Obsah (11)

§ 190§ 16b§ 155a§ 16a§ 3§ 8§ 19§ 37§ 41§ 39§ 462

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Asan/11/2017 Identifikačné číslo spisu: 7016200828 Dátum vydania rozhodnutia: 21.02.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Petra Príbelská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 190zákona č.

162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) žalobu žalovaného zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní nebol úspešný. 2. Napadnutým rozhodnutím č. 104068/2016/Vi zo dňa 07.06.2016 žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Košice - centrála č. 263418/2016 zo dňa 14.03.2016, ktorým Colný úrad Košice - centrála rozhodol

§ 16bods.

1 písm. a/ zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a uložil

§ 155aods.

1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 350,00 € za správny delikt

§ 16apísm.

e/ zákona č. 289/2008 Z.z., ktorého sa dopustil dňa 13.03.2016 tým, že pri výkone miestneho zisťovania colným úradom formou objednávky na donášku na parkovisko OC Hornád k potravinám Fresh, Sídlisko Dargovských hrdinov v čase o 20:40 hod., bolo zistené, že pri kontrolnom nákupe tovaru v celkovej výške 6,20 € nebol pri prijatí tržby kontrolujúcim colníkom odovzdaný pokladničný doklad z elektronickej registračnej pokladnice a za správny delikt

§ 16apísm.

h/ zákona č. 289/2008 Z.z., ktorého sa dopustil dňa 13.03.2016 tým, že pri výkone miestneho zisťovania na predajnom mieste TuSi Pizza, Jaltská 2, Košice - Dargovských hrdinov Košice bol colným úradom zistený rozdiel v hotovosti vo výške 249,56 € medzi kontrolou zistenou hotovosťou vo výške 483,57 € a údajom o prehľadovej uzávierke zo dňa 13.03.2016 v elektronickej registračnej pokladnici vo výške 234,01 € tým, že zamestnanec žalobcu nezaevidoval vklad hotovosti vo výške 249,56 €

§ 3ods.

3 zákona č. 289/2008 Z.z..

1. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu colného úradu č. 263418/2016 zo dňa 14.03.2016 a žalovaný rozhodnutím č. 104068/2016/Vi zo dňa 07.06.2016 rozhodnutie colného úradu č. 263418/2016 zo dňa 14.03.2016 potvrdil, a stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom colného úradu ako aj s jeho postupom, ktorý bol v súlade so zákonom č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a zákonom č. 563/2009 Daňovým poriadkom.
2. Žalobca podal včas na krajskom súde správnu žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie colného úradu ako prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného sú nezákonné nakoľko tvrdenia zamestnancov boli získané na základe nesprávneho úradného postupu prvostupňového orgánu a tým boli žalobcovi odopreté základné ústavné práva na ochranu v rámci daňového konania. Ďalej žalobca vyčítal prvostupňovému rozhodnutiu zameniteľnosť výroku rozhodnutia, ktorý neobsahoval presný popis skutku spáchania správneho deliktu a tak na základe toho mohlo dôjsť k zámene s iným skutkom a namietal presnosť zrozumiteľnosť a určitosť výroku. Žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadami spočívajúcimi v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a takým postupom sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a zároveň žalobca odkázal na porušenie článku 46 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V odôvodnení žalovaného neboli uvedené úvahy, ktorými sa riadil pri utváraní si záveru o skutkovom stave a dôvod prečo nepovažoval argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní za dôvodnú. Žalobca považuje ustanovenia § 16b ods. 3 a § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. za protiústavné nakoľko ich účinkom je odňatie práva byť účastníkom konania tým, že rozhodnutie sa nedoručuje účastníkovi konania do vlastných rúk, ale správny orgán ho môže doručiť osobe s ktorou spísal zápisnicu. Žalobca uviedol, že doručovanie do vlastných rúk je upravené v ustanovení § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa pri právnickej osobe doručuje osobe, ktorá je oprávnená konať v jej mene a v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku sa rozhodnutie doručuje do vlastných rúk.

