6 Daňového poriadku v citovanom znení správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt
osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
osobitných predpisov. 2. Určený rozdiel dane vyplynul z výsledku daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004 Z.z.“) za zdaňovacie obdobie september 2011, zachyteného v protokole z daňovej kontroly č. 20693743/2015 z 19.08.2015 (ďalej len „protokol“).
správu dane kontrolou nebolo preukázané žalobcom fakturované intrakomunitárne dodanie tovaru (pneumatík) českým spoločnostiam NPO GROUP s.r.o., CZ28121597 (celková suma 95.623,10 eura), TEN O´CLOCK s.r.o., CZ48244783 (celková suma 55.663,10 eura), JOPECO, spol. s r.o., CZ25252135 (celková suma 35.152,48 eura), Pneu servis International, spol. s r.o., CZ15789276 (celková suma 11.409,40 eura) s oslobodením od dane
č. 222/2004 Z.z.
1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 3. Správca dane prijal záver, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri časti dodávok tovaru uvedeným odberateľom v inom členskom štáte a nakoľko táto časť dodávok tovaru spĺňa podmienky predmetu dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z., išlo o dodanie tovaru v tuzemsku
č. 222/2004 Z.z. so vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 cit. zákona.
1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
1 zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. II. Konanie na správnom súde A)
zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s administratívnym spisom, nariadil vo veci pojednávanie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zrušil
1 písm.
názoru správneho súdu nedôvodné, pretože ak sa tovar nakladal v popoludňajších či večerných hodinách, skutočnosť, že auto vykonávajúce prepravu tovaru prekročilo hranicu s Českou republikou až po polnoci, príp. v skorých ranných hodinách na druhý deň, nemôže vyvrátiť ďalšie dôkazy, najmä potvrdenie dodaní tovaru odberateľom do jeho skladov v Českej republike. Tiež je
správneho súdu nelogické spochybnenie dodania tovaru v prípadoch, ak z mýtneho systému bol preukázaný prejazd vozidla v deň dodania tovaru uvedený na faktúre tým, že táto skutočnosť sama osebe nepotvrdzuje, že predmetné vozidlo viezlo konkrétny tovar práve z uvedenej faktúry deklarovanému odberateľovi, alebo spochybniť dodanie tovaru z dôvodu, že jazda sa javí neekonomická. V zmysle § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. ak prepravu tovaru zabezpečuje dodávateľ, je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (žalobca splnil), písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou (z predložených čestných vyhlásení je zrejmé potvrdenie prijatia tovaru odberateľmi). Okrem týchto dokladov žalobca predložil i ďalšie doklady - dodacie listy, doklady o prijatí platieb za tovar (v zmysle § 43 ods. 5 písm. d/ zák. č. 222/2004 Z.z.).
krajského súdu oprávnené, a to nielen z dôvodu, že uvedené spoločnosti sú nekontaktné, ale i z dôvodu, že za dané zdaňovacie obdobie nepodali daňové priznanie k DPH, čestné prehlásenie je vystavené až po 6-mesačnej lehote od dodania tovaru. Povinnosť preukázať oprávnenosť tvrdení a dôkazných prostriedkov je na daňovom subjekte, nie na daňovom orgáne, ktorý len verifikuje skutočnosti a doklady predkladané daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 12. Čo sa týka námietky žalobcu k návrhu na doplnenie dokazovania správcom dane výsluchom konateľov odberateľských spoločností, krajský súd uviedol, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý žalobcovi oznámil, z akých dôvodov dôkaz nevykoná. V prípade nekontaktných spoločností však správca dane ani prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií nemohol preveriť tvrdenia žalobcu, a preto
