c) Trestného poriadku dovolanie obvineného U. I. s a o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 10. decembra 2013, sp. zn. 2T/39/2013, bol obvinený U. I. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy
1 Tr. zák., obzvlášť závažného zločinu lúpeže
1, ods. 2, písm. b), písm. c), ods. 3 písm.
1, ods. 2, písm.
1, ods. 2 písm.
posudku znalca vyžiadajú liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní troch až piatich mesiacov, poškodený Y. U. v dôsledku zväzovania rúk a nôh utrpel ľahšie zranenia, ktoré si z lekárskeho hľadiska vyžiadali liečenie do jedného týždňa bez vystavenia práceneschopnosti. Za to bol obvinený odsúdený
1 Tr. zák., § 36 písm.
3 písm. b) Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad.
1 Tr. zák. ochranný dohľad súd uložil na 2 (dva) roky.
1 písm. a) Tr. zák. súd uložil trest prepadnutia veci a to: 1 ks lovecký nôž o celkovej dĺžke 28 cm, černe plátené puzdro na nôž, 4 ks čierny špagát, teleskopický obušok, predlžovací kábel 5 zásuvkový, USB kábel.
6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.
1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu poškodenému Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - C., W. ul. č. XX, sumou 157,20,- Eura a poškodenej O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - C., W. ul. č. XX, sumou 3694,20,- Eura.
1 Tr. por. súd poškodené strany Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Mamatejova č. 17, Bratislava, Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený U. I. odvolanie. Krajský súd v Trnave o ňom rozhodol rozsudkom z 15. mája 2014, sp. zn. 6To/13/2014, tak, že
1 písm. d), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste prepadnutia veci.
1 písm. a) Tr. zák. odvolací súd obvinenému U. I. uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks loveckého noža o celkovej dĺžke 28 cm, čierneho plátenného puzdra na nôž, 4 ks čierneho špagátu a teleskopického obuška.
6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých veci sa stáva štát. Obvinený U. I. podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Foltána dovolanie smerujúce proti naposledy zmienenému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave z 15. mája 2014, sp. zn. 6To/13/2014. Ako dovolacie dôvody obvinený uplatnil tie
1 písm.
1 písm. c) Tr. por. obvinený U. I. namietal nedodržanie práva na obhajobu, pretože pred uskutočnením hlavného pojednávania určeného na 05.09.2013 nebola obhajcovi zachovaná 5-dňová lehota na prípravu tohto hlavného pojednávania. K dovolaciemu dôvodu
1 písm.
por. zistil, že podané dovolanie nie je dôvodné a
c) Tr. por. ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvody dovolania
1 písm.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Vo všeobecnosti k uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd poukazuje na to, že právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu a je potrebné ho chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu. Tento dôvod môže byť naplnený len v takom prípade, ak zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné (teda nie akékoľvek, resp. nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu zakladá daný dovolací dôvod). V danej súvislosti pritom najvyšší súd upozorňuje na skutočnosť, že pod zásadným porušením práva na obhajobu možno rozumieť stav, ak došlo v trestnom konaní k pochybeniu, ktoré malo, resp. mohlo mať vplyv na konečný výsledok tohto konania. Pri posudzovaní, či bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne okolnosti prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako i vo vzájomných súvislostiach.
1 Tr. por. termín hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania, prokurátor a obhajca od upovedomenia mali lehotu aspoň päť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom a tiež vtedy, ak obžalovaný odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. U ostatných osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba spravidla zachovať aspoň trojdňovú lehotu. Ak sa pri skrátenom vyšetrovaní postupovalo
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že v zmienenej trestnej veci bol na
1 písm. c) Tr. por. spočívajúcej v nedodržaní lehoty aspoň päť pracovných dní na prípravu hlavného pojednávania, najvyšší súd potom uvádza, že vzhľadom na to, že obhajcovi bola poskytnutá lehota na prípravu hlavného pojednávania, a to pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 23. augusta 2013 a táto lehota bola zachovaná, v zmysle ustálenej súdnej praxe tak súd nemal povinnosť poskytovať opätovnú zákonnú lehotu. V období od zrušeného termínu hlavného pojednávania a namietaným hlavným pojednávaním navyše nebol podaný žiadny návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania, ani sa nezmenila právna kvalifikácia. Dovolací dôvod
1 písm.
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť, najvyšší súd považuje ako z uvedeného ustanovenia, tak aj z inštitútu dovolania za zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Dovolací súd je teda viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili, a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je potrebné taktiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané
3 Tr. por.). Povedané inými slovami, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať (dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne a v značne obmedzenom rozsahu, keď môže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď § 379 ods. 2 Tr. por.). Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety § 317 ods. 1 Tr. por. však nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. V spojitosti s kontextom vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tvrdenia dovolateľa smerujú len k nesprávnosti a neúplnosti skutkových zistení, rozsahu dokazovania a hodnoteniu dôkazov a zjavne tak stoja mimo uplatnený dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. ako i akéhokoľvek iného uplatniteľného dovolacieho dôvodu. Rovnako sa v tomto zmysle vyjadrila aj prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave. Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obvineného, k tomu najvyšší súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou kvalifikáciou vykonanou súdmi nižšieho stupňa. Vo všeobecnosti sa žiada na danom mieste podotknúť, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje potom naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd pritom opätovne zdôrazňuje, že konanie U. I. bolo subsumované pod správne skutkové podstaty. Ani dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. tak nebol naplnený. S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.