5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") daň z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2011 v sume 75.788,56 Eur, pričom pri určovaní dane postupoval v zmysle § 48 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku
pomôcok, ktoré si sám zadovážil. Dôvodom tohto postupu bola skutočnosť, že žalobca ani po výzve správcu dane pri začatí daňovej kontroly dňa 30.09.2013 a opakovanej výzve zo dňa 14.11.2013 adresovanej jeho právnemu zástupcovi, nepredložil správcovi dane žiadne doklady potrebné k výkonu kontroly, a to až do dňa 31.01.2014, kedy sa začalo určovanie dane
pomôcok. O určení dane
pomôcok vyhotovil správca dane protokol, ktorý zaslal žalobcovi na vyjadrenie, pričom toto vyjadrenie v zmysle § 49 ods. 2 Daňového poriadku posúdil len vo vzťahu k dodržaniu zákonných podmienok pre tento spôsob určenia dane a k dodržaniu postupu
5 Daňového poriadku. 2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, ktorému žalovaný rozhodnutím č. 103831743/2016 zo dňa 05.09.2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného") nevyhovel a postupom
5 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že skutočnosti uvedené v žalobcovom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane nič nemenia na tom, že žalobca nepredložením dokladov znemožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu za rok 2011. Mal za to, že podmienky pre aplikáciu § 48 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku boli splnené, protokol o určení dane
pomôcok obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a jeho doručením žalobcovi bol proces určenia dane v zmysle § 49 ods. 3 Daňového poriadku v súlade so zákonom ukončený. II. Konanie pred krajským súdom 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd") a navrhol rozhodnutia správnych orgánom oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že nevykonaním navrhovaných dôkazov poprel procesné a ústavné práva žalobcu, porušil základné zásady správy daní, vychádzal z nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu, nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami namietanými žalobcom v odvolaní a počas správneho konania pred správcom dane, nevyrovnal sa s právnymi argumentami žalobcu a neuviedol úvahy, akými sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona. 4. Žalobca vytýkal správcovi dane, že v rozpore s Daňovým poriadkom nepokračoval v začatej daňovej kontrole, ale pristúpil k určeniu dane
pomôcok, i keď mal od počiatku vedomosť o tom, že žalobca nikdy nebol povinný viesť účtovníctvo v zmysle príslušnej právnej úpravy a teda nemohol splniť výzvu správcu dane. Neexistoval preto právny dôvod prechodu z daňovej kontroly na určenie dane
pomôcok, pričom tento postup správcu dane zasiahol do základných práv a slobôd žalobcu. 5. Žalobca namietal, že do jeho práv bolo zasiahnuté aj tým, že nebol vykonaný jeho výsluch a ani výsluch svedka T.. N. K., hoci žalovaný tento dôkaz mohol vykonať v zmysle § 74 ods. 3 Daňového poriadku. Informácie od menovaného získal správca dane len na základe zápisnice z miestneho zisťovania, čo však znevýhodňuje žalobcu, pretože daňové orgány si osvojili tvrdenia T.. N. K., že tento mal žalobcovi údajne odovzdávať peňažné prostriedky prijaté titulom kúpnej ceny či nájomného za pozemky vo vlastníctve žalobcu. Žalobca poukázal na súdne konania vedené na Okresnom súde Prešov (sp. zn. 9C/124/2013, 11C/308/2013) o jeho žalobách o zaplatenie 422.000,- Eur, resp. 35.564,51 Eur, tvrdiac, že uvedené sumy nikdy za nájom, resp. predaj pozemkov od Slovenskej správy ciest neprijal. Tieto sumy preto nemali byť
jeho názoru zohľadnené na strane jeho príjmov za zdaňovacie obdobie roka
pomôcok v zmysle § 48 Daňového poriadku, pričom poukázal na výzvy správcu dane na predloženie dokladov k daňovej kontrole dane z príjmu za rok 2011, ktoré žalobca nerešpektoval napriek upozorneniu, že správca dane v prípade nepredloženia dokladov pristúpi k určovaniu dane
pomôcok. Poukázal na to, že
zistení z katastra nehnuteľností žalobca splnomocnil T.. N. K. na uzavretie kúpnej a nájomnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktorých bol vlastníkom a preto skutočnosť, že kúpna cena, ako aj cena nájmu, neprišla do jeho dispozície, nemá vplyv na vyrubenie dane z príjmu. Mal za to, že nebolo povinnosťou daňových orgánov zaoberať sa účelovými námietkami žalobcu, že daňové priznanie za rok 2011 síce podpísal, ale jeho obsah nepoznal a už vôbec nie pri určovaní dane
pomôcok.
pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené (§ 48 ods. 5 Daňového poriadku). 9. Krajský súd dospel k záveru, že bolo povinnosťou správcu dane na návrh žalobcu prerušiť vyrubovacie konanie do vyriešenia spornej otázky okresným súdom, pretože existuje dôvodná obava, že by mohlo dôjsť k situácii, keď bude vyrubená žalobcovi daň a dodatočne sa zistí, že základ dane nebol daný. O zrušení rozhodnutia žalovaného rozhodol krajský súd
1 písm. d/, e/, g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p."), pričom konštatoval, že žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k protokolu o určení dane
pomôcok a že zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu 10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť z dôvodu
1 písm. g/ S.s.p. namietajúc nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Trval na tom, že v procese určovania dane
pomôcok nemohol mať neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci č. k. 17C/57/2012-98 vplyv na vyrubenie dane žalobcovi. Nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, že správca dane nesprávne postupoval po predložení vyjadrenia žalobcu k protokolu o určení dane
pomôcok, keď pristúpil k vyrubeniu dane. Mal za to, že daňový subjekt má oprávnenie sa vyjadriť po doručení protokolu o určení dane
pomôcok len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu správcu dane
5 Daňového poriadku, nemôže však predkladať doklady alebo podávať návrhy na prerušenie daňového konania, čo je možné iba v rámci daňovej kontroly, vykonanie ktorej žalobca znemožnil. 11.
názoru sťažovateľa krajský súd nesprávne považuje vyriešenie otázky platnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. L. za okolnosť v zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pretože nejde o okolnosť, ktorá nebola žalobcom uplatnená, hoci byť mohla, čo je podmienkou na posúdenie takejto okolnosti
uvedeného ustanovenia Daňového poriadku. Sťažovateľ preto nesúhlasil so záverom krajského súdu, že po návrhu žalobcu na prerušenie konania bolo povinnosťou správcu dane prerušiť vyrubovacie konanie až do vyriešenia otázky platnosti kúpnej zmluvy Okresným súdom Prešov, nakoľko žalobca nebol v zmysle § 49 ods. 2 Daňového poriadku na podanie takéhoto návrhu oprávnený a tiež preto, že vznik pochybností o platnosti uzavretých zmlúv žalobcu v procese určovania dane
pomôcok nie je smerodajný pre vyrubenie dane.
sťažovateľa nemožno obísť ani tú skutočnosť, že správca dane je povinný dbať aj na zamedzenie zániku práva vyrubiť daň (§ 69 Daňového poriadku). 12. Za smerodajnú skutočnosť pri vyrubení dane po jej určení
pomôcok považoval sťažovateľ to, že žalobca dobrovoľne bez výzvy správcu dane podal daňové priznanie za rok 2011, v ktorom priznal príjmy z prenájmu a z predaja nehnuteľností, čo potvrdil vlastnoručným podpisom a preto správca dane nemal žiadny dôvod na neakceptovanie tohto daňového priznania. Z uvedených dôvodov navrhol sťažovateľ rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
1 S.s.p. a rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 15. Na úvod kasačný súd poznamenáva, že krajský súd v rozsudku správne konštatoval splnenie zákonných podmienok
1 písm. d/ Daňového poriadku pre určenie dane
pomôcok, pretože žalobca si napriek riadnym výzvam a poučeniam zo strany správcu dane nesplnil povinnosť predložiť doklady ku kontrole, čím znemožnil vykonanie daňovej kontroly. Určovanie dane
pomôcok preto začalo v súlade so zákonom dňom nasledujúcim po doručení oznámenia zo dňa 16.1.2014 o tomto spôsobe určovania dane za predmetné zdaňovacie obdobie žalobcovi.