žalobcu žalovaný vykladal ustanovenia zákona č. 289/2008 Z.z. o doručovaní rozhodnutí príliš formalisticky a žalobca ako účastník konania nemal žiadne právne možnosti na obranu v procese daňového konania. V tejto súvislosti žalovaný nedokázal doručenie rozhodnutia do vlastných rúk a len poukázal na chybné a nedostatočné chápanie výkladu predmetného ustanovenia bez riadneho vysporiadania sa s definíciou osoby, ktorá rozhodnutie odmietne prevziať, pričom pod pojmom osoby, ktorá rozhodnutie odmietne prevziať (resp. osoba s ktorou sa spíše zápisnica) zákonodarca mal na mysli účastníka konania a to podnikateľa alebo jeho oprávneného zástupcu. Žalobca navrhol na riadne preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a úradného postupu vysporiadať sa s otázkou, či osoba s ktorou sa o zistení porušenia práva spísala zápisnica je tou osobou, ktorá má preberať všetky práva a povinnosti účastníka konania (podnikateľa) alebo tou osobou môže byť aj brigádnik alebo čašník. Žalobca v konečnom dôsledku takéhoto výkladu ustanovenia o doručovaní rozhodnutia do vlastných rúk vidí možnosť úplného zrušenia živnostenského oprávnenia kontrolovanej osoby, nakoľko opakované kontroly s tými istými nedostatkami môžu viesť až k zrušeniu živnostenského oprávnenia. Žalobca ďalej namietal nezákonný postup žalovaného, ktorý spočíval v tom, že administratívny spis nebol žurnalizovaný a v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/10/2010. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/201/2010 a uviedol, že žalovaný svojim správaním nedal žalobcovi príležitosť na dôkladné objasnenie veci a v rámci konania nenariadil vo veci ústne pojednávanie a žalobca sa v dôsledku toho dozvedel o vykonaných dôkazoch až z samotného rozhodnutia. Žalobca uviedol, že ústne pojednávanie malo byť nariadené už pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a na podporu uviedol nález Ústavného súdu SR III. ÚS 231/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/253/2010, v zmysle ktorých účastník konania má právo sa k veci ústne vyjadriť, byť prítomný pri dokazovaní a klásť svedkom otázky. Žalobca ani jeho splnomocnení zástupca nebol predvolaný na výsluch svedka, čo predstavuje jeho ústavné právo byť vypočutý a byť pri výsluchu svedka a po ukončení kontroly nedošlo k uskutočneniu daňového konania, v ktorom by žalobca dostal príležitosť na predloženie dôkazov alebo aby sa oboznámil so všetkými ďalšími dôkazmi. Daňové konanie sa pre žalobcu začalo bez prvej daňovej inštancie, čím došlo k zaťaženiu konania výraznou procesnou chybou a začalo až vydaním rozhodnutia o uložení pokuty na mieste pričom týmto konaním došlo k porušeniu základných zásad daňového konania a to najmä zásady zákonnosti, zásady súčinnosti a zásady rovnosti.

žalobcu sa žalovaný v závere rozhodnutia nevysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, resp. trvania, nevyhodnotil jeho následky, pohnútky, okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu správneho deliktu, ale len poukázal na to, že pokutu uložil v najnižšej možnej sadzbe stanovenej zákonom. Žalobca v závere poukázal na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nebolo podpísané oprávnenou osobou konkrétne pplk. U.. G.. L. S. riaditeľom colného úradu ale vedúcou zmeny kpt. G.. T. O., čo malo za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca podanie žaloby odôvodňoval takmer totožnými námietkami aké uviedol v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu colného úradu, pričom sa so všetkými námietkami vysporiadal a považuje ich za nedôvodné. O tvrdení žalobcu, že administratívny spis nebol žurnalizovaný uviedol, že je zavádzajúce a k námietkam ohľadom zistenia skutkového stavu uviedol, že skutkový stav bol riadne zistený, čo vyplýva zo spísanej zápisnice colného úradu o miestnom zisťovaní zo dňa 13.03.2016, ktorá je svojou podstatou jedinečným a neopakovateľným právnym úkonom dostatočným pre zistenie. Námietky žalobcu ohľadom nesprávneho postupu prvostupňového orgánu považuje za irelevantné, nakoľko colný úrad postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 289/2008 Z.z. a dodal, že ustanovenia § 16b ods. 3 a 4 upravujú osobitnú formu konania, ktorá má spoločné črty s blokovým konaním a v zmysle ktorej ak správca dane zistí spáchanie správneho deliktu

