1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. arch. J. F. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z
1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
zák. s poukazom na § 40 ods. 1 Tr. zák. súd u obvineného upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 28. apríla 2015, sp. zn. 7T/120/2014, ktorým bol obvinenému uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 40 mesiacov, nakoľko mal za to, že trest uložený skorším rozsudkom bude dostatočný.
1 Tr. por. súd odkázal poškodených, doc. RNDr. T. Q., CSc. a Ing. F. Q., CSc. s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces. Rozsudok okresného súdu v časti výroku o treste napadol v neprospech obvineného prokurátor a v časti výroku o náhrade škody poškodení doc. RNDr. T. Q. a Ing. F. Q., CSc. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. mája 2017, sp. zn. 4To/35/2017 (ďalej len ako „krajský súd" alebo „odvolací súd"),
1 písm. e/, písm. f/, ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a náhrade škody a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenému uložil
5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2, § 40 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pre výkon ktorého obvineného zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny
2 písm. a/ Tr. zák.
2 Tr. zák. krajský súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prešov z
1 Tr. por. obvinenému prikázal uhradiť poškodeným manželom, doc. RNDr. T. Q., CSc. a Ing. F. Q., CSc., škodu vo výške 53 714,40 € a so zvyšným nárokom na náhradu škody ich
2 Tr. por. odkázal na civilný proces. Obvinený, prostredníctvom zvoleného obhajcu, uplatňujúc dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/, písm. k/ - pre porušenie § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por. napadol všetky výroky rozsudku krajského súdu dovolaním dňa
obvineného pochybil, keď v zmysle zásady objektívnej pravdy neodrátal tie finančné prostriedky, ktoré preukázateľne vyplatil iným. Namietol, že vo veci absentuje objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Na základe vykonaného dokazovania
názoru obvineného nemožno prijať záver, že by si prisvojil finančné prostriedky, keďže na to niet žiadneho priameho, ba dokonca ani nepriameho dôkazu. S ohľadom na uvedené teda vyvstáva otázka, či sa dopustil úmyselného trestného činu sprenevery. Obvinený v ďalšej časti dovolania krajskému súdu vytkol, že bez toho, aby vykonal dokazovanie, oboznámil sa so spisom a predchádzajúcimi trestnými stíhaniami obvineného, vyhovel odvolaniu prokurátora a obvinenému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Obvinený sa nestotožnil s odôvodnením krajského súdu v tom, že upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obvineného trestom neprimerane miernym a nedokázalo by viesť obvineného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, resp. nenapĺňalo by ani požiadavku generálnej prevencie. Keďže skutky, ktorých sa mal dopustiť obvinený, boli posúdené
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, bolo nevyhnutné zaoberať sa aj ich spoločenskou nebezpečnosťou v zmysle § 3 ods. 4, § 40 a § 88 Tr. zák.
obvineného skutok v čase vyhlásenia rozsudku nemohol byť právne kvalifikovaný
5 Tr. zák. S poukazom na čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vzhľadom na neprimeranú dĺžku trestného konania, nebolo
obvineného spravodlivé uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody.
obvineného súd obligatórne musí aplikovať zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. a uložiť tak trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, v prípade konania, ktoré sa svojou dĺžkou neprimerane vymyká priemeru. Odvolací súd
obvineného nekompenzoval flagrantné a intenzívne porušovanie jeho práv spôsobené prieťahmi v konaní. S ohľadom na okolnosti trestného činu, za ktorých bol spáchaný (v súvislosti s nevydarenou podnikateľskou činnosťou), celkovú dĺžku konania, ako aj vzhľadom na osobu obvineného, bolo uloženie nepodmienečného trestu
jeho názoru neadekvátne, neúčelné a nespravodlivé. Vo vzťahu k výroku o náhrade škody obvinený uviedol, že tento je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Totiž v roku 2015 bolo voči obvineného vedené konkurzné konanie, v rámci ktorého si poškodení neuplatnili svoj nárok. V súlade s uvedenou argumentáciou obvinený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") navrhol, aby na verejnom zasadnutí zrušil rozsudok krajského súdu vo výroku o treste a náhrade škody a zároveň, aby dovolací súd
por. zamietol odvolanie poškodených ako aj odvolanie okresného prokurátora a potvrdil rozsudok okresného súdu. Obvinený dovolaciemu súdu alternatívne navrhol, aby zrušil rozsudok krajského súdu a tomuto súdu
1 Tr. por. prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol. Mimo toho obvinený dovolaciemu súdu v súlade s § 380 ods. 4 Tr. por. navrhol, aby odložil, alebo prerušil výkon rozsudku krajského súdu, ako aj všetkých naň nadväzujúcich rozhodnutí, až do svojho rozhodnutia. Na dovolanie obvineného reagovala okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV podaním z 25. septembra 2017, v ktorom uviedla, že dovolateľ svojimi námietkami polemizuje s naplnením objektívnej stránky zločinu sprenevery, pričom podrobne opisuje skutkové okolnosti svojho neúspešného podnikania, ktoré ho k spáchaniu stíhaného zločinu viedli.
