Najvyšší súd 4Obdo/2/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: L. B., bytom J., V., zastúpeného JUDr. Z. K., ulica S., P. proti žalovanému: Ing. L. R., bytom J., V., zastúpeného JUDr. J. P., advokátkou, M., X. B., o zaplatenie 18 860,78 Eur (568 200 Sk) s príslušenstvom, ktorá sa viedla na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod. sp. zn. 7Cb 1/2006, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/33/2009 -214 z 23. júna 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského sudu v Trnave č. k. 21Cob/33/2009 -214 z 23. júna 2009 a rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 7Cb 1/2006- 182 z 01. 09. 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu v Dunajskej Strede na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom zo dňa 01. 09. 2008 č. k. 7Cb 1/2006-182 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 568 200 Sk s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 568 200 Sk od 01. 12. 2004 do zaplatenia. V odôvodnení sa konštatuje, že predmetom sporu je zaplatenie časti ceny za prevod obchodného podielu, ktorý žalobca v zmysle zmluvy zo dňa 24. 11. 2003 previedol na žalovaného za odplatu vo výške 3 755 000 Sk. Z celkovej ceny žalovaný neuhradil časť – 568 200 Sk, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha súdnou cestou. Z vykonaného dokazovania 2 4Obdo/2/2010 prvostupňový súd dospel k záveru, že zmluva o prevode obchodného podielu bola uzavretá so súhlasom manželky žalovaného a je platná, a preto žalovaný musí zaplatiť zvyšok ceny prevádzaného obchodného podielu v dohodnutej výške. Keďže dlžník sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo na úrok z omeškania podľa § 369 ods.1 a 2 OBZ. O trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 1 O. s. p. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na odvolanie žalovaného napadnutý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu ohľadne právneho názoru, že zmluva o prevode obchodného podielu je platná s poukazom na ust. § 145 OZ. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ust. § 40a OZ neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. V danom prípade sa manželka žalovaného neplatnosti právneho úkonu podaním návrhu na súd nedovolala (bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný), pričom je právne bezvýznamné, že neplatnosti sa dovolávala listom adresovaným účastníkom zmluvy o prevode obchodného podielu. Pokiaľ v tomto konaní relatívnu neplatnosť právneho úkonu namieta samotný žalovaný, je potrebné konštatovať, že z osôb dotknutých relatívne neplatným úkonom je z práva dovolať sa neplatnosti vylúčený ten, kto ju sám spôsobil. Obchodný podiel nie je vecou ani právom, nejde o hmotný predmet, ale predstavuje inú majetkovú hodnotu, ktorá nemôže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktorú preto nemožno subsumovať pod ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd mal za to, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dovolanie. Uviedol, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd na pojednávaní dňa 11. 09. 2008, ako to vyplýva zo zápisnice, konštatoval, že žalovaný mal predvolanie riadne vykázané s tým, že svoju neúčasť neospravedlnil. Na to bolo vyhlásené uznesenie, že súd bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Zároveň žalobca rozšíril svoj návrh o zvýšenie úrokov na 15%, o čom prvostupňový súd vydal nové uznesenie a zmenu pripustil. Týmto považoval dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Tvrdenie prvostupňového súdu sa nezakladá na pravde a naplňuje to znaky vady konania podľa § 237 písm. f /O. s. p. Dňa 03. 09. 2008 doručoval právny zástupca žalovaného 3 4Obdo/2/2010 ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania. Ako dôvod neúčasti uviedol čerpanie riadnej dovolenky, z ktorej sa vrátil až 13. 09. 2008. Predmetné ospravedlnenie bolo doručené prvostupňovému súdu podľa záznamu dňa 05. 09 .2008, teda 6 dni pred pojednávaním. Ako dôkaz prikladá fotokópiu podacieho lístka zo dňa 03.09.2008 pod podacím číslom 38036885. Sudkyňa si však ospravedlnenie založila do spisu až 4 hod. po pojednávaní. Preto navrhuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu v Dunajskej Strede na nové konanie. Žalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v § 237 a § 238 O. s. p. Podľa ust. § 242 ods. 1 O. s. p., dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkom podať dovolanie len z dôvodov taxatívne uvedených v § 241 ods. 2 O. s. p. Dovolanie možno preto odôvodniť len tým, že:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.