februára 2016, č.k. 4S/57/2014-194 tak, že v prvej výrokovej vete pripustil späťvzatie žaloby voči žalovanej 2/ a konanie voči žalovanej 2/ zastavil, v druhej výrokovej vete rozhodol o trovách konania tak, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej 2/ trovy konania v sume 296,44 €. Treťou výrokovou vetou žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania spojených s vydaním dopĺňacieho rozsudku nepriznal. Krajský súd v dopĺňacom rozsudku uvádzal, že (doplneným) rozsudkom z 11. februára 2016, č.k. 4S/57/2014-194, zrušil rozhodnutie žalovaného
2 písm. c/, d/, e/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému (1/) uložil povinnosť (v zmysla opravného uznesenia) nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 669,60 € na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Burdovej do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dôvod vydania dopĺňacieho rozsudku spočíval v tom, že pri vydávaní rozsudku vo veci samej krajský súd nerozhodol o návrhu žalobcu prednesenom na pojednávaní dňa 15. októbra 2015, ktorým žalobca vzal žalobu späť proti žalovanej 2/ a navrhol v danom rozsahu konanie zastaviť. Na základe uvedeného, krajský súd doplnil predmetný rozsudok o výrok, ktorým pripustil späťvzatie žaloby voči žalovanej 2/ a konanie voči nej zastavil s tým, že vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby vo vzťahu k žalovanej 2/ došlo po procesnom úkone žalobcu a zastavenie konania voči tejto žalovanej tak procesne zavinil práve žalobca, žalovanej 2/
2 veta prvá OSP v spojení s § 250h ods. 2 OSP priznal nárok na náhradu vzniknutých trov konania, a to za dva úkony právnej služby, za prevzatie zastúpenia z
15 do vzniku orgánov komory (Slovenskej poľovníckej komory, ktorá bola na základe tohto zákona zriadená), vykonáva jej činnosť Slovenský poľovnícky zväz, avšak
1 písm. m/ rieši komora disciplinárne previnenia držiteľov poľovníckych lístkov prostredníctvom disciplinárnej komisie. S poukazom na § 49 ods. 1 ako aj § 77 uviedol, že disciplinárna komisia komory rieši disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov
Disciplinárneho poriadku, ktorý
1 písm. a/ prijíma ustanovujúci snem komory a schvaľuje ho Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Snem sa mal v zmysle zákona konať 31. januára 2010, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané už v čase platnosti nového disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory. V čase podania žaloby bolo v záujme zachovania právnej istoty a práva na súdnu ochranu žalobcu, ako aj vzhľadom na dodržanie zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby, podať žalobu proti obom žalovaným - Slovenskému poľovníckemu zväzu
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v súlade s § 146 ods. 2 OSP. Dopĺňacím rozsudkom krajský súd priznal náhradu trov konania len v rozsahu dvoch úkonov právnej služby napriek skutočnosti, že žalovanej 2/ vznikli nepochybne ďalšie trovy konania tým, že sídlo právneho zástupcu žalovanej 2/ sa nachádza mimo sídla vo veci konajúceho súdu, a teda cestou do sídla vo veci konajúceho súdu vznikli právnemu zástupcovi 2/ nepochybne i náklady na cestovné a významná strata času, ktorých priznanie má byť súčasťou výroku o náhrade trov konania. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dopĺňací rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. V. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili podaniami z 23. apríla 2018 žalovaní 1/ a 2/. Odvolanie žalobcu vyhodnotili ako účelové a zavádzajúce, v čase podania žaloby, žalobca, respektíve vtedajší právny zástupca mali jednoznačne preukázanú skutočnosť, voči akému rozhodnutiu ich žaloba smeruje a aký správny orgán toto rozhodnutie vydal. Žiadny orgán žalovanej 2/ v predmetnej veci nikdy nekonal. Slovenský poľovnícky zväz je samostatným právnym subjektom, združeným zákonom č. 274/2009 Z.z. v jednotnej samosprávnej poľovníckej organizácii spoločne s ostatnými poľovníckymi organizáciami.