názoru správneho súdu sa mal pokúsiť tieto tvrdenia preveriť predvolaním navrhnutých osôb - konateľov nekontaktných spoločností a až následne ustáliť skutkový stav. III. Obsah kasačnej sťažnosti / stanoviská A)
sťažovateľa je preto prekvapivé, rozporuplné a pre sťažovateľa neopodstatnené odôvodnenie správneho súdu, že žalobca predložil vierohodné doklady o dodaní tovaru do Českej republiky spoločnostiam JOPECO, spol. s r.o. a Pneu servis International, spol. s r.o., pri ktorých sám zabezpečoval prepravu tovaru, označil vozidlá, ktoré prepravu vykonávali a tým splnil zákonom stanovené podmienky na oslobodenie od DPH. 15. Ďalej sťažovateľ konštatoval, že krajský súd sa výrazne odklonil od procesných postupov daňového konania ustálených rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukázal najmä na rozsudok sp. zn. 4Sžf/4/2015 z 10.09.2015, v ktorom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril k účelu daňového konania a k dôkaznej povinnosti daňového subjektu a zásade voľného hodnotenia dôkazov, a na rozsudok 4Sžf/30/2014 z 17.02.2015,
ktorého zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu. Sťažovateľ má za to, že odôvodnenie rozsudku správneho súdu je v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúceho sa rozloženia dôkazného bremena a je aj v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/91/2016-100 z 07.03.2017, v ktorom správny rozhodoval v rovnakej veci, za iné zdaňovacie obdobie, pričom k námietke nevypočutia konateľov odberateľských spoločností zaujal stanovisko o jej neodôvodnenosti, keďže správca dane mal dostatok potrebných informácií k dodaniu tovaru a jeho preprave.
žalobcu presvedčivé a úplné. 20. K výhradám sťažovateľa o nepriradení konkrétnych vozidiel k príslušným faktúram v posudzovanom zdaňovacom období žalobca uvádza, že vykonanie dopravy zo strany dodávateľa vo vzťahu k týmto spoločnostiam pri tovare uvedenom v príslušných faktúrach bolo pre účely splnenia podmienok na oslobodenie od dane dostatočne preukázané. Pri množstve prepráv tovaru zabezpečovaných žalobcom týmto spoločnostiam, ako aj množstvu ďalších odberateľov a pri takom časovom odstupe je to vždy veľmi náročné, keď navyše spoločnosť, u ktorej žalobca zmluvne dojednal monitorovanie jeho vozidiel prepravujúcich tovar, z dôvodov nesplnenia svojich zmluvných záväzkov voči žalobcovi neposkytla žalobcovi úplnú evidenciu, z ktorej by žalobca pre tieto účely mohol čerpať a z ktorého dôvodu žalobca zároveň inú osobitnú evidenciu nevykonával (spoliehajúc sa na úplné výstupy z uvedeného monitorovania pohybu vozidiel). Krajský súd však dospel k správnemu záveru, že pri dodávkach tovaru týmto dvom spoločnostiam do Českej republiky bolo aj vykonanie prepravy tovaru dostatočne preukázané pre účely splnenia podmienok na priznanie oslobodenia od dane, a preto námietky žalovaného v tejto časti kasačnej sťažnosti nie sú
žalobcu vôbec opodstatnené. 21. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa odklonu krajského súdu od procesných postupov daňového konania ustálených rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky označenými žalovaným, ani táto nie je
žalobcu vôbec opodstatnená. Namietaný postup správcu dane, ktorý by sa mal pokúsiť preveriť tvrdenia žalobcu predvolaním navrhnutých osôb - konateľov nekontaktných spoločností a až následne ustáliť skutkový stav, by
názoru žalobcu bol v rozpore s právnymi závermi vyplývajúcimi z príslušných rozhodnutí, na ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal, ale naopak bol by plne v súlade s právom žalobcu ako daňového subjektu na zachovávanie jeho práv a právom chránených záujmov v daňovom konaní v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku a bol by naplnením postupu správcu dane pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku a tiež by bol v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 2, 3 a 4 ako aj § 25 ods. 1 a § 44 ods. 1 Daňového poriadku. 22.