ustanovenia § 16a správca dane má povinnosť vydať rozhodnutie o uložení pokuty na mieste. V prípade ak správca dane zistí spáchanie správneho deliktu pri výkone miestneho zisťovania, dokazovanie sa obmedzí na úsek výkonu miestneho zisťovania, kde má účastník konania, alebo osoba prítomná pri miestnom zisťovaní právo podávať námietky a vyjadrovať sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. K námietke žalobcu, že nebolo nariadené ústne pojednávanie poukázal na ustanovenie § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z., ktoré odkazuje na ustanovenie § 37 ods. 4 a § 19 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, ktoré ustanovuje povinnosť pri miestnom zisťovaní spísať zápisnicu avšak neustanovuje povinnosť vykonať ústne pojednávanie. Námietky žalobcu ohľadom neuvedenia úvahy v odôvodnení, ktorými sa riadil pri utváraní si záveru o skutkovom stave a dôvod prečo argumentáciu žalobcu považoval za nedôvodnú považuje za neopodstatnené. Žalovaný uviedol, že žalobca nespomenul žiadnu príčinnú súvislosť medzi

žalobcu v odôvodnení neuvedeným podkladom pre rozhodnutie, ktorý by mal nejaký dopad nedostatku k meritu veci. Námietky týkajúce sa porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces a nedoručenie prvostupňového rozhodnutia do vlastných rúk považuje za skutkovo a právne irelevantné a zavádzajúce, nakoľko bol colným úradom dodržaný zákonom stanovený postup pri doručovaní rozhodnutia o uložení pokuty na mieste

ustanovenia § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z..

1. Krajský súd uviedol, že nie je možné prihliadať na žalobcom poukazované subjektívne skutočnosti, nakoľko žalobca ako podnikateľský subjekt zodpovedá za dodržiavanie právnych predpisov v rámci jeho prevádzok a nedodržanie týchto právnych predpisov má za následok vznik objektívnej zodpovednosti, ktorá je koncipovaná aj v rámci skutkových podstát správnych deliktov v zmysle zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice.
2. Krajský súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že predložené administratívne spisy žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu boli

tvrdení žalobcu nežurnalizované. Námietku Krajský súd považoval za neopodstatnenú, nakoľko v skutočnosti oba administratívne spisy boli žurnalizované a osobitne zviazané.

1. Námietky žalobcu týkajúce sa tvrdenia, že prvostupňový správny orgán mu svojím konaním neumožnil aby sa vo veci vyjadril, nebol vypočutý, nemohol klásť otázky, predkladať dôkazy, nenariadil ústne pojednávanie čo malo za následok odňatie možnosti úzkej súčinnosti so správnym orgánom a tým bol ukrátený na svojich právach vyplývajúcich z ústavy a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd považoval Krajský súd za neodôvodnené, keďže zákon č. 289/2008 Z.z. upravuje v ustanovení § 16b ods. 3 a 4 osobitnú formu konania o ukladaní pokút za správne delikty.
2. Krajský súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu, v ktorých uvádzal, že rozhodnutie prvostupňového orgánu obsahovalo nedostatočné odôvodnenie uloženia pokuty. V bode odôvodnenia uviedol dotknuté ustanovenie §16b ods. 12 zákona č. 289/2008 Z.z., v zmysle ktorého sa pri ukladaní pokuty

odsekov 1 a 2 prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Ďalej uviedol ustanovenie § 16a písm. e/ a ustanovenie § 16a písm. h/ zákona č. 289/2008 Z.z., ktoré určujú skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých sa žalobca dopustil. Ustanovenie § 16b ods. 1 písm. a/ zákona č. 289/2008 Z.z., v zmysle ktorého daňový alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt

§ 16apísm.

e/ od 330,- € do 3 300,- €. Ustanovenie § 16b ods. 1 písm. b/ zákona č. 289/2008 Z.z., v zmysle ktorého daňový alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt

§ 16apísm.

h/ od 100,- € do 3 300,- €. Pokutu za správny delikt

ustanovenia § 16a písm. h/ daňový alebo colný úrad neuloží, ak daňovým úradom alebo colným úradom zistená celková suma vloženej hotovosti v elektronickej registračnej pokladnici okrem prijatej tržby

ustanovenia § 3 ods. 3 nepresiahne sumu 20,- €. Vyššie uvedené ustanovenia Krajský súd odôvodnil tým, že žalobcovi bola uložená pokuta za 2 správne delikty, pričom pokutu za delikt

ustanovenia § 16a písm. h/ nebolo možné neuložiť nakoľko kontrolou zistený peňažný rozdiel medzi ERP a peňaženkami dovozcov predstavoval 249,56 € čo je väčší zostatok ako 20,- €. Krajský súd zhodnotil, že uložená pokuta bola primeraná a zodpovedala závažnosti aj následkom protiprávneho stavu.

