← Slovensko

odňatie možnosti konať pred súdom, odstúpenie od predchádzajúceho právneho názoru nedostatočne odôvodnené

Obsah (9)§ 27§ 5§ 138§ 250k§ 250j§ 244§ 165g§ 35§ 125

Najvyšší súd 5Sžo/126/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu RNDr. L. Z., S., zastúpeného JUDr. P. H., advokátom, B., proti ţalovanému Úra

§ 27písm.

k/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z.“), z ktorej skutočnosti vychádzal i prvostupňový správny orgán, teda Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch a oznámil ţalobcovi doplatenie funkčného platu po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby, teda ţalobca čo sa týka mzdových nárokov, nebol poškodený. Dňa 06.02.2007 vydal i rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru opätovného zaradenia štátneho zamestnanca (žalobcu) do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby so zaradením odborný radca v stálej štátnej sluţbe – odbor 1.01 riadenie štátnej sluţby so sídlom Úrad práce, sociálnych veci a rodiny v Topoľčanoch. Krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím žalovaného správneho orgánu, ktorý zrušil toto rozhodnutie s poukazom na skutočnosť, ţe rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, a to zaradenie ţalobcu mimo činnej štátnej sluţby vydalo ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie ţalovaný, ktorý mal rozhodovať o jeho opätovnom zaradení. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave nevydal takéto rozhodnutie v zmysle ustanovení zákona o štátnej sluţbe. Krajský súd vyslovil názor, ţe ak ţalobca bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 28/2007 zo dňa 10.01.2007 odvolaný z funkcie riaditeľa a vedúceho sluţobného úradu, nebolo potrebné už vydávať takéto rozhodnutie, lebo z tohto aktu vlády postupom

§ 5ods.

5 a § 11 zákona č. 453/2003 Z. z. v znení novely účinnej od 01.01.2007 jednoznačne vyplýva, že i Vláda Slovenskej republiky bola toho názoru, že odpadli dôvody u žalobcu jeho zaradenia mimo činnej štátnej služby a samotným zrušením uznesenia vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii zo dňa 13.11.2006 ako nezákonného, žalobca dňom 27.12.2006 bol opätovne zaradený ako štátny zamestnanec do štátnej služby na pôvodné miesto, teda do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Úradu 3 5Sţo/126/2010 práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch zo zákona i s funkciou vedúci sluţobného úradu. Krajský súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, ţe ţalovaný po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia súdom odstránil vytknuté procesné pochybenia a vydal rozhodnutie, ktoré nie je v rozpore so zákonom a ktorým ţalobca nebol poškodený na svojich právach. Námietku nedodrţania zásady dvojstupňového správneho konania krajský súd neakceptoval a v tomto smere poukázal na § 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z.

ktorého na konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahuje Správny poriadok, len ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe obsahuje ustanovenia, ktoré upravujú postup správneho orgánu po podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu a

§ 138ods.

1, 4 citovaného zákona, odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Vedúcim úradu v zmysle § 10 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe je sluţobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom sluţobnom úrade, teda v danom prípade je to riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch. Ustanovenia Správneho poriadku neprichádzajú v danej veci do úvahy vzhľadom na špeciálne ustanovenia zákona č. 312/2001 Z. z. o odvolacom konaní, ktoré sa na danú vec nevzťahujú. O trovách konania rozhodol

§ 250kods.

1 OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v konaní nebol úspešný. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, pretoţe krajský súd nesprávne právne vec posúdil. V odôvodnení odvolania poukázal na predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie krajského súdu v prejednávanej veci č. k. 30S/43/2007-99 z 27.01.2009, ktorým krajský súd zrušil druhostupňové rozhodnutie ţalovaného vo veci opätovného zaradenia ţalobcu do činnej štátnej sluţby a vrátil vec na nové konanie. V tomto rozhodnutí krajský súd vychádzal z právneho názoru, ţe ţalovaný bol v zmysle zákona č. 312/2001 Z. z. povinný začať správne konanie

platných právnych predpisov, pričom krajský súd upozornil ţalovaného, ţe si predovšetkým bude musieť ujasniť,

ktorého znenia príslušného právneho predpisu, t. j. zákona č. 312/2001 Z. z. bude postupovať a poukázal pri tom na ustanovenie §165g tohto zákona. Týmto právnym názorom súdu bol ţalovaný v ďalšom konaní viazaný

§ 250jods.