1 písm. d/ Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň
pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu
2 . 16. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či bol žalobca v predmetnom daňovom konaní oprávnený navrhovať prerušenie konania o určení dane
pomôcok do skončenia iného súdneho konania a či vyriešenie otázky platnosti kúpnej zmluvy v konaní pred Okresným súdom Prešov, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť sporné nehnuteľnosti, je takou okolnosťou, na ktorú mal správca dane v zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku z úradnej povinnosti prihliadať a až do skončenia konania pred okresným súdom daňové konanie prerušiť. 17. Kasačný súd pripomína, že pri určovaní dane
pomôcok dotknutý daňový subjekt nepreukazuje svoje tvrdenia či iné skutočnosti dokazovaním (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/57/2015), pretože v tomto konaní nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane, ale k určeniu dane
pomôcok, pri ktorom správca dane postupuje bez súčinnosti s daňovým subjektom (sp. zn. 8Sžf/11/2015), pričom daňovým subjektom predložené doklady po začatí určovania dane
pomôcok môže správca dane použiť ako pomôcky (sp. zn. 8Sžf/83/2015, 8Sžf/5/2015). Správca dane však má povinnosť prihliadnuť aj na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody, aj keď ním neboli uplatnené (§ 48 ods. 5 Daňového poriadku).
5 Daňového poriadku pri určení dane
pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
2 Daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu
5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane
pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 18. Kasačný súd je v zhode so sťažovateľom toho názoru, že v intenciách citovaného ustanovenia § 49 ods. 2 Daňového poriadku nie je daňový subjekt oprávnený vyjadrovať sa ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom iných konaní pred súdmi a navrhovať prerušenie konania o určení dane
pomôcok do skončenia súdneho konania, ktoré má
jeho názoru vplyv na určenie jeho dane. Ak takýto návrh podá daňový subjekt, u ktorého sa pristúpilo k určovaniu dane
pomôcok pre neposkytnutie súčinnosti z jeho strany, nemôže mu správca dane vyhovieť. V tomto zmysle krajský súd posúdil vec po právnej stránke nesprávne, keď vyhodnotil ako nezákonný postup správcu dane, ktorý neakceptoval návrh žalobcu na prerušenie daňového konania do skončenia konania na Okresnom súde v Prešove o určení neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť nehnuteľnosti, z ktorých predaja, resp. nájmu
vlastného daňového priznania nadobudol v roku 2011 príjem. Netreba strácať zo zreteľa, že o možnosť preukazovania rozhodujúcich skutočností sa v danom prípade pripravil sám žalobca, ktorý vlastnou pasivitou neumožnil vykonanie daňovej kontroly. 19. Kasačný súd je však súčasne toho názoru, že ani pri určovaní dane
pomôcok nemožno prehliadať spornú skutočnosť, či žalobca (napriek údajom, ktoré uviedol v priznaní k dani z príjmov za rok 2011, ktoré neskôr sám spochybnil) naozaj dosiahol príjem z prenájmu, resp. z predaja nehnuteľností, teda či skutočne zaznamenal vo svojej majetkovej sfére prírastok, ktorý vyplynul zo zadovážených pomôcok. V daňovom konaní bolo totiž zistené, že nájomnú, resp. kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam uzavrel žalobca v zastúpení T.. N. K., s ktorým vedie súdne spory, pričom nájomné a kúpnu cenu za pozemky vo vlastníctve žalobcu (
údajov zapísaných do katastra nehnuteľností v čase uzavretia zmlúv) poukázala Slovenská správa ciest na účet, ktorý patril spoločnosti VEKA Slovakia, s. r. o. V tej síce boli v roku 2011 spoločníkmi T.. N. K. a žalobca, avšak žalobca tvrdí, že žiadne finančné plnenie od Slovenskej správy ciest z uvedených titulov nedostal, pretože s predmetným účtom disponoval T.. N. K.. 20. Táto otázka je
názoru kasačného súdu zásadná, pretože predmetom dane z príjmov môže byť len príjem, ktorý žalobca skutočne dosiahol. Ide nepochybne o okolnosť, z ktorej môžu pri určovaní dane
pomôcok vyplynúť pre žalobcu výhody a na tie by bol správca dane povinný prihliadnuť. 21. Z uvedených dôvodov postupoval kasačný súd
1 S.s.p. a zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny súd v intenciách právneho názoru kasačného súdu (body 19, 20) vec opätovne posúdi, pričom prihliadne aj na prípadné výsledky civilných súdnych konaní, na ktoré poukazoval žalobca. 22. Kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1, 2 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. nepriznal účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania, pretože žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a sťažovateľovi ako orgánu verejnej správy toto právo zásadne neprináleží, pričom pre uplatnenie výnimky z toho pravidla
neboli dôvody. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.