1. Krajský súd nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, ktoré spochybňovali podpísanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu oprávnenou osobou, a to kpt. G.. T. O., ktorá v čase podpisu rozhodnutia bola zodpovedným pracovníkom Colného úradu Košice a oprávnenou osobou na podpisovanie rozhodnutí v súlade s interným podpisovým poriadkom.
2. K námietkam žalobcu, v ktorých uvádza, že postupom prvostupňového správneho orgánu, kedy správny orgán nenariadil ústne pojednávanie a boli mu odopreté základné práva na vykonanie ústneho pojednávania, na oboznámenie sa so správnymi deliktami, na vyjadrenie sa k veci, na podávanie návrhov na vykonanie dokazovania, byť vypočutý pri výsluchu svedka, oboznámenie sa s obsahom zápisnice z miesta zisťovania Krajský súd uviedol, že v danom prípade bola žalobcovi uložená pokuta

ustanovení § 16a písm. e/ a § 16a písm. h/ zákona č. 289/2008 Z.z.. Pokuta bola uložená na mieste zistenia, o čom bola colným úradom spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní. V zmysle ustanovenia § 16b ods. 3 zákona č. 289/2008 Z.z. sa pokuty za predmetné správne delikty ukladajú na mieste. Pokutu na mieste uloží colný alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje

osobitného predpisu a tým je zákon č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok, ktorý na konanie o rozhodovanie o správnom delikte neukladá povinnosť správnemu orgánu nariadiť ústne pojednávanie.

Krajského súdu zákonodarca týmto ustanovením upravil osobitnú formu konania a teda správny orgán nebol povinný postupovať

zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ani

zákona o priestupkoch. Krajský súd ďalej v odôvodnení uviedol, že ak ide o osobitnú právnu úpravu konania,

ktorej pokuty za správne delikty možno ukladať na mieste zistenia, neprichádza do úvahy analógia s trestnoprávnou úpravou, tak aby obvinenému zo správneho deliktu vyplývali záruky ako obvinenému z trestného činu predovšetkým právo na obhajobu svojich práv, právo vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, navrhovať dôkazy, byť prítomný pri výsluchu svedkov. Správny orgán teda nepostupoval v rozpore so zákonom, keď nenariadil ústne pojednávanie ak pri miestnom zisťovaní bola spísaná zápisnica.

1. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia žalovaného Krajský súd uvádza ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, v ktorých sú presne špecifikované náležitosti výroku rozhodnutia ako aj odôvodnenia. Krajský súd uvádza, že na základe týchto ustanovení výrok prvostupňového orgánu obsahuje všetky potrebné náležitosti a v odôvodnení rozhodnutia sú zrejmé úvahy pri hodnotení jednotlivých dôkazov vrátane právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Rovnako tak sa žalovaný osobitne vysporiadal s každou žalobcom vznesenou námietkou a z toho dôvodu Krajský súd mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
2. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvody, pre ktoré podáva žalobca kasačnú sťažnosť spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci a v skutočnosti, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

žalobcu súd vo výroku opomenul uviesť špecifikáciu deliktu spočívajúcu v opise skutku, z ktorého by vyplývalo, ktorý zamestnanec žalobcu nevydal pokladničný doklad z elektronickej registračnej pokladnice, v resp. ktorý zamestnanec žalobcu nezaevidoval vklad hotovosti do elektronickej registračnej pokladnice. Tento nedostatočný popis skutku vo výroku rozhodnutia

žalobcu môže mať za následok zameniteľnosť sankcionovaného konania s iným konaním a je potrebná jeho úplná špecifikácia, tak aby výrok rozhodnutia obsahoval popis skutku s uvedením spôsobu jeho spáchania, prípadne iných skutočností, ktoré by zabránili zameneniu s iným deliktom. Žalobca sa odvoláva na ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku. 14. Žalobca sa odvoláva na ustanovenie článku 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a skutočnosť, že sa Slovenská republika považuje za právny štát v materiálnom zmysle. Žalobca súhlasí s tvrdením súdu, že pri ukladaní pokuty za správny delikt priamo na mieste ide o osobitnú formu konania, ale len za splnenia podmienky, že osoba ktorej sa pokuta ukladá rozhodnutím na mieste je aj priamo prítomná pri vydávaní rozhodnutia na mieste. Žalovaný, ani súd sa nevysporiadali so situáciou, kedy sa pokuta uložila rozhodnutím právnickej osobe na mieste, ale pri doručovaní rozhodnutia nebol prítomný konateľ právnickej osoby ani jeho splnomocnený zástupca. Osoby s ktorými bola zápisnica spísaná