6 OSP. 4 5Sţo/126/2010 Ţalovaný, napriek jednoznačne vyslovenému právnemu názoru krajského súdu, následne vydal rozhodnutie č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982 z 27.04.2009, ktorým zrušil rozhodnutie riaditeľa a vedúceho sluţobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch zo 06.02.2007 č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 o opätovnom zaradení štátneho zamestnanca do štátnej sluţby, pričom ho ale odôvodnil tým, ţe v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z., sa údajne štátnozamestnanecký pomer ţalobcu skončil dňom odvolania vládou Slovenskej republiky, t. j. 10.01.2007. Zrušenie prvostupňového rozhodnutia ţalovaný vydal na základe úplne iného právneho posúdenia veci. Tento jeho postup je v rozpore s ustanovením § 250j ods.6 OSP a taktieţ ignoruje ustanovenie § 165g ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. a takýto jeho postup označil za účelové porušenie jeho zákonných práv na spravodlivý proces, pretoţe

§ 250jods.

6 OSP, právnym názorom súdu je ţalovaný v ďalšom konaní viazaný. Zastával tieţ názor, ţe krajský súd pri rozhodovaní v predmetnej veci postupoval zmätočne a v rozpore so zákonom, pretoţe v tej istej právnej veci vyslovil dva rozdielne právne názory na to, ako mal žalovaný pri opätovnom zaraďovaní žalobcu do činnej štátnej služby postupovať. Napadnutým rozhodnutím krajský súd vlastne ospravedlnil a konvalidoval postup správneho orgánu vykonaný v rozpore s predchádzajúcim právnym názorom súdu. Vyslovil presvedčenie, ţe uvedeným postupom krajský súd porušil právo ţalobcu na spravodlivý proces a inú právnu ochranu. Ţalobca ďalej po poukaze na ustanovenie § 35 ods. 1 a 2 zákona č. 312/2001 Z. z. a ustanovenie § 27 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom k 31.12.2006 uviedol, ţe hoci gramatický výklad nie je jediným výkladovým pravidlom pri výklade právnych noriem, z dikcie vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, ţe zákon kogentne stanoví povinnosť opätovne zaraďovať štátneho zamestnanca ak odpadnú dôvody jeho zaradenia mimo činnej štátnej sluţby, pričom jednoznačne stanovuje, ţe orgánom na to určeným týmto špeciálnym zákonom je sluţobný úrad zamestnanca, a teda vôbec nie vláda a uţ vôbec nie akýmkoľvek postupom odlišným od postupu

príslušných ustanovení zákona č. 312/2001 Z. z..

ţalobcu je absolútne neprijateľný názor, ţe by v prípade, keď zákon stanovuje správnemu orgánu formu právneho úkonu opätovného zaradenia, bolo nekonanie či nečinnosť povaţované za riadne vykonanie tohto úkonu (samotným zrušením obvinenia vyšetrovateľom bol údajne ţalobca opätovne zaradený do činnej štátnej sluţby). Takýto právny výklad je v absolútnom rozpore so základnými právnymi charakteristikami právnych úkonov. Právny názor súdu, ţe „samotným zrušením uznesenia vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, úradu boja proti korupcii zo dňa 13.11.2006 ako nezákonného, ţalobca bol 5 5Sţo/126/2010 dňom 27.12.2006 opätovne zaradený ako štátny zamestnanec do štátnej sluţby na pôvodné miesto, teda do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ ÚPSVaR v Topoľčanoch povaţoval za zmätočný a absolútne nesprávny. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.

§ 244ods.

1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V prejednávanej veci krajský súd na základe ţaloby v zmysle ustanovenia § 247 OSP preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného z 27.04.2009 č. j. A/2009/06396, č. z. A/2009/042982, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie zo 06.02.2007 č. j. A/2006/20585, č. z. A/2007/013430 o opätovnom zaradení ţalobcu do štátnej sluţby. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobca bol 01.06.2004 vymenovaný za odborného radcu – predstaveného, riaditeľa Úradu práce, sociálnych veci a rodiny a vedúceho sluţobného úradu v Topoľčanoch, preto v konaniach týkajúcich štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu bolo potrebné postupovať

§ 165gods.

