1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného C. O. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo 16. februára 2016 sp. zn. 1T/154/2009 bol obvinený C. O. uznaný za vinného zo zločinu vydierania
1 Tr. zák., na skutkovom základe, že po tom, ako dňa 23.06.2007 o 21.55 hodine spôsobil dopravnú nehodu na diaľnici D1 v smere Bratislava - Trnava, v kilometri 40, pri ktorej utrpela zranenia poškodená L. L., tejto opakovane volal dňa 25.06.2007 a 27.06.2007, pričom pri telefonických rozhovoroch zvyšoval na ňu hlas a kázal jej ukončiť práceneschopnosť, čo však poškodená odmietla vzhľadom na svoj zdravotný stav, potom dňa 28.06.2007 okolo 13.00 hodine jej telefonoval z mobilnej telefónnej stanice číslo XXXX/XXXXXX na mobilnú telefónnu stanicu číslo XXXX/XXXXXX, predstavil sa jej: „ahoj, to som ja, čo som spôsobil tú nehodu“ a vyhrážal sa jej, že má známosti a ak do dvadsaťštyri hodín neukončí svoju práceneschopnosť, tak tam pošle chlapcov, že oni si s nimi poradia, keď jej podpália ich dom, že jemu je to jedno a keď sa ho poškodená opýtala, či sa jej vyhráža, odpovedal jej zvýšeným hlasom, že áno. Za to bol odsúdený
1 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom výkon uloženého trestu bol obvinenému
1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a po porade s obhajcom zahlásil obvinený C. O. odvolanie do viny i trestu, ako i konaniu do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 320). Včas podané odvolanie písomne odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 336 - 347). V dôvodoch odvolania v prvom rade namietal konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie odvolacieho súdu zo
c) Tr. por. spod obžaloby oslobodený. V závere svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a jeho spod obžaloby oslobodiť. Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý na verejnom zasadnutí 29. septembra 2016 uznesením sp. zn. 4To/65/2016 (č.l. 366-370)
por. odvolanie C. O. zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
1 písm. c), g) Tr. por. namietal nezákonnosť rozhodnutí, nakoľko dňa 29. septembra 2015 sa konalo prvé hlavné pojednávanie vo veci samej po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom tohto hlavného pojednávania sa nezúčastnila poškodená L. L., pretože o termíne hlavného pojednávania nebola vôbec upovedomená. Súd nemal preukázané doručenie oznámenia o termíne pojednávania u poškodenej a napriek tomu hlavné pojednávanie vykonal, čím porušil procesné práva nielen poškodenej, ale aj jeho práva na obhajobu. Došlo tak k porušeniu zásady kontradiktórnosti. V nadväznosti na to považuje aj ostatné dôkazy vykonané na tomto hlavnom pojednávaní za nezákonné. Následne namietal odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr. por., nakoľko v rozhodnutí súd nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že obvinený sa dopustil trestného činu vydierania
1 Tr. zák. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. vytýkal súdom, že uznanie viny bolo vykonané na základe nejednoznačne ustáleného skutkového stavu a v tejto súvislosti poukázal na zásadu „in dubio pro reo“,
ktorej ak existujú o otázke viny obvineného naďalej pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť inými dôkazmi, je nutné rozhodnúť v jeho prospech. Záverom svojho mimoriadneho opravného prostriedku navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. rozhodol, že napadnutým uznesením krajského súdu bol z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c), g), i) Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 189 ods. 1 Tr. zák., § 2 ods. 4 Tr. por., § 119 ods. 1 písm. a), b), § 168 ods. 1 a § 319 Tr. por. v neprospech obvineného C. O..
2 Tr. por. navrhol zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Tr. por. navrhol prikázať Okresnému súdu Nitra, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Samosudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania s tým, že sa môžu k dovolaniu obvineného v stanovenej lehote vyjadriť. Uvedenú možnosť prokurátor využil podaním došlým na súd prvého stupňa 20. novembra 2018 (č.l. 405). Vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie krajského súdu je správne a zákonné, a preto navrhol dovolanie obvineného
por. (§ 382 písm. c) Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. Obvinený ako prvý uplatnil dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. Z dikcie citovaného ustanovenia je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. V predmetnej trestnej veci bol obvinený stíhaný a odsúdený za zločin vydierania
1 Tr. zák., nešlo preto o prípad povinnej obhajoby. Napriek tomu obvinený využil zákonné právo a zvolil si za obhajcu JUDr. Vladimíra Haládika, ktorý ho obhajoval už v prípravnom konaní a počas súdneho konania do
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd zle vykonal dôkazy, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil
jeho predstáv. Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že okresný súd po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu vykonal hlavné pojednávanie dňa
úradného záznamu z 12. mája 2015 (č.l. 219) matka poškodenej G. L. osobne súdu oznámila, že jej dcéra sa hlavného pojednávania nezúčastní, nakoľko pracuje v Anglicku. Zároveň súdu uviedla adresu v Anglicku, na ktorej sa jej dcéra zdržuje.
názoru dovolacieho súdu, mohol okresný súd vykonať hlavné pojednávanie aj napriek neprítomnosti poškodenej L. L.. Odvolací súd totiž vo svojom zrušujúcom uznesení (č.l. 366-370) nenariadil okresnému súdu vykonať opakovaný výsluch poškodenej. Okresnému súdu vytýkal, že nevypočul otca poškodenej G. L. a taktiež vyčítal vykonanie dôkazu iba prečítaním svedeckej výpovede manželky obvineného Q. O.. Na návrh obhajoby samosudkyňa okresného súdu hlavné pojednávanie odročila za účelom opätovného výsluchu poškodenej a jej otca G. L. na deň
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. je potrebné uviesť, že tento dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Formulácia dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por., ktorý obvinený C. O. uplatnil znamená, že predpokladom jeho existencie je nesprávna aplikácia hmotného práva - nesprávne hmotnoprávne posúdenie skutku alebo hmotnoprávne posúdenie inej skutkovej okolnosti. Vykonávanie dôkazov, vrátane ich hodnotenia a vyvodenia skutkových záverov z vykonaných dôkazov však neupravuje hmotné právo, ale predpisy trestného práva procesného, najmä ustanovenie § 2 ods. 10, ods. 12, § 119 a nasl., § 258 a nasl. a § 326 ods. 5 Tr. por. Ak teda obvinený v dovolaní namietal nesprávnosť právneho posúdenia skutku alebo iné nesprávne hmotnoprávne posúdenie, pričom svoj názor vyvodzoval z nesprávneho hodnotenia dôkazov a chybných skutkových zistení, potom súdom nižšieho stupňa nevytýkal pochybenia pri aplikácii hmotného práva, ale porušenie procesných ustanovení. Porušenie určitých procesných ustanovení síce môže byť tiež dôvodom na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, avšak nie
1 písm. i) Tr. por. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou k preskúmaniu všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. V praxi to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je vymedzený v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Popísanému skutkovému stavu, ktorý je v napadnutom rozsudku uvedený, potom zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku obvineného ako zločin vydierania
1 Tr. zák.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci je evidentné, že neboli splnené obvineným C. O. uplatnené zákonné podmienky dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c), g), i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.