Obsah (15)

§ 200§ 382§ 194§ 48§ 78§ 77§ 287§ 319§ 371§ 36§ 37§ 257§ 207§ 392§ 47

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Tdo/11/2019 Identifikačné číslo spisu: 8114011544 Dátum vydania rozhodnutia: 07.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Szabo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 200ods.

1, ods. 2 písm. a), ods. 3 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí

1. marca 2019 v Bratislave dovolanie obvineného T. T., podané prostredníctvom ustanoveného obhajcu, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
2. februára 2016, sp. zn. 10 To 17/2015, a takto rozhodol:

§ 382písm.

c) Tr. por. dovolanie obvineného T. T. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 24. apríla 2015, sp. zn. 5Tk/1/2014 bol obvinený T. T. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu sexuálneho násilia

§ 200ods.

1, ods. 2 písm. a), ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., ako aj z prečinu porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm.

1. a)Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
2. e)Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 19. mája 2014 v čase okolo 17.00 hod. bez súhlasu majiteľky domu K.O. vošiel na dvor rodinného domu č. XXX v obci X., okr. P. B. O., kde si v zadnej časti domu prisunul k oknu rebrík, nájdený na dvore, otočil klince, ktorými bolo okno zaistené, otvoril ho, vošiel do domu, kde sa v tom čase nikto nenachádzal a asi polhodinu čakal na K.O., nar. XX. B. XXXX, na ktorú, keď sa vrátila domov a prišla cez predsieň do kuchyne zaútočil tak, že ju sotil na podlahu, rukou jej prekryl ústa, aby nekričala a zároveň vzal zo stola príborový nôž, priložiac jej ho ku krku so slovami, že ju podreže, ak neprestane kričať, potom ju odtiahol ku gauču, kde ju posadil a povedal jej, že si pred ňou „vyhoní“ a keď sa poškodená postavila a snažila sa utiecť k dverám, obvinený jej v tom zabránil, zo zamknutých dverí vytiahol kľúč, pritiahol si ju naspäť na gauč, vyzliekol sa donaha a masturboval pred ňou, pričom chcel, aby mu to robila aj ona, čo z obavy pred ním aj urobila a keď prestala, obvinený jej povedal, aby mu ho „vyfajčila“, čo poškodená odmietla a neskôr si k nej obvinený sadol na gauč, rozprávali sa, on si obliekol slipy a postavil sa, čo K.O. využila, odomkla si dvere kľúčom, ktorý jej medzitým obvinený vrátil a vybehla na dvor, no obvinený vyšiel za ňou a keď k domu prichádzala suseda, odišiel preč, pričom svojim konaním spôsobil K.O. povrchové poranenie pravého líca, pravej strany krku, pravého lakťa a vonkajšej stránky ľavého členka s dobou liečenia do 7 dní a taktiež jej spôsobil posttraumatickú stresovú poruchu s dobou liečenia od 19. mája 2014 doposiaľ. Za to bol obvinený T. T. odsúdený

§ 200ods.

3 Tr. zák., § 37 písm. m), písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 17 (sedemnásť) rokov nepodmienečne.

§ 48ods.

3 písm. b) Tr. zák. súd pre výkon trestu zaradil obvineného do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 78ods.

1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 76 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

§ 77ods.

1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. zák. bol obvinený T. T., nar. XX.XX.XXXX, povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody

písm.

1. a)oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, písm.
2. b)osobne sa hlásiť v určených lehotách, písm.
3. c)vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska X., L. č. XXX/XX.

§ 77ods.

2 Tr. zák. za použitia § 51 ods. 3 písm. b),

1. d)Tr. zák. súd obvinenému uložil aj obmedzenie spočívajúce najmä v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, písm.
2. d)vstupu do rodinného domu v obci X.. XXX, okr. P. B. O. a jeho pozemkov.

§ 287ods.

