov v činnosti PS a členov vyplývajúcich z interných predpisov: znevažovanie činnosti poľovníckeho hospodára v súvislosti so Siegetovým memoriálom, znevažovanie činnosti výboru. Výbor považuje uvedené skutočnosti za hrubé porušovanie medziľudských vzťahov medzi členmi, čo sa prejavilo pri vzájomnej komunikácii. Ich konanie je v rozpore so záujmami väčšiny členov PS a poľovníckej spoločnosti. Na základe uvedených skutočností mu výbor uložil kárne opatrenie vylúčenie z PS. 3.5 Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodovala členská schôdza Poľovníckej spoločnosti Kotešová Svederník, ktorá dňa 06.08.2017 nevyhovela odvolaniu žalobcu. O tom bol písomne žalobca upovedomený listom zo dňa 09.08.2017 nazvanou ako Kárne opatrenie - odvolanie, kde sa uvádza, že vo veci jeho odvolania voči kárnemu opatreniu č. 1 zo dňa 12.05.2017 mu poľovnícka spoločnosť oznamuje, že členská schôdza konaná dňa 06.08.2017 nevyhovela jeho odvolaniu. Týmto kárne opatrenie nadobúda platnosť dňom 06.08.2017. 3.6 Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Namietol, že ani jedno z rozhodnutí nemá náležitosti podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku a absentuje v nich nielen výroková časť ale aj akékoľvek odôvodnenie, čo ich robí nepreskúmateľnými a arbitrárnymi. Poukázal na to, že uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na vylúčenie z poľovníckej organizácie. Bod 1, uvedený v dôvodoch na vylúčenie, nie je založený na pravde a existencia takéhoto konania nevyplýva zo žiadnej skutočnosti obsiahnutej v rozhodnutí. V prípade bodu 2 je pravda, že vyslovil kritický názor na činnosť hospodára, ale podľa názoru išlo iba o využitie práva na názor. Došlo aj k porušeniu stanov pri rozhodovaní členskej schôdze, nakoľko v zmysle stanov strana 4, článok 6, bod 4 písmeno c/ je na rozhodnutie o vylúčení člena na základe rozhodnutia o disciplinárnom opatrení na členskej schôdzi potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov na zamietnutie odvolania proti kárnemu rozhodnutiu výboru. V danom prípade sa nemohlo hlasovať o prijatí odvolania, resp. jeho vyhovení, ale o potvrdení rozhodnutia. V dôsledku nesprávne položenej otázky je zrejmé, že sa nedosiahla potrebná väčšina na potvrdenie rozhodnutia výboru. Žiadal napadnuté rozhodnutie členskej schôdze zo dňa 06.08.2017 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 3.7 Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.11.2017. Čo sa týka prijatia napadnutého rozhodnutia, toto bolo prijaté na členskej schôdzi dňa 06.08.2017, kde bolo vykonané tajné hlasovanie s otázkou, či členská schôdza vyhovuje odvolaniu žalobcu proti kárnemu opatreniu č. 1/2017. V tajnom hlasovaní bolo za vyhovenie odvolania 19 členov, proti vyhoveniu 21 členov, 5 členov sa zdržalo a 1 hlas bol neplatný. Na základe výsledkov hlasovania bolo rozhodnuté, že odvolaniu žalobcu nebolo vyhovené, nakoľko v zmysle stanov strana 6, odsek 7 nebolo odvolaniu vyhovené. Následne bolo žalobcovi zaslané oznámenie, že členská schôdza nevyhovela jeho odvolaniu. Žalovaný nesúhlasil s tým, že rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa Správneho poriadku. V kárnom opatrení je uvedené, v čom boli porušené stanovy spoločnosti, je tam uvedený popis porušovania, a tak isto je tam poučenie o odvolaní. Čo sa týka rozhodnutia členskej schôdze o odvolaní, za toto je považovaná zápisnica o hlasovaní, ako aj samotná zápisnica z členskej schôdze. So samotným výsledkom hlasovania bol žalobca oboznámený, nakoľko bol prítomný na tejto členskej schôdzi. Čo sa týka namietaného porušenia stanov pri rozhodovaní členskej schôdze o vylučovaní člena, uviedol, že výbor uložil kárne opatrenie - vylúčenie v zmysle stanov, ako to má určené vo svojich právomociach. Nakoľko žalobca opakovane ignoroval výzvy výboru na doplnenie odvolania, vec bola postúpená na členskú schôdzu, kde sa dalo hlasovať o odvolaní, ktoré ústne predniesol žalobca. Jeho odvolanie nebolo potvrdené väčšinou, tak ako je to požadované podľa stanov strana 6, odsek 7. Otázka pri hlasovaní o odvolaní proti kárnemu opatreniu bola položená v zmysle tohto ustanovenia, čo nie je ničím zakázané. Žiadal, aby bola žaloba zamietnutá. Nakoniec poukázal na to, že žalobca najskôr opakovane ignoroval výzvy výboru na doplnenie svojho odvolania, čím vlastne zabránil prípadnému zrušeniu kárneho opatrenia v autoremedúre zo strany výboru a následne podáva žalobu v zastúpení advokátom. 3.8 Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 20.12.2017. Zopakoval žalobné dôvody uvedené už v žalobe. Zároveň uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 3.9 Žalovaný sa na repliku žalobcu vyjadril duplikou zo dňa 11.01.2018. Poukázal na to, že poľovnícka spoločnosť mu po vydaní napadnutého rozhodnutia poukázala finančné prostriedky 1.410,41 € na jeho účet, ktoré žalobca 29.09.2017 prevzal. Ich prevzatím (členského podielu členského príspevku na rok 2017, podielu na poľovníckom dome a hodnoty bodov za ulovené diviača) sa sám dobrovoľne rozhodol ukončiť členstvo v poľovníckej spoločnosti. V podaní zo dňa 29.01.2018 uviedol na námietku, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú náležitosti v zmysle Správneho poriadku, že v zmysle § 2 Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory na konanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní ani zákon o priestupkoch. 3.10 Zo zápisnice z členskej schôdze Poľovníckej spoločnosti Kotešová - Svederník konanej 06.08.2017 bod 5 Hlasovanie o vyhovení odvolania, výsledok hlasovania vyplýva, že sa hlasovalo o vyhovení odvolaniu žalobcu proti kárnemu opatreniu výboru PS č. 1/2017 zo dňa 12.05.2017. Výsledok hlasovania bol taký, že vydaných bolo 46 hlasovacích lístkov, za vyhovenie odvolaniu hlasovalo 19 členov, proti hlasovalo 21 členov, zdržali sa piati členovia, neplatný bol jeden hlasovací lístok. 4. 4.1 Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4.2 Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú

1. a)právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,
2. b)správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
3. c)všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,
4. d)súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese,
5. e)rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
6. f)rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,
7. g)rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,
8. h)rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 4.3 Podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá
9. a)je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,
10. b)má sídlo na území Slovenskej republiky,
11. c)je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,
12. d)riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. 4.4 Podľa § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve, poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie. 4.5 Podľa § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve, občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona. 5. 5.1 Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou právomoci správneho súdu v prejednávanej veci konať a rozhodnúť. 5.2 V rozhodnutí sp. zn. 2Sdo/4/2012 zo dňa 22.08.202012 senát Najvyššieho súdu SR konštatoval, že „poľovníctvom sa rozumie súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Poľovníctvo je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia; poľovníctvo nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy (§ 1 zákona č. 23/1962 Zb.). Právom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri; právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie (§ 2 zákona č. 23/1962 Zb.). ... Zákonodarca v tomto ustanovení definoval verejný záujem štátu na výkone práva poľovníctva. Verejný záujem je pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom, či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. Na účely zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb. sa verejných záujmom rozumie záujem na zachovaní, zveľaďovaní, ochrane a optimálnom využívaní genofondu zveri, prírodného bohatstva Slovenskej republiky ako aj na tvorbe, ochrane a využívaní životného prostredia, cieľavedomý chov zveri, ochrana zveri a lov zveri. Na tejto činnosti, ktorá má za cieľ slúžiť v prospech celej spoločnosti, nie len jednotlivcom, sa podieľajú aj poľovnícke združenia (§ 4 ods. 1, § 1, § 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Preto poľovnícke združenie vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Z tejto časti preto vyplýva, že z hľadiska verejného záujmu poľovnícke združenia spĺňajú podmienky definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Na tejto skutočnosti nič nemení ani úmysel zákonodarcu umožniť privlastnenie si ulovenej alebo inak usmrtenej zveri, zber zhody parožia a vajec pernatej zveri, nakoľko tento quasi súkromný záujem je subsumovaný vo vyššie uvedenom verejnom záujme a je regulovaný verejným záujmom a štátom - neoprávnené zasahovanie do práva poľovníctva (napríklad privlastňovanie si ulovenej alebo usmrtenej zveri, zber parožia, neoprávnené prechovávanie zveri) alebo do práva rybárstva je zákonom sankcionované. Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Aj vyhodnotenie tejto časti vedie k záveru, že poľovnícke združenie je záujmovým združením, teda záujmovou samosprávou sui generis. Situácia sa nezmenila ani za účinnosti nového zákona o poľovníctve č. 247/2009 Z.z. od 1. septembra 2009.“ 5.3 Z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR síce možno vyvodiť, že poľovnícke združenie je záujmovou samosprávou sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia za určitých podmienok môžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, avšak nemožno opomínať zásadnú podmienku - musí ísť o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. V citovanom rozhodnutí sa jednalo o disciplinárne previnenie žalobcu, následkom ktorého bolo uloženie disciplinárneho opatrenia - vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Disciplinárne previnenie člena poľovníckeho združenia vyplýva z porušenia Disciplinárneho poriadku vydávaného Slovenským poľovníckym zväzom. Súdnemu prieskumu v správnom súdnictve by podliehalo napríklad aj rozhodnutie vydané v dôsledku toho, že by sa člen združenia dopustil priestupku alebo iného správneho deliktu v zmysle zákona o poľovníctve. 5.4 V rozhodnutí sp. zn. 6Nds/1/2015 najvyšší súd vychádzal z vyššie citovaného rozhodnutia sp. zn. 2Sdo/4/2012, pričom v danom prípade sa opätovne jednalo o disciplinárne previnenie člena poľovníckeho združenia - porušenie poľovníckej disciplíny a opätovné nedodržanie povinností, ktoré mu vyplývali z funkcie finančného hospodára poľovníckeho združenia, t. j. napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. 