žalobcu je nesporné, že ako daňový subjekt má právo v daňovom konaní navrhovať vykonanie dôkazov, ktoré procesný predpis v rámci daňového konania vykonať umožňuje a že ak žalobca na preukázanie dodania tovaru do Českej republiky pri spoločnostiach, ktoré sa neskôr stali nekontaktnými (TEN O'CLOCK s.r.o. a NPO GROUP s.r.o.) navrhol vykonať dokazovanie výsluchom konateľov týchto spoločností ako svedkov v daňovom konaní, tak išlo o zákonné právo žalobcu navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pokiaľ správca dane takéto dokazovanie vykonať odmietol, bol jeho postup nesprávny. Z kontextu ostatných dôkazov preukazujúcich dodanie tovaru týmto spoločnostiam v zmysle príslušných faktúr, kde bolo preukázané, že predmetný tovar sa do dispozície týchto spoločností v danom čase skutočne dostal a sporné boli okolnosti týkajúce sa prepravy tohto tovaru, ktorú si zabezpečovali odberatelia, je zrejmé, že svedecká výpoveď konateľov týchto spoločností by mohla viest' k úplnému odstráneniu akýchkoľvek nejasností v tejto veci a teda ku zisteniu objektívneho stavu veci. Preto odmietnutie vykonania takéhoto dokazovania zo strany správcu dane ako aj sťažovateľa bolo
žalobcu v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami. 23.
žalobcu právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti poukázal, nemožno interpretovať tak, že by umožňovali svojvôľu daňových orgánov v daňovom konaní pri vedení dokazovania a umožňovali by odmietnuť aj také dokazovanie navrhované daňovým subjektom, ktoré je pre zistenie objektívneho stavu veci potrebné a rozhodujúce. Preto námietky sťažovateľa aj v tejto časti kasačnej sťažnosti sú
žalobcu nesprávne a neopodstatnené. IV. Právne názory kasačného súdu 24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Najvyšší súd“) konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom
2 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 S.s.p. potrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k záveru, že nie je spôsobilá spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. marca 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 25. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v § 453 S.s.p. prieskum prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd primárne na základe dôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov konania správneho súdu a napadnutého rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov. V takto vymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.) o preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti vyššie uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti. 26. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm.
5 zák. č. 222/2004 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uskutočnenia posudzovaných obchodov) platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane
odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
zák. č. 222/2004 Z.z., ktorý je výsledkom implementácie spoločnej úpravy systému DPH stanovenej predovšetkým v smernici 2006/112/ES, oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom osoba identifikovaná na daň v tomto členskom štáte. Zásadne platí, že pokiaľ tovar fyzicky neopustí územie členského štátu dodávateľa, ide o vnútroštátnu dodávku, ktorá musí byť zdanená v tuzemsku
1 zák. č. 222/2004 Z.z. 29. Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (intrakomunitárnych dodávkach) i spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravuje § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z.z. Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať na zreteli ciele platnej smernice 2006/112/ES a tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho dvora. Ako správne poznamenal krajský súd v napadnutom rozhodnutí, spôsob preukazovania realizácie intrakomunitárnej dodávky, v zmysle uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu, závisí
5 zák. č. 222/2004 Z.z. od toho, či prepravu vykonal dodávateľ, odberateľ alebo na účet niektorého z nich iná osoba (prepravca). V prejednávanej veci vykonanie prepravy zabezpečoval pre spoločnosť NPO GROUP s.r.o. a TEN O´CLOCK s.r.o. odberateľ, pre spoločnosti JOPECO, spol. s r.o. a Pneu servis International, spol. s.r.o. dodávateľ - žalobca. 30. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že spoločnosť NPO GROUP s.r.o., ktorá mala prepravu tovaru zabezpečovať, je nekontaktná, za zdaňovacie obdobie september 2011 nepodala daňové priznanie k DPH, registrácia DPH jej bola z úradnej moci zrušená. Žalobca predložil čestné prehlásenie zo dňa 15.01.2013, z ktorého vyplýva, že uvedenej spoločnosti bol dodaný tovar
faktúr vystavených v roku 2011 a 2012, tovar spoločnosť prevzala a uhradila cenu za tovar, tovar opustil územie Slovenskej republiky, čím bola splnená pre žalobcu podmienka pre oslobodenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu
zákona DPH. Žalobca okrem faktúry a čestného prehlásenia predložil doklad o úhrade tovaru, dodacie listy s údajom „1C 39126“ a skladové výdajky. Okrem uvedeného čestného prehlásenia žalobca nepredložil žiadny doklad o preprave tovaru z územia SR na územie ČR. Správca dane zistil, že motorové vozidlo s evidenčným číslom 1C 39126 s platnosťou od 06.06.2011 do 07.05.2012 bolo registrované v EMS s prevádzkovateľom Pneu servis Internacional spol. s r. o. Dňa 26.09.2011 (faktúra č. 2011/02223) boli zistené mýtne transakcie vozidla v Beluši, jazdilo na území SR a dňa 27.09.2011 prekročilo hranice s ČR. K faktúre č. 2011/02247 z 28.09.2011 správca dane nezistil žiadne mýtne transakcie uvedeného vozidla, na nákladovom liste je však dátum 26.09.
