1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.") rozhodol o zaistení sťažovateľa na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnej príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „dublinské nariadenie") dňom 28.11.2018 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC Sečovce").
4 zák. č. 404/2011 Z.z. žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia do 28.02.
žalovaného podmienky jeho prevozu na územie Rumunska
dublinského nariadenia. Žalovaný uvedeného dňa oznámil Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko") dôvod na začatie konania
dublinského nariadenia. 3. V rámci konania vo veci zaistenia sťažovateľa
1 písm.
1 písm.
Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p."), v ktorej žalovanému vytýkal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, jej nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Poukázal najmä na potrebu preverenia reálnosti naplnenia účelu zaistenia policajnými orgánmi, ako aj na nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia týkajúce sa právnych alebo faktických prekážok v Rumunsku a v jeho azylových zariadeniach. Uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa prijímacími podmienkami v Rumunsku. Poukázal na správu Azylovej Informačnej Databázy (AID) Európskej rady pre utečencov a exilantov z 02.07.2018 o žiadateľoch o medzinárodnú ochranu na území Rumunska a prijímacích podmienkach, ktorým čelia. 10. Krajský súd v Košiciach v konaní
ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe rozhodnúť
1 písm. c) S.s.p. z nasledujúcich dôvodov: - sťažovateľ požiadal o udelenie azylu na území Rumunska, čím táto krajina je zodpovedná za účastníka konania v zmysle Dublinského nariadenia; - z preskúmavaného rozhodnutia, ani z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú ďalšie právne relevantné zistenia týkajúce sa ďalšej komunikácie žalovaného s Dublinským strediskom, teda ďalšieho dokazovania a hodnotenia skutkového a právneho stavu veci v súvislosti s povinnosťou policajného orgánu preveriť reálnosť vyhostenia cudzinca; - s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej zdôraznil nutnosť aktuálnych správ o krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej krajiny vrátený (napr. sp.zn. 1Sža/31/2014), ako aj povinnosť preveriť reálnosť vyhostenia cudzinca a skúmať naplnenie účelu vyhostenia (sp.zn. 9 Sža/23/2010, sp.zn. 1SZa/7/2016) dospel k záveru o nedostatkoch týkajúcich sa skúmania naplnenia účelu vyhostenia (presunu- pozn. kasačného súdu) do Rumunska; - je povinnosťou žalovaného zabezpečiť ohľadom krajiny, do ktorej má byť sťažovateľ vrátený dostatočné zistenia, napr. správy z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Bukurešti, Úradu policajného pridelenca v Bukurešti a Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o preverenie bezpečnostnej situácie v Rumunsku, ako aj k možnému porušeniu absolútneho zákazu zlého zaobchádzania so žiadateľmi o azyl v zmysle článku 3 Dohovoru a článku 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; - nemožno konštatovať, že by mal žalovaný v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia k dispozícii aktuálne správy o krajine, do ktorej má byť sťažovateľ vrátený; - krajský súd sa vo všeobecnosti stotožnil s obsahom vyjadrenia žalovaného z 12.12.2018 o aktuálnom stave v Rumunsku (ktoré nie je v rozpore s poznatkami správneho súdu z rozhodovacej činnosti vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia vzťahujúcej sa na Rumunsko ako členský štát EÚ),
ktorého Rumunsko je považované za bezpečnú a demokratickú krajinu, v ktorej sú dodržiavané všetky zákony, zákonmi stanovené normy a nariadenia (žalovaný tiež poukázal na obsah rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sa/3/2018 z 05.02.2018) čím je daná vo veci aj výrazná predvídateľnosť zistení a záverov správneho orgánu ohľadom účelnosti zaistenia; - vo vzťahu k postupu súdu
1 písm. c) S.s.p. o sťažovateľ nespochybňoval, že požiadal o udelenie azylu na území Rumunska, pričom danú skutočnosť oznámil žalovaný Dublinskému stredisku ako dôvod na začatie konania
Dublinského nariadenia; o vzhľadom na všetky skutočnosti zistené v administratívnom konaní, predovšetkým riziko úteku sťažovateľa a protiprávnosť jeho konania, krajský súd nenariadil prepustenie sťažovateľa
1 písm. a) S.s.p. o žalovaný nevenoval v preskúmavanom rozhodnutí potrebnú pozornosť otázke účelnosti zaistenia, právnym podmienkam vrátenia na územie Rumunska a pomerom v azylovom zariadení v Rumunsku - takto identifikovaný nedostatok rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, však nemôže mať vzhľadom na obsah správneho konania a z neho vyplývajúce závery správneho orgánu za následok prepustenie sťažovateľa zo zaistenia a teda ide o odstrániteľnú vadu (v tejto súvislosti poukázal tiež na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku pod sp. zn. 1Szak/18/2016); o na vyžiadanie krajského súdu žalovaný predložil Rozhodnutie o dožiadaní prijatí späť žalobcu vydané Ministerstvom vnútra, Generálnym inšpektorátom pre migráciu v Bukurešti zo dňa 11.12.2018,
ktorého bolo vyhovené dožiadaniu Dublinského strediska; III. Konanie na kasačnom súde A) 11. Proti rozsudku krajského súdu vo všetkých jeho výrokoch podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm.
