Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/8/2019 Identifikačné číslo spisu: 8117207828 Dátum vydania rozhodnutia: 20.02.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Anna Marková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8117207828.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: VIAMART, s. r. o., Poprad, Teplická 34, IČO: 36 509 248, zastúpeného advokátkou JUDr. Oľgou Šompľakovou, AK Námestie Slobody 19, Humenné, IČO: 37 878 719, o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka TomWorld, s. r. o., Prešov, Sekčovská 87, IČO: 47 312 424, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4K 9/2017, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z
- júna 2018, č. k. 2 CoKR 36/2018-215, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa o d m i e t a. Odôvodnenie
- Okresný súd Prešov uznesením z
- marca 2018, č. k. 4K 9/2017-157 priznal JUDr. Jane Čepčekovej so sídlom Námestie slobody 2, Humenné za výkon funkcie predbežnej správkyne paušálnu odmenu v sume 1 500,-eur, ktoré budú po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatené z preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, zloženého
- 2017 na účet tunajšieho súdu pod D 19 Preddavky na predbežného správcu, položka 19/
- Súčasne uložil učtárni tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila k rukám JUDr. Jany Čepčekovej nevyčerpanú časť preddavku v sume 1 500,-eur, zloženého
- 2017 na účet tunajšieho súdu pod D 19 Preddavky na predbežného správcu položka 19/
- V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením z
- apríla 2017, č. k. 4K 9/2017-57, zverejneným v Obchodnom vestníku
- júla 2017, na návrh veriteľa súd rozhodol o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi. Keďže mal súd pochybnosti o majetku dlžníka, uznesením z
- júla 2017, č. k. 4K 9/2017-82, zverejneným v Obchodnom vestníku
- júla 2017, ustanovil do funkcie predbežnej správkyne JUDr. Janu Čepčekovú a uložil jej zistiť majetok dlžníka, vypracovať a predložiť súdu priebežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a záverečnú správu najneskôr do 45 dní odo dňa zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku.
- Predbežná správkyňa podala súdu podrobné písomné správy:
- 2017,
- 2017 a
- Záverečnú správu doručila súdu
- Uznesením z
- 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku
- 2017, súd konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastavil. Predbežná správkyňa podaním z
- 2017 požiadala súd o priznanie paušálnej odmeny v sume 1 500,-eur.
- Poukazom na ust. § 21 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej len ZKR/ a na ust. § 10, § 7 ods.1 a ods. 3 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z. z. a na podané správy predbežnej správkyne súd prvej inštancie predbežnej správkyni priznal paušálnu odmenu v sume 1 500,-eur.
- Opravným uznesením z
- októbra 2018, č. k. 4K 9/2017-241 Okresný súd Prešov opravil II. výrok uznesenia tak, že uložil učtárni tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti uznesenia vyplatila k rukám JUDr. Jany Čepčekovej, so sídlom kancelárie Námestie slobody 2, Humenné, nevyčerpanú časť preddavku v sume 159,70 eur, zloženého
- 2017 na účet tunajšieho súdu pod D 19 Preddavky na predbežného správcu položka 19/
- V odôvodnení opravného uznesenia poukázal na ustanovenie § 224 C. s. p., podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. V zmysle citovaného uznesenia preto opravil nesprávne uvedenú výšku nevyčerpaného preddavku.
- Na odvolanie navrhovateľa vec preskúmal Krajský súd Košice ako súd odvolací a rozhodol uznesením z
- júna 2018, č. k. 2 CoKR 36/2018-215 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
- Rozhodol tak s odôvodnením, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uviedol, že jediným dôvodom podania odvolania navrhovateľom je podanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu Košice z
- decembra 2017, sp. zn. 4CoKR 29/
- Zdôraznil, že uvedené rozhodnutie je právoplatné, a teda záväzné a žiadny právny predpis neukladá súdu povinnosť pokračovať v inom konaní až po uplynutí lehoty pre podanie dovolania. Ďalej uviedol, že samotné odvolanie ani dovolanie žiadnym spôsobom nenapadá odmenu za výkon funkcie predbežného správcu. Keďže dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, tak ho podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
- Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Žiada napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.
