názoru krajského súdu vyplýva, že žalobca podal trestné oznámenie vedené pod č. ČVS:SKIS-427/OISS-V-2016, ktoré bolo odmietnuté
1 písm. d/ Trestného poriadku, pričom žalobca následne podal obsahovo totožné oznámenia, ktoré boli vyhodnotené ako opakované podania a ďalej sa o nich nekonalo. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený. Krajský súd mal z vyjadrenia žalovaného za preukázané, že žalovaný nevystupoval vo vzťahu k žalobcovi v postavení orgánu verejnej správy, ale konal a rozhodoval
príslušných ustanovení Trestného poriadku, teda v postavení orgánu činného v trestnom konaní. Predpokladom postupu
S.s.p. je porušenie práv, právom chránených záujmov, a to rozhodnutím, opatrením alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, prípadne iným jeho zásahom, čo v danom prípade splnené nebolo. Prípadné pochybenia žalovaného ako orgánu činného v trestnom konaní v jeho procesnom postupe možno preskúmať iba
Trestného poriadku, nie v správnom súdnictve.
1 a 3 S.s.p. a nevyzval žalovaného na vyjadrenie sa ku kasačnej sťažnosti. IV. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu (sťažovateľa) je potrebné odmietnuť v zmysle § 439 ods. 2 písm. d/ S.s.p. 10.
1 písm. d/ S.s.p., na účely tohto zákona sa nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 11. V prvom rade považoval kasačný súd za potrebné poukázať na § 55 ods. 3 S.s.p., v zmysle ktorého sa každé podanie posudzuje
jeho obsahu.
názoru kasačného súdu sa sťažovateľ svojím podaním označeným ako „Vec: žaloba - z dôvodu nečinnosti v súbehu s pochybnou legitimáciou (kompetenciou) s popretím plnení legálnej povinnosti od žalovaného orgánu verejnej správy (následky trvajú) čoho dôsledkom je aj poškodenie práv žalobcu“ nedomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČVS:SKIS-427/OISS-V-2016 tak, ako uviedol krajský súd v napadnutom uznesení, ale podal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy tak, ako to opakovane uviedol sťažovateľ jednak v žalobe, a jednak v kasačnej sťažnosti. Na druhej strane, je potrebné prisvedčiť krajskému súdu, že vec nepatrí do právomoci súdov, nakoľko z vyjadrenia žalovaného zo dňa 31.07.2018 vyplýva, že sťažovateľ nesúhlasil s postupom orgánov činných v trestnom konaní vedenom pod č. ČVS:SKIS- 427/OISS-V-2016, a teda nemožno hovoriť o nečinnosti orgánu verejnej správy, nakoľko v prejednávanej veci má policajt vybavujúci v predsúdnom konaní podané trestné oznámenie postavenie orgánu činného v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je žalovaný v prejednávanej veci pasívne legitimovaný. 12. Orgány činné v trestnom konaní sú v zmysle § 10 ods. 1 Trestného poriadku policajt a prokurátor, ktorých právomoc a pôsobnosť upravuje Trestný poriadok. Postavenie a pôsobnosť prokuratúry tiež upravuje zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších (ďalej aj len „zákon č. 153/2001 Z. z.“). 13. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. definuje prokuratúru ako samostatnú hierarchicky usporiadanú jednotnú sústavu štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. 14.
2 zákona č. 153/2001 Z. z., prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. 15. Prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
16. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd dospel k správnemu záveru, že prípadné pochybenia žalovaného v trestnom konaní vedenom pod č. ČVS:SKIS- 427/OISS-V-2016 nemožno s ohľadom na právomoc a pôsobnosť orgánov činných v trestnom konaní preskúmať v rámci správneho súdnictva, ale iba postupom ustanoveným v Trestnom poriadku. 17.
1 S.s.p., ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. 18.
2 písm. d/ S.s.p., kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute
19.
c/ S.s.p., kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná. 20. Z citovaného § 439 ods. 2 písm. d/ S.s.p. vyplýva, že kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu o právomoci. Je nesporné, že napadnuté uznesenie, ktorým krajský súd zastavil konanie
1 S.s.p. s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Okresnej prokuratúre Nové Mesto nad Váhom, do ktorej právomoci vec patrí, je rozhodnutím o právomoci. To znamená, že ide o jeden z taxatívne vymedzených prípadov, v ktorých zákonodarca vylúčil podanie kasačnej sťažnosti.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečená uplatnením inštitútu postúpenia veci príslušnej okresnej prokuratúre z dôvodu nedostatku právomoci krajského súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho práv. Príslušná okresná prokuratúra je oprávnená preskúmať postup žalovaného a prípadne prijať potrebné opatrenia. 24. Z uvedených dôvodov kasačný s poukazom na § 439 ods. 2 písm. d/ S.s.p. odmietol kasačnú sťažnosť ako neprípustnú. 25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd
s poukazom na § 467 ods. 1 S.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, pretože kasačná sťažnosť bola odmietnutá.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.