žalobcu nemali oprávnenie konať v mene žalobcu, nemohli v jeho mene podávať námietky a navrhovať dôkazy. Žalobca poukazuje na rozpor ustanovenia § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. so základným právom žalobcu na obhajobu a jeho svojvoľný výklad žalovaným a súdom, kedy zákon umožňuje uložiť pokutu len žalovanému a to rozhodnutím na mieste okamžite po obvinení zo spáchania správneho deliktu a to bez prítomnosti osoby, ktorej sa pokuta rozhodnutím ukladá. V rámci tohto tvrdenia žalobca poukazuje na právo účastníka na oznámenie o začatí konania, na primeranú dobu potrebnú na prípravu obhajoby, na argumentačnú prípravu a na zvolenie splnomocneného právneho zástupcu.

názoru žalobcu sa súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa ústavného práva žalobcu na odbornú pomoc v konaní pred súdmi alebo štátnymi orgánmi ani námietkou ohľadom uplatnenia práva na poskytnutie dostatočného časového priestoru na obhajobu. V súvislosti s vyššie uvedeným sa postup žalovaného voči žalobcovi zdá šikanózny a výklad ustanovenia § 16b ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z. formalistický. 15. Žalobca ďalej uviedol, že k právnemu posúdeniu, či je potrebné nariadiť ústne pojednávanie vo veci daňových konaní spáchania správnych deliktov je potrebné preskúmať, či sú ustanovenia zákona č. 289/2008 Z.z. o spôsobe vydávania a doručovania rozhodnutia na mieste v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právom Európskej únie. Uviedol, že súd náležite neodôvodnil, z akých dôvodov odôvodnil svoje rozhodnutie len s poukazovaním na citovaný zákon č. 289/2008 Z.z., pričom sa nevysporiadal so žalobnými námietkami žalobcu, ktorými poukazoval na porušenie ústavných a komunitárnych práv. Súd

žalobcu tiež neodôvodnil, z akých dôvodov nezdôvodnil skutočnosť, že sa nevysporiadal s tvrdeniami o porušení ústavných a komunitárnych práv. Žalobca namietal použitie dôkazu výsluchu svedka, v resp. vyjadrenie zamestnanca do rozhodnutia, pričom žalobca ani jeho splnomocnený zástupca na výsluch svedka predvolaný nebol. Neprítomnosť žalobcu ani jeho splnomocneného zástupcu sa

jeho názoru javí ako zásah do procesných práv žalobcu.

1. Žalobca namietal skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nie je podpísané oprávnenou osobou, resp. že predmetné rozhodnutie nie je podpísané aj oprávnenou osobou na rozhodnutí uvedenou, konkrétne F. ako riaditeľom colného úradu, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.
2. Nesprávnosť právneho posúdenia súdu

žalobcu spočíva v skutočnosti, že súd sa len formálne uspokojil s názorom žalovaného, bez toho aby riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v časti výšky pokuty.

žalobcu z rozhodnutia súdu nie je možné zistiť, v čom mala spočívať závažnosť protiprávneho stavu, aké konkrétne následky vyplynuli z protiprávneho stavu a ako dlho mal tento protiprávny stav trvať. Ďalej sa žalovaný ani súd nevysporiadali s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotili následky a pohnútky žalobcu, okolnosti za ktorých k jeho spáchaniu došlo. Žalobca hodnotí uloženú pokutu ako zásah do základných práv žalobcu a závažnosť dopadu pokuty hodnotí ako výraznú, nakoľko pokuta bola uložená na základe voľného uváženia žalovaného. Okrem toho uvádza, že ku kontrolám žalobcu môže dochádzať aj opakovane, čo môže viesť až ku zrušeniu živnostenského oprávnenia žalobcu. Žalovaný rozhodnutie o uložení pokuty podrobne neodôvodnil a neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňovali uloženie pokuty v určenej výške a obmedzil sa len na citáciu ustanovení právnych predpisov bez špecifikácie rozsahu a následkov konania žalobcu. Vo svojej argumentácii sa žalobca odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/253/2010 zo dňa 03.05.2011. Ďalej žalobca uvádza, že súd neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery, tak aby bol výsledok rozhodovacej činnosti súdu jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. 18.

§ 3ods.

