Obsah (9)

§ 518§ 17§ 127§ 130§ 517§ 4§ 21§ 212§ 14

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Urto/2/2019 Identifikačné číslo spisu: 5018010029 Dátum vydania rozhodnutia: 07.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, o odvolaní odsúdeného C. R. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. decembra 2018, sp. zn. 0Ntc/28/2018, na neverejnom zasadnutí 7. marca 2019 v Bratislave, rozhodol rozhodol:

§ 518ods.

4 Tr. por. odvolanie odsúdeného C. R. sa z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 20. decembra 2018, sp. zn. 0Ntc/28/2018,

§ 17ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. rozhodol tak, že rozsudok Krajinského súdu Korneuburg (Rakúska republika) zo 14. decembra 2017, sp. zn. 612 Hv 16/16h, ktorým bol odsúdený C. R. na tam uvedenom skutkovom základe uznaný vinným zo zločinu ťažkej krádeže vlámaním za účelom zárobku z časti dokonanej a z časti v štádiu pokusu

§ 127, § 128 ods.

1 č. 5, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, ods. 2 a § 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, za ktorý mu bol

§ 130ods.

2 Trestného zákonníka Rakúskej republiky uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov, sa uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky. Súd zároveň

§ 517ods.

2 Tr. por. a § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. rozhodol, že vo výkone trestu odňatia slobody bude odsúdený pokračovať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odsúdený C. R. odvolanie (pozn. súdu označené ako sťažnosť) z

1. februára
2. Uviedol, že
3. júna 2018 neabsolvoval žiaden výsluch a už vôbec na ňom nesúhlasil s ďalším výkonom trestu na Slovensku. Od začiatku trvá na tom, že skutky spáchal v Rakúsku, v ktorom má priaznivejšie podmienky, keďže
4. júla 2019 tam „má schválené dve tretiny“. Na podklade tohto odvolací súd požiadal, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a „neuznal ho za zákonný“. K podanému odvolaniu sa prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „prokurátor“) vyjadril
5. februára 2019 tak, že ho navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Tvrdil, že odsúdený R. súhlasil s odovzdaním výkonu rozhodnutia na Slovensko, o čom svedčí protokol Ústavu na výkon trestu v Hirtenbergu zo
6. júna
7. Dňa
8. marca 2019 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložené odvolanie odsúdeného C. R. i kompletný spisový materiál. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 518 ods. 4 Tr. por.) preskúmal na podklade včas podaného odvolania (§ 309 ods. 1 Tr. por.) odsúdeného zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného R. nie je dôvodné.

§ 4ods.

2 zákona č. 549/2011 Z. z. ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia (ďalej len „osvedčenie“) označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný

právneho poriadku Slovenskej republiky.

§ 4ods.

3 písm. r) zákona č. 549/2011 Z. z. kategóriami trestných činov

odseku 2 sa rozumejú organizovaná alebo ozbrojená lúpež.

§ 21ods.

2 písm. e) zákona č. 549/2011 Z. z. ak bola osoba odovzdaná do Slovenskej republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak osoba súhlasila s odovzdaním výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil podmienky pre postup

§ 17ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z., a preto v tomto rozsahu plne odkazuje na jeho odôvodnenie (viď s. 3 ods. 5 - s. 6 ods. 1). Azda vo vzťahu k podmienke obojstrannej trestnosti skutku najvyšší súd upozorňuje, že § 4 ods. 3 písm. r) zákona č. 549/2011 Z. z., ale ani príloha č. 1 k zákonu č. 549/2011 Z. z. neobsahuje organizovanú alebo ozbrojenú krádež, ale len organizovanú alebo ozbrojenú lúpež (porovnaj čl. 7 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/909/SVV z 27. novembra 2008). Keďže

krajského súdu konanie odsúdeného R. by aj na Slovensku napĺňalo znaky pokračovacieho zločinu krádeže

§ 212ods.

1, ods. 4 písm. a), b) Tr. zák. spáchaného v bodoch B I a B IV v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Tr. zák., je zrejmé, že k porušeniu zásady obojstrannej trestnosti skutku dôjsť nemohlo. Pokiaľ ide o námietku odsúdeného R., že nesúhlasil s odovzdaním na výkon trestu na Slovensku, v tomto smere najvyšší súd odkazuje na ním podpísaný protokol Ústavu na výkon trestu Hirtenberg zo

1. júna 2018, z ktorého jasne vyplýva, že súhlas na ďalší výkon trestu na Slovensku dal (č. l. 13, 13b) (pozn. viď tretiu vetu § 7 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. per analogiam, z ktorej vyplýva, že takto daný súhlas už nemožno vziať späť). Z uvedeného potom s poukazom na § 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 549/2011 Z. z. možno vyvodiť, že po vykonaní momentálne uznávaného rakúskeho trestu, odsúdený R. plynulo nastúpi výkon trestu uložený mu rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z
2. októbra 2015, sp. zn. 4 T 66/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z
3. novembra 2017, sp. zn. 4 To 22/2016, vo výmere 7 rokov (zv. Ntc 50/2016, č. l. 95). K tvrdeniu odsúdeného R.,

ktorého má v Rakúsku dohodnuté podmienečné prepustenie po uplynutí dvoch tretín trestu, najvyšší súd upozorňuje, že túto skutočnosť odsúdený jednak nijako nepreukázal (pozn. uvedené platí o to viac, že

rakúskeho práva odsúdení nemajú nárok na podmienečné prepustenie výlučne z dôvodu plynutia času; č. l. 7), ale predovšetkým táto je z pohľadu § 17 ods. 1 v spojení s § 16 zákona č. 549/2011 Z. z. irelevantná. Na záver odvolací súd konštatuje, že krajský súd postupoval správne aj vtedy, keď odsúdeného R. s poukazom na § 517 ods. 2 Tr. por. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (pozn. hoci odôvodnenie na s. 6 ods. 1 formálne odkazuje na § 17 ods. 4 zákona č. 549/2011 Z. z.). Na podklade týchto skutočností odvolací súd

§ 518ods.

4 Tr. por. odvolanie odsúdeného R. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.