2 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom od 01.01.2007

ktorého u štátneho zamestnanca, ktorý bol do 31. decembra 2006 vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu v sluţobnom úrade

osobitného predpisu a súčasne do funkcie vedúceho úradu v tomto sluţobnom úrade, sa postupuje

predpisov platných do

  1. decembra
  2. Právoplatným rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí rodiny v Bratislave z 20.11.2006 bol ţalobca zaradený mimo činnú štátnu služby dňom 20.11.2006 ako štátny zamestnanec v stálej štátnej sluţbe vo vyššie uvedenej funkcii odborný radca – predstavený, riaditeľ a vedúci sluţobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, 6 5Sţo/126/2010 pretoţe sa stal podozrivým zo spáchania trestného činu na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave rozhodnutím z 11.12.2006 zrušil uznesenie vyšetrovateľa PZ, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ v Nitre z 13.11.2006 z dôvodu jeho nezákonnosti. Predmetom odvolacieho konania zostalo posúdenie právnej otázky, na základe akej skutočnosti ţalobca po zrušení uznesenia orgánu činného v trestnom konaní mohol ďalej vykonávať činnú štátnu sluţbu. Krajský súd sa v ostatnom napadnutom rozsudkom odchýlil od svojho právneho názoru vyslovenom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a na základe totoţných skutkových zistení vyvodil právny záver, ţe k zaradeniu ţalobcu do výkonu štátnej sluţby došlo zo zákona. V tejto súvislosti najvyšší súd povaţoval za potrebné poukázať na ustanovenie § 250j ods. 6 OSP, ktoré zabezpečuje, aby boli rešpektované právne závery súdu správnym orgánom. Ak majú byť správne orgány viazané právnym názorom súdu, musí súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia náleţite uviesť, z akého právneho názoru pri posudzovaní danej veci vychádza. Správne orgány sú totiţ viazané len takým právnym názorom, ktorý bol skutočným základom zrušujúceho rozsudku súdu. Vysloveným právnym názorom by správny orgán a ani súd nebol viazaný len ak by súd pri preskúmavaní rozhodnutia nebol viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom (§ 250i OSP) a skutkový stav by sa zmenil natoľko, ţe by bola vylúčená aplikácia právneho názoru súdu na tento nový skutkový stav. Krajský súd sa v ostatnom zrušujúcom rozsudku odklonil od svojho skoršieho právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, pričom tento svoj postup nijako neodôvodnil. Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti 7 5Sţo/126/2010 rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s predmetom konania najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe

§ 27písm.

i/, k/ zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom do 31.12.2006 zmenou štátnozamestnaneckého pomeru je zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej sluţby z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu a opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby. Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej sluţby upravuje ustanovenie § 35 citovaného zákona.

§ 35ods.

1 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom do 31.12.2006 ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej sluţby, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu.

§ 125ods.

1, 2 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom do 31.12.2006 konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie

odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

čl. 119 písm. k/ a l/ Ústavy Slovenskej republiky vláda rozhoduje v zbore o vymenúvaní a odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Ustanovenia tohto zákona majú 8 5Sţo/126/2010 hmotnoprávny aj procesný charakter. Predmetom tohto zákona je okrem iného aj zmena štátnozamestnaneckého pomeru a konanie o nej.

názoru najvyššieho súdu, nesporne u žalobcu došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru zaradením mimo činnú sluţbu ( na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu ) a neskôr odpadol dôvod tejto zmeny, (zrušenie uznesenia vyšetrovateľa PZ, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ v Nitre z 13.11.2006) preto mal služobný úrad postupovať

§ 35ods.

1 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení platnom do 31.12.

  1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z týchto dôvodov odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu musel s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní krajský súd prejedá vec znova v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiada s námietkami ţalobcu a znova o ţalobe rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní, súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 226 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  2. februára 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: P. Slezáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.