názoru okresnej prokurátorky dovolanie obvineného v tomto smere napáda výrok o vine, čo je neprípustné s ohľadom na súdom prijaté vyhlásenie o vine
5 Tr. por. V súvislosti s namietaným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody (nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia), okresná prokurátorka poukázala na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorým sa
jej názoru odvolací súd náležite vysporiadal s podmienkami pre uloženie súhrnného trestu ako aj so všetkými skutočnosťami relevantnými z hľadiska jeho výmery, vrátane dĺžky trestného konania vedeného voči dovolateľovi, ktorú skutočnosť pri výmere uloženého trestu aj zohľadnil. S poukazom na uvedené okresná prokurátorka navrhla dovolanie obvineného odmietnuť ako nedôvodné postupom
c/ Tr. por. Splnomocnenec poškodených, manželov Q., sa k dovolaniu obvineného vyjadril podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa
a/, písm. b/ alebo písm. d/ až písm. f/ Tr. zák. Po bližšom oboznámení sa s argumentáciou obvineného, uvedenou v predmetnom dovolaní, však najvyšší súd dospel k zrejmému záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania
por., a preto ho odmietol postupom
c/ Tr. por. Dovolanie, ktorého sa obvinený domáha, predstavuje jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov trestného konania, ktorého uplatnením sa napáda právoplatné súdne rozhodnutie. Keďže následkom dovolania môže byť narušenie stability konečného a vykonateľného rozhodnutia, musí pri jeho uplatnení výrazne akcentovať záujem na zákonnosti a spravodlivosti - dovolanie si nemožno zamieňať s odvolaním. Inými slovami, v dovolaní napadnutom rozhodnutí alebo aj konaní, ktoré mu predchádzalo, musí dôjsť z hľadiska intenzity k tak zásadnému pochybeniu, z dôvodu ktorého na právoplatnosti nemožno viac trvať. Zákonodarca výpočet týchto najzásadnejších pochybení koncentroval do ustanovenia § 371 ods. 1, ods. 3 Tr. por. Najvyšší súd považuje za vhodné uviesť aj to, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania
1 Tr. por., sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. (R 120/2012). V súlade s uvedeným je tak za kvalitu podaného dovolania zodpovedný výlučne dovolateľ, ktorý určuje mantinely prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu. Uvedené znamená, že najvyšší súd nebude v konaní preberať jeho aktivitu a iniciatívne zisťovať ďalšie (v dovolaní neuvedené) chyby napadnutého rozhodnutia alebo mu predchádzajúceho konania, ktoré by zodpovedali niektorému z prípustných dovolacích dôvodov taxatívne uvedených v Trestnom poriadku. Vo vzťahu k argumentácii obvineného svojim obsahom primkýnajúcej sa k výroku o vine, dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že okresný súd predtým, než prijal obvineného vyhlásenie o vine, postupom
3 Tr. por. okrem iného zisťoval, či rozumie podstate skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu (písm. c/), či rozumie právnej kvalifikácii týchto skutkov (písm. f/) a či je oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon v jeho prípade ustanovuje (písm. g/). Obvinený na všetky otázky odpovedal zhodne, že „áno". Za daného stavu okresný súd prijal vyhlásenie obvineného o vine
5 Tr. por., pre ktoré platí, že je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
1 písm. c/ Tr. por. Na podanie dovolania z dôvodu naposledy uvedeného ustanovenia je navyše oprávnený výlučne minister spravodlivosti, nie však obvinený (R 12/2017, resp. aj ZSP 60/2016). Na podklade uvedeného dovolací súd nemohol priznať žiadnu relevanciu námietkam obvineného, napádajúcim pre zákonnú prekážku nepreskúmateľný výrok o vine (uplatnený dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por.). V konkrétnej rovine ide o výhrady obvineného spočívajúce v ním tvrdenej nesprávnej právnej kvalifikácii skutku - spochybňovanie naplnenia znaku objektívnej stránky (vrátane následku v podobe výšky škody), ale aj subjektívnej stránky trestného činu sprenevery
1, ods. 5 Tr. zák., a to vrátane stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania, nakoľko
4 Tr. zák. je tento stupeň určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou. Právny záver týkajúci sa výroku o vine však nemožno vztiahnuť na ostatné výroky dovolaním napadnutého rozhodnutia, a to aj za situácie, že obvinený sa po vyhlásení rozsudku okresného súdu vzdal práva na podanie odvolania, a to vrátane osôb oprávnených na podanie odvolania v jeho prospech. Totiž voči výroku o náhrade škody podal ešte na hlavnom pojednávaní odvolanie splnomocnenec poškodených a prokurátor napadol odvolaním výrok o treste rozsudku okresného súdu v neprospech obvineného dňa 12. mája 2016. Keďže krajský súd rozsudkom vo výroku o treste a náhrade škody rozhodol v neprospech obvineného, založil tým súčasne pre neho aj oprávnenie na podanie dovolania v danej časti