údajov vykázaných vo VIES. Správca dane konštatoval, že v čase vyrubenia dane spoločnosti TEN O´ CLOCK s. r.o. neboli v systéme VIES údaje o tovare v hodnote 10.818 eur za september 2011 z dôvodu, že žalobca podal dodatočný súhrn výkazov až dňa 05.03.2014, a preto v tejto výške hodnoty tovarov nebola daň vyrubená. Česká finančná správa zároveň správcovi dane oznámila, že má dôvodné podozrenie, že v prípade obchodovania tejto spoločnosti (ako i spoločnosti NPO GROUP s.r.o.) so spoločnosťou Pneu servis Internacional spol. s r.o. v rámci obchodného reťazca dochádza ku karuselovým podvodom, spoločnosť TEN O´ CLOCK s. r.o. pri nadobudnutí tovaru od žalobcu plnila funkciu „missing tradera“, zmiznutého obchodníka.
správcu dane nepreukázalo prepravu tovaru z konkrétnych faktúr deklarovanému odberateľovi. 34. Prvý sťažnostný bod kasačnej sťažnosti sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd
názoru sťažovateľa rozhodol v rozpore s dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu daňovej kontroly, keď mal za to, že žalobca nepreukázal prepravu tovaru spoločnostiam JOPECO, spol. s r. o. a Pneu servis Internacional spol. s r. o., čím nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane (bližšie bod 13). 35. Kasačný súd považuje túto námietku sťažovateľa za čiastočne dôvodnú, avšak len vo vzťahu k spoločnosti Pneu servis Internacional spol. s r. o., u ktorej sa vzhľadom na chýbajúce potvrdenie prevzatia tovaru na dodacích listoch, neoznačenia presného miesta vykládky tovaru ako aj neoznačenia zamestnancov či iných osôb, ktoré mali za spoločnosť Pneu servis Internacional spol. s r. o. tovar od žalobcu prevziať, neodstránila pochybnosť správcu dane o splnení zákonných podmienok na oslobodenie od dane. Uvedené
názoru kasačného súdu potvrdzujú aj ďalšie skutočnosti zistené prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, najmä nemožnosť preveriť konkrétne údaje v účtovníctve spoločnosti Pneu servis Internacional spol. s r. o., nakoľko toto malo byť zničené. 36.
