Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sk/7/2017 Identifikačné číslo spisu: 1017200052 Dátum vydania rozhodnutia: 26.02.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1

§ 134ods.

2 písm. d/ S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (§ 462 ods. 2 S.s.p.). 20. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. februára 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). Podľa § 174 ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

1. a)56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
2. b)až
3. h)alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
4. b)57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
5. b)až
6. h)alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
7. c)58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
8. a)prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
9. b)až
10. h)alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
11. d)59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
12. b)až
13. l)alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. 21. Žiadosťou zo dňa 17.06.2016 si sťažovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok od 24.01.2016, kedy dovŕšil vek 56 rokov. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 22. júla 2016 túto žiadosť zamietol z dôvodu, že (aj napriek získaniu 19 rokov a 5 dní služby v I. kategórii funkcií) sťažovateľ nesplnil podmienku podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., t. j. služba v I. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999. Žalovaný na odvolanie sťažovateľa toto rozhodnutie potvrdil preskúmavaným rozhodnutím a odvolanie sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. 22. Podľa Oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 26.05.2016 sťažovateľ získal v zamestnaní v I. kategórií funkcií 19 rokov a 5 dní pričom jeho služobný pomer v Policajnom zbore SR bol ukončený dňa 30.09.1998. 23. Sťažovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku odo dňa dovŕšenia 56 rokov podľa § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. V podanej kasačnej sťažnosti poukazoval na znenie § 175g ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., ktoré podľa jeho výkladu upravuje nároky, ktoré vznikli odpracovaním požadovaného počtu rokov v zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie a to ešte pred účinnosťou novely zavedenej zákonom č. 355/1999 Z.z., ale nemohlo byť o nich začaté konanie, lebo neboli splnené všetky požadované podmienky, ako je vek, či odpracovanie potrebného počtu rokov vo všeobecnom poistnom systéme. Uvedené ustanovenie má podľa sťažovateľa odkazovať na postup podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti novely zavedenej zák. č. 355/1999 Z.z. Týmito predpismi sú všetky skoršie novely § 174 ods. 1 a ods. 2 , zák. č. 100/1988 Zb. Svoju účinnosť si zachovali až do 31.12.2003, kedy bola zrušená platnosť a účinnosť celého zák. č. 100/1988 Zb. Každá z týchto noviel posudzuje obdobie konkrétneho roku, čo vyplýva z nadpisu každého § 174, tej - ktorej novely a v ods. 2 vyžaduje dátum, ku ktorému má byť žiadateľ v službe. Len konkrétny dátum ukončenia pracovného pomeru v zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie určuje, aký nárok vznikol a podľa ktorej novely § 174 zák. č. 100/1988 Zb. má byť posudzovaný. 24. Na vyššie uvedené ustanovenie a jeho výklad sťažovateľ poukazoval už v podanej správnej žalobe a napokon aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. júla 2016. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný neposkytol odpoveď sťažovateľovi na jeho argumentáciu. Obdobne ani krajský súd na vyššie uvedené skutočnosti nereagoval, pričom v odôvodnení iba zotrval na argumentácii žalovaného a dodal, že vznik nároku na starobný dôchodok sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok. Podľa § 175g ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 25. „Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zjavné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za bezdôvodné, mylné alebo vyvrátiteľné, ktoré skutočnosti vzal za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predložené účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené, podľa ktorej normy rozhodol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ..." (rozsudok Vrchného súdu v Prahe č. k. 6 A 63/93-22). 26. Odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovanie dôvery účastníka správneho konania v správnosť rozhodovania, čo následne vedie k tomu, aby fyzické resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. (Sobihard, J.: Správny poriadok- Komentár. Iura Edition s.r.o.: Bratislava, 2011, 374s.) 27. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia vyššie uvedené kritéria nespĺňa, nakoľko doposiaľ bez reakcie (aj napriek opakovanej argumentácii sťažovateľa) zostala námietka sťažovateľa, podľa ktorej má byť v jeho prípade na základe ust. § 175g zák. č. 100/1988 Zb. aplikované ust. § 174 zák. č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1996 Z.z. Obdobne pochybil aj krajský súd, keď sa vyhol odpovedi na sťažovateľom nastolenú argumentáciu. Uvedeným postupom bol sťažovateľ odkázaný na opakovanie odvolacích námietok v konaní pred krajským súdom ako aj v kasačnom konaní, čím sa jeho odvolanie ako aj správna žaloba minula svojmu účinku. „Vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom". (napr. rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 21.06.2016 sp. zn. 10Sza/13/2016). Pokiaľ totiž súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia, resp. skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané, robí tak výlučne cez odôvodnenie tohto rozhodnutia, a nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu, resp. dôvodov doplňujúcich, ktorými žalovaná dodatočne dopĺňa chýbajúce dôvody v rozhodnutí. 28. Uvedenú námietku kasačný súd považoval za podstatnú, a to aj s ohľadom na sťažovateľom predložené prílohy, z obsahu ktorých vyplynulo, že Krajský súd v Trnave obdobný výklad považoval za logický, pričom žalovaný (viazaný právnym názorom súdu) následne priznal účastníkovi konania v obdobnej veci starobný dôchodok. 29. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k predšasnému záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods.

§ 457ods.

1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vysporiadať sa s argumentáciou sťažovateľa, týkajúcou sa výkladu ust. § 175g ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods.

§ 167ods.

1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.