1 Tr. por. Obvinený sa dovolaním de facto domáha uloženia podmienečného trestu odňatia slobody namiesto trestu nepodmienečného, t. j. právneho stavu zavedeného rozsudkom okresného súdu, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Obvinený to zdôvodňuje neprimerane dlhým konaním v jeho trestnej veci. Nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený krajským súdom, považuje za neadekvátny, neúčelný a nespravodlivý. V tomto ohľade dovolací súd poukazuje, že už krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku na strane č. 7 celkom správne poukázal na judikatúru najvyššieho súdu,
ktorej neprípustnosť trestného stíhania pre neprimeranú dĺžku konania nie je zakotvená v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, inom ustanovení tohto dohovoru, ba ani v inej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republiky viazaná (R 10/2011). V zmysle naposledy uvedeného článku je možné vyvodiť, že porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je sankcionované vyvodením zodpovednosti štátu voči obvinenému vo forme peňažnej náhrady alebo zmiernením trestu, nie však zastavením trestného stíhania. Najvyšší súd tieto úvahy dopĺňa aj o svoj ďalší judikát,
ktorého dĺžka konania nemôže byť dôvodom na úspešné uplatnenie dovolacej námietky týkajúcej sa neprimeranosti trestu uloženého v rámci zákonnej sadzby alebo nepoužitia ustanovení o mimoriadnom znížení trestu alebo podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody (R 86/2015 V zmysle uvedeného preto v posudzovanej trestnej veci nemôže byť daný obvineným uplatnený dovolací dôvod
1 písm. k/ Tr. por. s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. por. a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, avšak súčasne ani žiaden iný dovolací dôvod uvedený v § 371 Tr. por. Dovolací súd k tomu pre úplnosť uvádza, že výkladovým postupom a contrario ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. vyplýva záver, že primeranosť trestu sa v dovolacom konaní neskúma, čo platí aj pre prípad použitia ustanovenia § 44 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. (resp. § 37 Tr. zák. ako je tomu v tomto prípade). V prípade upustenia od uloženia súhrnného trestu (a ďalšieho trestu) ide o otázku primeranosti jeho uloženia, a to najmä s ohľadom na prvok represie (ochrana spoločnosti - zabránenie trestnej činnosti) a individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ktorý je v § 44 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. priamo vyjadrený, avšak implicitne je obsiahnutý aj v § 37 Tr. zák. (porovnaj s R 39/1971). In concreto tým, že krajský súd zrušil výrok okresného súdu, upúšťajúci od uloženia súhrnného trestu, a obvinenému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov za skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin sprenevery
1, ods. 5 Tr. zák. (trestná sadzba 5 až 12 rokov), neuložil tým trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný čin nepripúšťa, a preto v posudzovanom prípade nemôže byť daný ani dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku na stranách č. 7 až 10 podrobne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré ho viedli k vydaniu kasačného rozhodnutia vo vzťahu k výroku o treste uloženého okresným súdom a následne k uloženiu súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Odvolací súd zároveň celkom správne z dôvodu neprimeranej dĺžky trestného konania aplikoval na posudzovaný prípad inštitút mimoriadneho zníženia trestu
zák., čím v podstate kompenzoval porušenie práva obvineného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Obvinený vo vzťahu k napadnutému výroku o náhrade škody uviedol, že je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, bez zohľadnenia konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/42/2015. Dovolací súd sa nestotožňuje ani s touto argumentáciou obvineného, ktorá obdobne nepredstavuje žiaden z uplatniteľných dovolacích dôvodov
por. Totiž krajský súd sa vo svojom rozsudku podrobne vysporiadal aj s námietkou obvineného týkajúcou sa označeného konkurzného konania. Odvolací súd uviedol, čo aj patrične zdôvodnil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo
c/ Tr. por. toto dovolanie odmietol, pretože obvinený skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní a ktoré dovolací súd mohol preskúmať, nenaplnil ani jeden z dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.