názoru kasačného súdu je však neopodstatnená kasačná námietka vo vzťahu k spoločnosti JOPECO, spol. s r. o. a kasačný súd sa plne stotožňuje so záverom krajského súdu o tom, že žalobca v tomto prípade splnil zákonom stanovené podmienky na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. Žalobca predložil správcovi dane doklady na preukázanie dodania tovaru (pneumatík) z tuzemska do iného členského štátu, faktúry s označením odberateľa a tovaru, dodacie listy, skladové výdajky potvrdzujúce adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v Českej republike, platby za dodaný tovar ako aj informácie o zamestnancovi spoločnosti, ktorý tovar prevzal. Spoločnosť JOPECO, spol. s r. o. zároveň potvrdila, že tovar bol na základe uvedených faktúr dodaný, priznala nadobudnutie predmetného tovaru a podala daňové priznanie k DPH za predmetné zdaňovacie obdobie v Českej republike. Žalobca označil i vozidlá, ktoré prepravu tovaru zo Slovenskej republiky do Českej republiky v r. 2011 a 2012 vykonávali, predložil výpisy z mýtneho systému, aj keď je pravdou, že konkrétne vozidlo v zdaňovacom období september 2011 k faktúram nepriradil. Z výpisov z mýtneho systému je však zrejmé, že žalobcom označenými vozidlami bola v čase dodania tovaru spoločnosti JOPECO, spol. s r. o. bezpochyby uskutočňovaná preprava tovaru z tuzemska do Českej republiky. Ako správne uviedol krajský súd, je nepodložené spochybňovať dodania tovaru v prípadoch, ak z mýtneho systému bol preukázaný prejazd vozidla v deň dodania tovaru uvedený na faktúre tým, že táto skutočnosť sama osebe nepotvrdzuje, že predmetné vozidlo viezlo konkrétny tovar práve z uvedenej faktúry deklarovanému odberateľovi, alebo spochybniť dodanie tovaru z dôvodu, že jazda sa javí neekonomická, ako to bolo v prípade spoločnosti JOPECO, spol. s r. o., ak existujú aj ďalšie skutočnosti potvrdzujúce dodanie tovaru z tuzemska do Českej republiky. 37. Žalobca bol v zmysle § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. povinný preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane, resp. dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, kópiou faktúry, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo ním povereným zamestnancom, ako aj inými dokladmi, napr. dodacími listami, dokladmi o prijatí platieb za tovar. Kasačný súd má rovnako ako krajský súd za to, že žalobca si v daňovom konaní splnil svoju dôkaznú povinnosť pri dodaní tovaru zo Slovenskej republiky do Českej republiky spoločnosti JOPECO, spol. s r. o. a závery správcu dane i sťažovateľa k tejto otázke vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. 38. Aj napriek tomu, že je kasačná sťažnosť vo vzťahu k deklarovaným dodávkam spoločnosti Pneu servis Internacional spol. s r. o. opodstatnená, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia krajského súdu, pretože naďalej pretrvávajú dôvody, pre ktoré bolo nutné prvostupňové a napadnuté rozhodnutia zrušiť. Žalobcovi bol rozdiel na dani z pridanej hodnoty určený jedným rozhodnutím, v ktorom
správcu dane nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri časti dodávok tovaru vo vzťahu k štyrom odberateľom v inom členskom štáte, vrátane spoločnosti JOPECO, spol. s r.o. 39.
názoru kasačného súdu nie je zrejmé, čo viedlo správcu dane a žalovaného k tomu, aby neuznal oslobodenie od dane a žiadal jej zaplatenie v tuzemsku, ak preukázateľne došlo k fyzickej preprave tovaru z tuzemska do Českej republiky pre spoločnosť JOPECO, spol. s. r.o., tá nadobudnutie tovaru potvrdila a daň v Českej republike zaplatila, čím došlo k naplneniu právnej úpravy zdaňovania intrakomunitárnych dodávok. Kasačný súd si uvedomuje, že dôkazná povinnosť je pri preukazovaní nároku na oslobodenie dane na strane žalobcu ako platiteľa dane, nemožno však prehliadnuť, že dvojité zdanenie tých istých obchodov by bolo protiprávne a preto neprípustné.
názoru krajského súdu sa mal žalobca pokúsiť tvrdenia žalobcu preveriť predvolaním navrhnutých osôb - konateľov nekontaktných spoločností a až následne ustáliť skutkový stav, aj keď je na správcovi dane, ktorý dôkaz vykoná. Kasačný súd vyhodnotil túto námietku sťažovateľa ako nedôvodnú, nakoľko uvedený právny názor krajského súdu nie je s ohľadom na okolnosti prípadu nezlučiteľný s ustálenou judikatúrou kasačného súdu. Kasačný súd však nepovažoval za potrebné rozoberať skutočný obsah ustálenej judikatúry v naznačenom smere, nakoľko kasačná sťažnosť nemohla byť úspešná z dôvodu opísaného v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku.
ako nedôvodnú zamietol.
kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči sťažovateľovi (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky
1 S.s.p.).
1 S.s.p. správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
1 S.s.p. ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.