5.5 V prejednávanej veci sa žalobca dopustil porušenia Stanov a Domáceho poriadku poľovníckej spoločnosti, t. j. predpisov vykazujúcich rýdzo súkromnoprávny charakter, keďže boli vydané poľovníckou spoločnosťou, ktorá má povahu právnickej osoby. Napadnuté uznesenie je síce rozhodnutie o právach a povinnostiach člena poľovníckeho združenia ako fyzických osôb, nie sú však rozhodnutiami vydanými vo verejnom záujme. Podmienkou pre súdny prieskum v správnom súdnictve je, aby išlo o rozhodnutie orgánu uvedeného v ustanovení § 6 ods. 1 SSP, čo v danom prípade nemožno konštatovať. 5.6 Účastník konania vystupuje v prejednávanej veci ako súkromnoprávny subjekt, ktoré rozhodujú na základe stanov a domáceho poriadku poľovníckej spoločnosti v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej. Pod prieskum správneho súdu nemožno podradiť rozhodnutia poľovníckej spoločnosti týkajúce sa pomerov spoločnosti a jej členov. Vzťahy poľovníckeho združenia a jeho členov v rovine narušenia medziľudských vzťahov či znevažovania orgánu poľovníckej spoločnosti je potrebné dôsledne odlišovať od disciplinárnych konaní vedených voči členom poľovníckeho združenia, kde je zrejmý verejnoprávny charakter rozhodnutí. „Verejnoprávny charakter vyplýva z verejného záujmu štátu na ochrane poľovníctva, kde je subjekt porušujúci riadny výkon tohto práva správne trestaný“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nds/2/2016 zo dňa 26.05.2016). 5.7 Stanovisko k problematike súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných poľovníckymi združeniami v správnom súdnictve zaujal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. PL. ÚS 19/2014 zo dňa 16.03.2016 konštatoval, že „v právnom štáte je absolútne vylúčené priznať akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenia bez explicitnej opory v zákone. Zákon o poľovníctve žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva. Eventuálne rozhodnutie stanovami určeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno-právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič nemení skutočnosť, že zákon o združovaní sa na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje evidentný verejnoprávny rozmer“. 5.8 V neposlednom rade kasačný súd poukazuje na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 1KO 33/2017 zo dňa 10.10.2017 ustálil záver, že „zákon o poľovníctve ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto takéto rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 2 SSP. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. ... v prejednávanej veci ide o občianske konanie „sui generis“, v ktorom ustanovenia Správneho súdneho poriadku aplikovať nemožno, pretože uznesenia členskej schôdze bezpochyby nemožno považovať za rozhodnutia v oblasti verejnej správy“. 5.9 Vzhľadom na vyššie uvedené závery, konštatovania či citovanú súdnu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach uplatnenia práv a povinností člena združenia, ako aj vo veciach medziľudských vzťahov členov združenia, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je potrebné v predmetnej právnej veci postupovať podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a napadnuté uznesenia členskej schôdze poľovníckej spoločnosti preskúmať v občianskoprávnom konaní, na základe klasickej civilnej žaloby. 5.10 Najvyšší súd SR sa nezaoberal ďalšími námietkami sťažovateľa, vzťahujúcimi sa k veci samej, vzhľadom na zistenú procesnú vadu - nedostatok právomoci správneho súdu v predmetnej veci konať a rozhodnúť. 5.11 Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. 5.12 Podľa § 97 SSP, Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 5.13 Podľa § 98 ods. 1 SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
13. a)o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté,
14. b)o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie,
15. c)bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť,
16. d)bola podaná oneskorene,
17. e)bola podaná zjavne neoprávnenou osobou,
18. f)žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50,
19. g)je neprípustná,
20. h)tak ustanoví tento zákon. 5.14 Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 5.15 Kasačný súd vzhľadom na konštatovanie o nedostatku právomoci správneho súdu v predmetnej veci konať a rozhodnúť, v súlade s ustanovením § 462 ods. 1 SSP, rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu č. k. 30S/90/2017 zo dňa 15.05.2018 zrušil. Po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená na Okresný súd v Žiline na ďalšie konanie, v súlade s ustanovením § 97 SSP. Vzhľadom k tomu, že zistený nedostatok procesnej podmienky konania nie je neodstrániteľným nedostatkom podľa § 99 písm. b/ SSP a taktiež nie je daný dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP, najvyšší súd nemal inú možnosť ako vec postúpiť vecne a mieste príslušnému Okresnému súdu v Žiline, ktorý ako súd civilný bude konať a rozhodovať o žalobe. 6. 6.1 O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne Okresný súd Poprad. 6.2 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.