Obsah (4)

§ 419§ 420§ 447§ 453

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/17/2019 Identifikačné číslo spisu: 1113223952 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

jej názoru otázky, ktoré sa v konaní prejednávali, sa nepriamo dotýkali väčšieho okruhu osôb. Ďalej videla nesprávny procesný postup odvolacieho súdu v tom, že pri riešení otázky vzniku bezdôvodného obohatenia súdy svoje rozhodnutia nedostatočne odôvodnili a nerozhodli v súlade so zásadou predvídateľnosti súdneho konania a rozhodovania, čo malo za následok nesúlad výrokov s odôvodnením a zmätočnosť rozhodnutia. Navrhla, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako i rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

1. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), právne zastúpenou v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p. skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 5.

§ 419C. s.

p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 6.

§ 420písm.

f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7.

§ 447písm.

1. c)C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
2. f)C. s. p. treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 9. Dovolateľka v dovolaní namietala, že odvolací súd nedodržal svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 219 ods. 3 C. s. p., keď neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Dovolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolací súd vyvesil na úradnej tabuli súdu dňa 19. 4. 2018 (zvesené 27. 4. 2018) oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 26. apríla 2018 o 11:50 (č. l. 209).

úradného záznamu z

1. apríla 2018 (č. l. 210) v uvedený deň bola budova súdu evakuovaná z dôvodu nahlásenia bomby a z tohto dôvodu bol na vstupnej bráne budovy súdu približne o 10:35 vyvesený oznam o tom, že sa posúva termín vyhlásenia rozsudku z 11:50 hod. na 13:40 hod. uvedeného dňa. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovanej nič nebránilo v možnosti zúčastniť sa na verejnom vyhlásení rozsudku, a to i napriek nepredvídateľným udalostiam a posunutiu času vyhlásenia rozsudku o 1 hodinu a 50 minút. V prípade ak by sa bola dostavila na miesto verejného vyhlásenia rozsudku v riadne oznámenom termíne, nepochybne by získala informáciu o oneskorení vyhlásenia rozsudku a presnom časovom posune. Nemožno teda v žiadnom prípade konštatovať porušenie jej procesných práv v takej miere, ktorá by znamenala porušenie jej práva na spravodlivý proces.
2. Dovolateľka ďalej v dovolaní namietala, že odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní bez nariadenia pojednávania napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky.

jej názoru bolo totiž treba vypočuť žalobcu, ktorého výsluch navrhovala už prvoinštančnému súdu. K uvedenému dovolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 C. s. p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo, preto ani týmto postupom odvolací súd nezasiahol do práva dovolateľky na spravodlivý proces. Pokiaľ dovolateľka namieta postup odvolacieho súdu, ktorý sa

nej nezaoberal dôkazom, ktorý navrhla vykonať (výsluch žalobcu), dovolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti ustanovenie § 383 C. s. p., v zmysle ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. K námietke dovolateľky, že sa týmito dôkazmi nezaoberal prvoinštančný súd, dovolací súd uvádza, že posúdenie a rozhodnutie o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto súv. por. §§ 132 a 185 C. s. p.) a nie strán sporu. Skutočnosť, že súd nemá povinnosť, ale možnosť stranu sporu vypočuť vyplýva aj z ustanovenia § 195 ods. 1 C. s. p.,

ktorého na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté. Rovnako sa v prejednávanej veci nejedná ani o vec verejného záujmu ako to tvrdí bez bližšej konkretizácie dôvodu dovolateľka. Ani v tomto prípade teda nemožno konštatovať porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. 11. Dovolací súd je toho názoru, že ani námietka dovolateľky,

ktorej jej právo na spravodlivý proces bolo porušené nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu (ako aj prvoinštančného súdu) nie je dôvodná. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nepochybne zodpovedá kritériám vymedzeným v ust. § 220 C. s. p., preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. stačilo, aby sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody, čo aj urobil. V súlade s uvedeným ustanovením odvolací súd v bodoch 12-22 odôvodnenia svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne správne. Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (čo však nie je prípad v tomto konaní prejednávanej veci). Vzhľadom na to, že dovolateľka v časti dovolania týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacieho ako aj prvoinštančného súdu v skutočnosti namietala skôr nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v odklone súdov od ustálenej judikatúry, dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že pri posudzovaní, či odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá zákonným požiadavkám, sa nezaoberá jeho vecnou správnosťou, teda správnosťou skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých. 12. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľky

ust. § 447 písm. c) C. s. p. odmietol. 13. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd

§ 453ods.

1 C. s. p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila žalovaná (§ 256 ods. 1 C. s. p.), žalobcovi žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.