1 Tr. por. bol obvinený T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., L. č. XXX/XX, okr. P. B. O., zaviazaný uhradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Krajská pobočka Prešov, Kúpeľná č. 5, Prešov, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 8,93 (osem) € a (deväťdesiattri) centov. Proti tomuto rozsudku po porade s obhajcom zahlásil odvolanie obvinený voči výroku o vine a treste (č.l. 328), ktoré neskôr odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Mikuláša Drobňáka (č.l. 341-342). Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí 10. februára 2016 uznesením sp. zn. 10 To 17/2015, ktorým

§ 319Tr.

por. odvolanie obvineného zamietol (č.l. 361-363). Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

1. februára 2016, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený uložený trest vykonáva od
2. februára 2016, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok. Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal
3. mája 2016, jeho obhajca
4. marca 2016, okresný prokurátor
5. marca 2016 a rozhodnutie prevzali aj ostatné strany trestného konania (č.l. 372). Okresný súd Prešov
6. februára 2019 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného, ktoré podal prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. Kataríny Andráš Leškovej (č.l. 512-513). Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa
7. novembra 2018 z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c), i) Tr. por. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c) Tr. por. obvinený namietal, že pod vplyvom alkoholu nemal byť vypočúvaný, ani ako zadržaná podozrivá osoba z 19. mája 2014, pričom je nesporné, že od začiatku sa priznával ku skutku, ktorý sa mu kládol za vinu s výnimkou použitia príborového noža, ktorým mal hroziť poškodenej. Okrem tvrdenia poškodenej neexistoval žiadny nepochybný dôkaz o tom, že obvinený mal pri svojom konaní voči poškodenej použiť hrozbu príborovým nožom. Ďalej obvinený namietal závery znalcov o prítomnosti posttraumatickej stresovej poruchy s obrazom úzkostného stavu u obvinenej v dôsledku prežitej udalosti s negatívnym emočným zážitkom, pretože

neho mali súdy venovať záverom znaleckého posudku zvýšenú pozornosť a zaoberať sa jeho námietkami. Zásadné porušenie práva na obhajobu obvinený videl v tom, že v doterajšom konaní neboli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v jeho prospech, pretože je nevyhnutné, aby jeho vina bola preukázaná bez akýkoľvek pochybností. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné tieto vykladať v jeho prospech a nie naopak. K dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i) Tr. por. obvinený namietal nepriznanie poľahčujúcej okolnosti

§ 36písm.

l) Tr. zák., nakoľko od počiatku sa priznával k spáchaniu skutku s výnimkou hrozby príborovým nožom, pričom opakovane ľutoval svoje konanie a ospravedlňoval sa poškodenej.

obvineného súdy nesprávne zohľadnili v jeho neprospech priťažujúcu okolnosť

§ 37písm.

m) Tr. zák. Nesprávne ustálenie pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností malo za následok nesprávne uloženie výšky trestu odňatia slobody. Záverom svojho dovolania obvinený navrhol, aby dovolací súd vydal rozsudok v znení: I. Okresný súd Prešov v konaní sp. zn. 5Tk/1/2014 a Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. 10 To 17/2015 zásadným spôsobom porušili právo na obhajobu obvineného a ich rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. II. Dovolací súd zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 To 17/2015 a rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Tk/1/

1. III. Dovolací súd vracia vec sp. zn. 5Tk/1/2014 Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Uvedenú možnosť vyjadriť sa využila poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorej vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené
2. novembra 2018 (č.l. 515), v rámci ktorého uviedla, že sa nebude k dovolaniu vyjadrovať, nakoľko sa netýka priamo pohľadávky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila aj poškodená K.O., ktorá vo svojom vyjadrení uviedla (č.l. 518), že trvá na svojich výpovediach vykonaných v rámci vyšetrovania a dokazovania na súde, pričom vyjadrenia obvineného uvedené v dovolaní považuje za účelovo vykresľované, pričom majú konštatačný charakter. Podaním doručeným na okresný súd
3. decembra 2018 (č.l. 516-517) sa vyjadrila k dovolaniu obvineného okresná prokurátorka, ktorá k dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c) Tr. por. uviedla, že obvinený bol zadržaný dňa 19. mája 2014 o 19.15 hod. ako osoba podozrivá a v ten istý deň o 22.50 hod. bol aj ako osoba podozrivá vypočutý, pričom dychová skúška bola u obvineného vykonaná v čase o 21.04 hod. s výsledkom 0,30 mg/l, s poukázaním na článok 5 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ktorého, kto je zatknutý (zadržaný) musí byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, oboznámený s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvineným proti nemu. Ide o nevyhnutnú podmienku rovnosti zbraní, práva na obhajobu a záruku proti svojvôli štátnych orgánov. Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní je vždy oboznámiť zadržanú osobu so všetkými obvineniami, ktoré sa jej kladú za vinu a vypočuť ju k nim, a to ešte pred podaním návrhu na vzatie do väzby. Ďalej prokurátorka poukázala na to, že znalci v diagnostickom závere poukázali na mentálnu retardáciu ľahkého stupňa, avšak v záveroch znaleckého posudku poukazujú na poruchu osobnosti dissociálnu, kde jedným z rysov tejto poruchy je nezodpovednosť a bezohľadnosť voči spoločenským normám a pravidlám. K námietkam obvineného ohľadne duševného stavu poškodenej prokurátorka uviedla, že duševný stav bol v tom čase vyšetrený dvoma znalcami - psychiatrami, bolo im známe, že otec bol na poškodenú agresívny, avšak