dublinského nariadenia. Sťažovateľ nesúhlasí s návratom, a preto sa mieni domáhať preskúmania aj rozhodnutia o jeho odovzdaní; - zaistenie sťažovateľa je neprípustné z dôvodu nemožnosti jeho návratu na územie Rumunska pre možné porušenie čl. 3 Dohovoru. Krajský súd síce pripustil nutnosť posúdenia prijímacích podmienok pre žiadateľov o azyl v Rumunsku vzhľadom na zistené možné nedostatky, čo ho napokon sčasti viedlo k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia, no prepustenie sťažovateľa nenariadil, čím pochybil a vec nesprávne právne posúdil. Nemožnosť realizácie dublinského transferu sťažovateľa na územie Rumunska z dôvodu porušenia čl. 3 Dohovoru pre neprijateľné prijímacie podmienky spôsobuje neúčelnosť zaistenia, čím je aj jeho ponechanie v zaistení v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. 13. Záverom navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu mení tak, že preskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznal mu náhradu trov konania
predloženého vyčíslenia. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. B)
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné odmietnuť v časti, v ktorej sa domáha zmeny napadnutého rozsudku a s tým spojeného zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V ostatnej časti kasačnú sťažnosť považoval za nedôvodnú a preto ju zamietol. 16. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. februára 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. 17. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného o zaistení sťažovateľa na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
osobitného predpisu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
1 písm. c) S.s.p. Bezodkladné prepustenie sťažovateľa nenariadil.
Dublinského nariadenia. Najmä zaviazal žalovaného vykonať dokazovanie za účelom preverenia bezpečnostnej situácie, resp. k možnému porušeniu čl. 3 Dohovoru v Rumunsku. 20. Krajský súd týmto vyhovel námietkam sťažovateľa, pričom z obsahu preskúmavaného rozhodnutia ako aj administratívneho spisu vyplynulo, že dokazovanie a na to nadväzujúce úvahy a závery žalovaného v tomto smere absentujú. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu o tom, že tieto vady (spôsobujúce nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia) možno odstrániť v ďalšom administratívnom konaní. Nie je úlohou súdu v správnom súdnictve nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesno-právne predpisy. Preto aj napriek tomu, že sťažovateľ v konaní pred krajským súdom predložil materiály, týkajúce sa prijímacích podmienok, ktorým čelia žiadatelia o medzinárodnú ochranu v Rumunsku, povinnosť vysporiadať sa s ich obsahom má v prvom rade správny orgán.
1 písm. c) S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby
1, rozsudkom
povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému. 21. Vyššie citované ustanovenie s obdobnou situáciou (výskytu odstraniteľných vád) počíta a na tento účel zavádza postup,
ktorého môže správny súd o správnej žalobe
1 S.s.p. rozhodnúť (okrem možností vyjadrených v § 230 ods. 1 pod písm. a/, b/ a d/) tak, že rozhodnutie o zaistení zruší vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Predpokladom tohto postupu je zistenie vád, ktoré na jednej strane mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, na strane druhej však tieto vady môžu byť odstránené v ďalšom postupe žalovaného. Žalovaný následne buď bezodkladne vydá nové rozhodnutie o zaistení, ktoré už nebude postihnuté správnym súdom vytknutými vadami, alebo prepustí žalobcu (sťažovateľa) zo zaistenia (viď Komentár k Správnemu súdnemu poriadku; BARICOVÁ, FEČÍK, ŠTEVČEK, FILOVÁ a kol., strana 1155). 22. Kasačný súd si je vedomý mimoriadnosti inštitútu zaistenia a vo svojej judikatúre zohľadňuje, že sa fakticky jedná o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen v zák. č. 404/2011 Z.z., ale predovšetkým ústavným poriadkom. Avšak v danom prípade, najmä s prihliadnutím na krajským súdom zdôraznenú existenciu značného rizika úteku sťažovateľa, ktorý požiadal o udelenie azylu na území Rumunska, pričom danú skutočnosť oznámil žalovaný Dublinskému stredisku ako dôvod na začatie konania
Dublinského nariadenia, a Rozhodnutie o dožiadaní o prijatie späť sťažovateľa vydané Ministerstvom vnútra, Generálnym inšpektorátom pre migráciu v Bukurešti zo dňa 11.12.2018, možno konštatovať, že krajský súd neporušil zákon tým, že preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom bezodkladné prepustenie sťažovateľa nenariadil.
1 S.s.p. kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní
2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za 0020podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len "sťažovateľ"). 23. Vo vzťahu k návrhu na zmenu napadnutého rozsudku krajského súdu, zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému kasačný súd dospel k záveru o nedostatku sťažnostnej legitimácie sťažovateľa
1 S.s.p. V zmysle tohto ustanovenia má žalobca (sťažovateľ) sťažnostnú legitimáciu, ak vo veci samej nebolo jeho žalobe vyhovené. Krajský súd vo výroku I. napadnutého rozsudku zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, čím vyhovel návrhu sťažovateľa v správnej žalobe. „Pod nevyhovením je nutné rozumieť jednak rozhodnutie o zamietnutí žaloby, ako i všetky procesné rozhodnutia, ktorými sa konanie skončilo, t. j. odmietnutie žaloby, ako i zastavenie konania. ... Pod nevyhovením žalobe je súčasne potrebné rozumieť aj jej čiastočné zamietnutie. V takomto prípade je kasačná sťažnosť prípustná voči zamietavému výroku takéhoto rozhodnutia." (Komentár k Správnemu súdnemu poriadku; BARICOVÁ, FEČÍK, ŠTEVČEK, FILOVÁ a kol., strana 1636). Preto v tejto časti kasačný súd odmietol kasačnú sťažnosť ako neprípustnú
b) S.s.p., t.j. ako podanú neoprávnenou osobou. V. 24. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie
1 c) S.s.p. a správnu žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol a v časti, v ktorej sa sťažovateľ domáhal zmeny výroku I. napadnutého rozsudku ju odmietol pre nedostatok sťažnostnej legitimácie
b) v spojení s § 442 ods. 1 S.s.p.
b) S.s.p. kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná neoprávnenou osobou
platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 25. O trovách konania rozhodol kasačný súd
1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania pred kasačným súdom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.