1 Stanov Slovenskej poľovníckej komory (SPK), disciplinárna komisia SPK je disciplinárny orgán SPK, ktorý rieši disciplinárne previnenia a porušenie vnútorných predpisov SPK
disciplinárneho poriadku SPK. Disciplinárny poriadok SPK kogentne v § 3 definuje disciplinárne previnenia ako také konanie držiteľa poľovného lístka, ktoré nie je trestným činom a je porušením povinností konkrétne uvedených v jeho odsekov 2 a 3. Konanie žalobcu, respektíve porušovanie jeho povinností ako finančného hospodára PZ VLK II Čabalovce nie je porušením povinností
3 Disciplinárneho poriadku SPK, pretože ide o porušenie interných predpisov Slovenského poľovníckeho zväzu, nie interných predpisov SPK. Disciplinárne konania pred disciplinárnymi orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu neboli prijatím a účinnosťou zákona č. 274/2009 Z.z. dotknuté, pokiaľ nešlo o prípady disciplinárnych previnení držiteľov poľovných lístkov súvisiace s výkonom práva poľovníctva, výslovne taxatívne uvedené v § 3 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SPK. Kárny prípad žalobcu, ktorým sa riešilo porušovanie jeho povinností ako finančného hospodára (organizačná jednotka Slovenského poľovníckeho zväzu) takýmto prípadom nie je. V súvislosti so späťvzatím žaloby uviedli, že ku dňu
2 OSP vyzvať žalovanú 2/, aby sa ku späťvzatiu žaloby vyjadrila, čo však súd neučinil, o späťvzatí žaloby nerozhodol. Opätovne zdôraznili, že dopĺňacím rozsudkom krajský súd priznal náhradu trov konania len v rozsahu dvoch úkonov právnej služby napriek skutočnosti, že žalovanej 2/ vznikli nepochybne ďalšie trovy konania tým, že sídlo právneho zástupcu žalovanej 2/ sa nachádza mimo sídla vo veci konajúceho súdu, a teda cestou do sídla vo veci konajúceho súdu vznikli právnemu zástupcovi 2/ nepochybne i náklady na cestovné a významná strata času, ktorých priznanie má byť súčasťou výroku o náhrade trov konania. Záverom k poukazu žalobcu na § 171 Správneho súdneho poriadku považovali za nedôvodný, nakoľko bolo preukázané, že žalobca vzniknuté trovy konania žalovanej 2/ zavinil. K forme podaného opravného prostriedku uviedli, že
1 Správneho súdneho poriadku konania
tretej hlavy piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Tretia hlava piatej časti OSP upravuje v celom rozsahu konanie vo veciach správneho súdnictva. Ak sa teda konanie
tretej hlavy piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku má dokončiť
OSP, potom aj všetky procesné úkony sporových strán majú mať formu a obsah
úpravy danej v OSP a nie v Správnom súdnom poriadku. Navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dopĺňací rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. VI. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril podaním zo 7. júna 2018 žalobca. K odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že dopĺňací rozsudok obsahuje iba výrok voči žalovanej 2/, a teda tento procesný úkon žalovaného 1/ vyhodnotil ako úplne neúčelný a zbytočný. Vo vzťahu k žalovanej 2/ uviedol, že predmetné konanie nebolo nikdy vedené
tretej hlavy piatej časti OSP. Krajský súd vydaním dopĺňacieho rozsudku vo výroku o zastavení konania voči žalovanej 2/ postupoval správne, čím odstránil procesnú vadu, spočívajúcu v opomenutí tohto úkonu pri rozhodovaní vo veci samej. Uviedol, že voči meritórnemu rozhodnutiu sa žiadna strana neodvolala, len žalovaný 2/ sa odvolal voči neexistujúcemu výroku. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil spis krajskému súdu bez rozhodnutia s tým, že odvolanie žalovanej 2/ je potrebné posúdiť ako návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. VII. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal dopĺňací rozsudok, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk A/ K odvolaniu podanému žalovaným 1/
1 veta prvá OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
1 veta prvá OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