tvrdení znalcov to nemalo žiaden vplyv na vývoj posttraumatickej duševnej poruchy. K dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i) Tr. por. prokurátorka poukázala na ustanovenie § 2 ods. 19 Tr. por. a uviedla, že obvinený na hlavnom pojednávaní dňa 12. februára 2015 urobil vyhlásenie

§ 257Tr.

por., že je nevinný a na tomto stanovisku zotrval aj dňa

1. apríla
2. V záverečnej reči obvinený uviedol, že bol policajtmi k tomu dotlačený, nič z toho čo hovorí poškodená nie je pravda, ako aj v práve posledného slova uviedol, že je nevinný, a preto nemožno obvinenému zohľadniť poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zák. Obvinený spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre trestný čin zanedbania povinnej výživy

§ 207ods.

1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. a bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2 T 26/2014 zo

1. marca 2014, právoplatným dňa
2. apríla 2014, pričom konania sa dopustil úmyselne. Poukazujúc na odpis z registra trestov obvineného je potrebné prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť

§ 37písm.

m) Tr. zák. Vzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla dovolaciemu súdu dovolanie obvineného

§ 392ods.

1 Tr. por. zamietnuť. Vyjadrenia boli zaslané stranám konania, avšak do konania neverejného zasadnutia sa k nim nikto nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por. (§ 382 písm.

1. c)Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako “ďalšie” odvolanie. V posudzovanej veci obvinený ako prvý dovolací dôvod uplatnil dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
2. c)Tr. por.,

ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe § 37 Tr. por. Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby. V posudzovanej veci bolo obvinenému vyšetrovateľom vznesené obvinenie pre skutok právne posúdený ako zločin sexuálneho násilia

§ 200ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák., ktorý bol neskôr prekvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia

§ 200ods.

1, ods. 2 písm. a), ods. 3 Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., pričom sa jednalo o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por. nakoľko obvinený bol aj následne vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou z

1. mája 2014, sp. zn. 0Tp 10/2014, a preto musel mať obhajcu už od vznesenia obvinenia. Obvinenému bol dňa
2. mája 2014 ustanovený obhajca JUDr. Mikuláš Drobňák (č.l. 10), ktorý obvineného následne zastupoval a zúčastňoval sa úkonov trestného konania, ako aj výsluchov jednotlivých svedkov, podával návrhy na doplnenie dokazovania, pričom k žiadnemu zásadnému porušeniu práva na obhajobu v prípade obvineného nedošlo. V rámci tohto dovolacieho dôvodu nemožno úspešne uplatňovať ani námietky, že neboli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v jeho prospech, ako aj spochybňovanie znaleckých posudkov, alebo posudzovanie nesprávneho zistenia skutkového stavu, pretože účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie skutkového stavu. Obhajoba obvineného bola po celý čas trestného stíhania riadne zabezpečená, a preto námietky dovolateľa nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm.

1. c)Tr. por. Napokon obvinený vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
2. i)Tr. por.,

ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi

§ 47ods.

2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod. pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu

ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Čo sa týka námietok obvineného ohľadne nepriznania poľahčujúcej okolnosti

§ 36písm.

l) Tr. zák., tak je potrebné poukázať na skutočnosť, že na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť

§ 36písm.

l) Tr. zák. môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným momentom súdom použitej právnej kvalifikácie, vrátane okolností, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby (R 15/2015), pričom otázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného

§ 371ods.

1 Tr. por. (R 18/2015). Z obsahu dovolania vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu dovolateľ uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerovali proti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu vyhodnotiť vykonané dôkazy a skutkový stav v prospech obvineného. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného posúdeného ako obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia

§ 200ods.

1, ods. 2 písm. a), ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., ako aj prečin porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm.

1. a)Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
2. e)Tr. zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia po objektívnej i subjektívnej stránke a je správna.

§ 382písm.

c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené obvineným T. T. uplatnené zákonné podmienky dovolania

§ 371ods.

1 písm. c), písm. i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného

§ 382písm.

c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.