Obsah (4)

§ 35§ 458§ 102§ 189

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6CdoGp/1/2018 Identifikačné číslo spisu: 8717204099 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

ustanovenia § 102 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“), čo odôvodnil povinnosťou archivácie a nečinnosťou právneho zástupcu žalovaného, ktorý opakovane nereagoval na výzvy súdu, opakované výzvy a ani na výzvu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, čím sťažoval postup konania súdu a v konečnom dôsledku zasahoval do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 2. Na podnet právneho zástupcu žalovanej podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v zmysle § 458 C. s. p. proti tomuto uzneseniu dovolanie generálneho prokurátora. Poukázal na to, že súd prvej inštancie uložil právnemu zástupcovi žalovanej vydať listiny, ktoré sú evidentne v držbe žalovanej. Uloženie edičnej povinnosti právnemu zástupcovi žalovanej teda porušilo zásadu legality. Právnemu zástupcovi preto opísaná povinnosť nevznikla a uloženie poriadkovej pokuty nie je dôvodné a navyše právny zástupca túto povinnosť ani objektívne splniť nemohol. Uviedol, že prvoinštančný súd mal na predloženie listiny vyzvať žalovanú. Zdôraznil, že strana civilného procesu nie je povinná spolupracovať pri získavaní dôkazov, ktoré sú alebo môžu byť v jej neprospech. Ak strana sporu požadovanú listinu nepredloží, nie je dôvod na uloženie poriadkovej pokuty, súd však môže pri hodnotení dôkazov vyvodiť indície v neprospech tejto strany. V súvislosti s prípustnosťou dovolania poukázal na splnenie podmienok subsidiarity a proporcionality. Podmienku subsidiarity považoval za splnenú, keďže právny zástupca žalovanej nemá k dispozícii iný prostriedok nápravy. Odvolanie proti uzneseniu o poriadkovej pokute nie je prípustné. Pri skúmaní princípu proporcionality je

jeho názoru potrebné vziať do úvahy, že právnemu zástupcovi žalovanej bola uložená sankcia, hoci nič neporušil. K dispozícii nemal žiadnu formu obrany použitím riadneho opravného prostriedku. Hoci je výška sankcie bagateľná (100,- Eur), jej akceptovanie môže viesť k neobmedzenej svojvôli súdov, teda k ukladaniu nedôvodných poriadkových pokút. Potreba nápravy preto v danom prípade prevyšuje nad záujmom zachovania nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia a nad princípom právnej istoty.

1. Keďže napadnutým uznesením bola uložená povinnosť zaplatiť poriadkovú pokutu právnemu zástupcovi žalovanej a len on bol preto v tejto časti konania stranou sporu, dovolací súd nedoručoval dovolanie generálneho prokurátora na vyjadrenie žalobcovi.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora

§ 35C. s.

p. predovšetkým skúmal splnenie podmienok pre podanie dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky v zmysle § 458 C. s. p., a to osobitne podmienku, či to vyžaduje ochrana práv a či túto ochranu práv právneho zástupcu žalovanej nemožno dosiahnuť, resp. nebolo možné dosiahnuť, inými právnymi prostriedkami. Dospel pritom k záveru, že tieto podmienky sú splnené. 5.

§ 458ods.

1 C. s. p., proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. 6.

§ 458ods.

2 C. s. p. dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.

1. Dovolaním generálneho prokurátora bolo v preskúmavanej veci napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu o uložení poriadkovej pokuty právnemu zástupcovi žalovanej. V danom prípade sa teda jedná o majetkovú sankciu, ktorá sa dotýka základného práva právneho zástupcu žalovanej vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle § 355 ods. 2 C. s. p. je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty však nepatrí medzi uznesenia taxatívne vymedzené v ustanovení § 357 C. s. p., proti ktorým je odvolanie prípustné. Tento opravný prostriedok preto nemohol právny zástupca žalovanej využiť. V zmysle § 419 je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. V preskúmavanej veci sa však nejedná o rozhodnutie odvolacieho súdu. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že právny zástupca žalovanej sa nemohol ochrany svojho práva vlastniť majetok domáhať podaním odvolania ani dovolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Podmienka subsidiarity pri podaní dovolania generálnym prokurátorom v zmysle § 458 ods. 1 C. s. p. je teda v danom prípade splnená.
2. Dovolací súd ďalej pristúpil k skúmaniu podmienok prípustnosti dovolania generálneho prokurátora v zmysle § 458 ods. 2 C. s. p., teda či generálnym prokurátorom napadnuté právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami, ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a či potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. 9.

§ 102ods.

1 písm. a) C. s. p. súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami. 10.

§ 102ods.

2 C. s. p. výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur. 11.

§ 189C. s.

p. súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju predložil.

1. Preskúmaním spisového materiálu dovolací súd zistil, že prvoinštančný súd nesprávne uložil právnemu zástupcovi žalovanej poriadkovú pokutu z dôvodu, že napriek výzvam, ktoré mu súd opakovane adresoval, nepredložil súdu požadované listiny (kompletnú platobnú históriu k spotrebiteľským zmluvám v dvoch vyhotoveniach, vedenú žalovanou). Právny zástupca žalovanej totiž nie je osobou disponujúcou týmito listinami a preto je neprípustné sankcionovať ho za nesplnenie si tejto povinnosti, ktorú nakoniec sám splniť ani nemohol. Túto povinnosť mohla splniť jedine žalovaná. Týmto nesprávnym rozhodnutím zasiahol prvoinštančný súd neprípustne do majetkovej sféry právneho zástupcu žalovanej. Ide o závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné a neudržateľné. Navyše, keďže sa nejedná o súkromnoprávny vzťah ale o verejnomocenský vzťah medzi štátom reprezentovaným prvoinštančným súdom a právnym zástupcom strany sporu, je potreba ochrany práv právneho zástupcu žalovanej o to naliehavejšia a potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.
2. Vzhľadom na uvedené dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil (§ 464 C. s. p. v spojení s § 449 ods. 1 a § 451 ods. 1 C. s. p.).
3. Keďže predmet dovolacieho konania sa týkal poriadkovej pokuty uloženej súdom, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie dovolacieho súdu o nároku na náhradu trov dovolacieho konania. V časti konania, v ktorej sa rieši povinnosť strany sporu zaplatiť poriadkovú pokutu, vystupuje totiž len táto strana, preto z povahy veci je rozhodovanie o náhrade trov vylúčené.
4. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.