- Dôvod dovolania žalobca odôvodňuje poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Komisie a Ústavného súdu Slovenskej republiky, predovšetkým nález z
- mája 2004, I. ÚS 226/03, podľa ktorého za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že záruky dané článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa v princípe aplikujú aj na odvolacie konanie. S poukazom na uvedené ďalej uviedol, že povinnosťou odvolacieho súdu je riadne sa vysporiadať s námietkami, resp. s argumentáciou účastníkov konania, so všetkými ich podaniami a procesnými podnetmi. Nedostatok práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a porušením tohto práva sa účastníkovi konania znemožňuje možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť riadneho či mimoriadneho opravného prostriedku.
- Podľa dovolateľa odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho návrhom na prerušenie konania, ktorý podal s odvolaním. Žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie o jeho návrhu na prerušenie konania a nie sú mu známe dôvody, pre ktoré nebolo vydané rozhodnutie o prerušení konania. S touto skutočnosťou sa odvolací súd nevysporiadal ani v napadnutom rozhodnutí.
- Ďalej uviedol, že v odvolaní poukázal na závislosť odmeny predbežného správcu od uznesenia, ktoré bolo napadnuté dovolaním žalobcu z
- Argumentáciu odvolacieho súdu, že žiadny právny predpis neukladá súdu povinnosť pokračovať v inom konaní až po uplynutí lehoty pre podanie dovolania je v rozpore napr. s nálezom II. ÚS 2221/07 z
- 2008, nálezom III. ÚS 501/04 z
- 2005 a s nálezom IV. ÚS 369/06 zo
- 2006, ktorých podstatu zhrnul do téz, ako napr. : - spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ, právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého chráneného príslušnou právnou normou, súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.
- Záver odvolacieho súdu, uvedený vyššie, považuje za absurdný a popretím právnej logiky. Hodnotí to ako porušenie práva na spravodlivý proces. Na záver dovolateľ poukázal na judikatúru dovolacieho súdu, a to rozhodnutie sp. zn. 2Cdo 238/2008 z
- 2009 a rozhodnutie, sp. zn. 5Cdo 106/2010 z
- K dovolaniu sa vyjadrila predbežná správkyňa JUDr. Jana Čepčeková tak, že ho považuje za nedôvodné a rozhodnutie odvolacieho súdu za jasne a zrozumiteľne odôvodnené.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky /ďalej len „najvyšší súd“/ ako súd dovolací /§ 35 C. s. p./ po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ zastúpený advokátom, bez nariadenia pojednávania /443 C. s. p./ dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné /§ 447 písm. c/ C. s. p./.
- Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Úspech dovolania je podmienený záverom dovolacieho súdu, že tento mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný a následne, že je dovolanie opodstatnené. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k záveru, že dovolanie je prípustné, platná právna úprava mu nedovoľuje pristúpiť k vecnému posúdeniu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Ak dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné, musí tento opravný prostriedok odmietnuť. Ak by bez ohľadu na neprípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľa dovolací súd pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, porušil by základné právo na súdnu ochranu druhej sporovej strany.
- Zákon o konkurze a reštrukturalizácii /ZKR/ je základným právnym predpisom upravujúcim postup riešenia úpadku dlžníka, a to vrátane procesného postupu súdu. Subsidiárne použitie Civilného sporového poriadku je upravené v ust. § 196 ZKR a je postavené na zásade lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej právna úprava v ňom obsiahnutá sa primerane použije len v prípade, ak ZKR nestanovuje inak. Ak osobitný zákon /lex specialis/ obsahuje výslovnú právnu úpravu, potom je z aplikácie vylúčená úprava subsidiárna /lex generalis/.
- Podľa § 198 ods.1 ZKR dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
- Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je rozhodnutím, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o priznaní paušálnej odmeny predbežnej správkyni JUDr. Jane Čepčekovej v sume 1 500,-eur. Je to uznesenie vydané podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kedy súdy vzhľadom na špeciálnu povahu súdneho konania v konaní primárne aplikovali právnu úpravu obsiahnutú v ZKR a základom pre vydanie napadnutého uznesenia bola úprava obsiahnutá v § 21 ods. 3 ZKR.
- Nakoľko právna úprava obsiahnutá v § 198 ods. 1 ZKR má prednosť pred úpravou o prípustnosti dovolania obsiahnutou v § 419 a nasl. C. s. p., prípustnosť dovolania je v danom prípade vylúčená.
- Najvyšší súd z uvedeného dôvodu dovolanie navrhovateľa podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.