3 zákona č. 289/2008 Z.z. ak podnikateľ vloží do elektronickej registračnej pokladnice alebo do virtuálnej registračnej pokladnice hotovosť okrem prijatej tržby, je povinný ju bez zbytočného odkladu po jej vložení zaevidovať v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici, pričom vyhotoví doklad označený slovom „vklad“. 19.

§ 8ods.

1 zákona č. 289/2008 Z.z. podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici, alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení z elektronickej registračnej pokladnice; iný doklad vyhotovený elektrickou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. 20.

§ 16apísm.

a/ zákona č. 289/2008 Z.z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto nezaeviduje v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici vklad

§ 3ods.

3. 21.

§ 16apísm.

e/ zákona č. 289/2008 Z.z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto zaeviduje tržbu v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici, ale neodovzdá pokladničný doklad

§ 8ods.

1, 2 a 7. 22.

§ 16apísm.

h/ zákona č. 289/2008 Z.z. daňový úrad, alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt

§ 16apísm.

a/ až f/, j/, s/ a t/ od 330,00 € do 3 300,00 €. 23.

§ 16bods.

1 písm. a/ zákona č. 289/2008 Z.z. daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt

§ 16apísm.

g/ až i/, k/ až n/, p/ až r/ a u/ až i/ od 100,00 € do 3 300,00 €. Pokutu za správny delikt

§ 16apísm.

h/ daňový alebo colný úrad neuloží, ak daňovým alebo colným úradom zistená celková suma vloženej hotovosti v elektronickej registračnej pokladnici okrem prijatej tržby

§ 3ods.

3 nepresiahne sumu 20,00 €. 24.

§ 16bods.

3 zákona č. 289/2008 Z.z. pokuty

odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje

osobitného predpisu. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. 25.

§ 16bods.

4 zákona č. 289/2008 Z.z. rozhodnutie o uložení pokuty na mieste

odseku 3 sa odovzdá osobe, s ktorou sa o zistení porušenia tohto zákona spísala zápisnica; takéto odovzdanie sa považuje za doručenie podnikateľovi do vlastných rúk

osobitného predpisu, a to aj ak osoba, s ktorou bola spísaná zápisnica, odmietne rozhodnutie o uložení pokuty na mieste prevziať. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty na mieste možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Pokuta je splatná do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o uložení pokuty na mieste a možno ju zaplatiť aj v hotovosti. 26.

§ 155aods.

1 zákona č. 563/2009 Z.z. tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu

tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné uloží úhrnnú pokutu

tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží

tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil. 27.

§ 155aods.

2 zákona č. 563/2009 Z.z. uloženie úhrnnej pokuty spôsobom

ods. 1 sa uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu. 28.

§ 19ods.

1 zákona č. 563/2009 Z.z. o ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu. 29.

§ 19ods.

2 zákona č. 563/2009 Z.z. zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania. 30.

§ 19ods.

4 zákona č. 563/2009 Z.z. zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. 31.

§ 37ods.

4 zákona č. 563/2009 Z.z. o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec

§ 41

a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil. 32.

§ 39ods.

1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je čiastočne dôvodná, pokiaľ ide o nesprávny úradný postup žalovaného a ide o takú vadu konania, ktorá má za následok nezákonnosť postupu žalovaného a preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2. Kasačný súd vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom preukázania podpisu oprávnenou osobou na prvostupňovom rozhodnutí ako dôvodnú. Táto námietka bola uplatnená už v správnej žalobe a krajský súd sa s ňou vysporiadal nedostatočne, keď si len osvojil tvrdenie žalovaného, že vedúca zmeny O. je oprávnená podpisovať rozhodnutia v súlade s interným podpisovým poriadkom, z ktorého vyplýva, že vedúci kontrolnej skupiny colného orgánu podpisuje v mene riaditeľa colného orgánu. Krajský súd si túto tvrdenú skutočnosť neverifikoval v administratívnom spise, ktorý je v tomto neúplný, pretože postráda písomný interný podpisový poriadok žalovaného. Kasačný súd je toho názoru, že podpis oprávnenou osobou na prvostupňovom rozhodnutí je podstatnou formálnou náležitosťou tohto rozhodnutia a preto je potrebné bez akýchkoľvek pochybností túto skutočnosť preukázať.
3. Z tohto dôvodu kasačný súd

§ 462ods.

1 SSP rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ostatné námietky žalobcu ohľadom nesprávneho posúdenia vyhodnotil ako nedôvodné a stotožnil sa s právnym názorom krajského súdu.

1. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd.
2. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
3. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.