1 písm. b/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; Ustanovením § 201 OSP sa stanovuje okruh osôb, ktoré sú oprávnenými osobami na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Na podanie odvolania sú oprávnení účastníci konania. Neznamená to však, že oprávneným na podanie odvolania je každý účastník. Oprávneným na podanie odvolania je len ten z účastníkov, ktorému bola vydaným rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. Ide teda o rozhodnutie, ktoré určitým spôsobom nepriaznivo zasahuje do práv, právom chránených záujmov, respektíve povinností účastníka konania. Práve prostredníctvom tohto opravného prostriedku účastník konania v snahe odvrátiť nepriaznivé účinky dopadajúce z rozhodnutia na jeho osobu brojí proti tomu, aby sa takéto rozhodnutie stalo už nemenným. Vo svetle uvedeného, najvyšší súd dospel k záveru o potrebe odmietnutia odvolania podaného žalovaným 1/ voči dopĺňaciemu rozsudku krajského súdu z 8. marca 2018, č.k. 4S/57/2014-226. Dopĺňacím rozsudkom krajský súd postupom
februára 2016, č.k. 4S/57/2014-194 tak, že v prvej výrokovej vete pripustil späťvzatie žaloby voči žalovanej 2/ a konanie voči žalovanej 2/ zastavil, v druhej výrokovej vete rozhodol o trovách konania tak, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej 2/ trovy konania v sume 296,44 €. Treťou výrokovou vetou žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania spojených s vydaním dopĺňacieho rozsudku nepriznal. Z obsahu odvolania podaného žalovaným 1/ vyplýva, že tento namietal také skutočnosti, ktoré sa jeho práv, právom chránených záujmov, respektíve povinností nedotýkali. V podstate sa jednalo o obsahovo totožné odvolanie, aké podala žalovaná 2/. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia OSP najvyšší súd postupom
1 písm. b/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP odvolanie žalovaného 1/ voči dopĺňaciemu rozsudku krajského súdu, ako podané neoprávnenou osobou, odmietol. B/ K odvolaniu podanému žalobcom a žalovanou 2/ Na úvod považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že predmetom tohto odvolacieho konania bol dopĺňací rozsudok krajského súdu, ktorým súd doplnil pôvodný rozsudok z 11. februára 2016, č.k. 4S/57/2014-194 tak, že v prvej výrokovej vete pripustil späťvzatie žaloby voči žalovanej 2/ a konanie voči žalovanej 2/ zastavil, v druhej výrokovej vete rozhodol o trovách konania tak, že uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej 2/ trovy konania v sume 296,44 €. Treťou výrokovou vetou žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania spojených s vydaním dopĺňacieho rozsudku nepriznal. Konkrétne, úlohou najvyššieho súdu (vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu a žalovanej 2/) zostalo posúdenie správnosti druhej výrokovej vety o uložení povinnosti žalobcovi nahradiť žalovanej 2/ trovy konania v sume 296,44 eur.
1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 a 2 OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
jeho výsledku, ak konanie
4 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Občiansky súdny poriadok v piatej časti (Správne súdnictvo) neobsahuje osobitnú úpravu náhrady trov konania v prípadoch, ak konanie bolo zastavené, a preto je potrebné aplikovať § 146 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvej vety OSP. V ustanovení § 146 ods. 2 OSP je obsiahnutá tzv. zásada zodpovednosti za zavinenie, ktorá je výnimkou a má aplikačnú prednosť pred všeobecnou úpravou náhrady trov konania v prípadoch zastavenia konania
1 písm. c/. Pri posudzovaní trov konania v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá OSP je všeobecný súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Za zavinenie (na účely § 146 ods. 2 veta prvá OSP) možno napríklad považovať to, že účastník podal žalobu alebo iný návrh na začatie konania vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté (prekážka právoplatne rozhodnutej veci), alebo vo veci, v ktorej prebieha už iné konanie (litispendencia), ďalej, že návrh podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal návrh na začatie konania (žalobu) späť a pod. V prípade, ak zastavenie konania bolo zavinené účastníkom konania, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v príslušnom konaní vynaložili na uplatňovanie, alebo bránenie svojho práva. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis žalovaného 1/ najvyšší súd zistil, že žalobca sa na základe podanej žaloby domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Disciplinárneho senátu Dozornej rady Slovenského poľovníckeho zväzu z
3 Disciplinárneho poriadku SPK, pretože ide o porušenie interných predpisov Slovenského poľovníckeho zväzu, nie interných predpisov SPK. Nad rámec najvyšší súd uvádza, že
2 Disciplinárneho poriadku SPK je disciplinárnym previnením, ak člen SPK, držiteľ platného poľovného lístku nepredloží na účely chovateľskej prehliadky poľovnícku trofej
3, 4, 6 až 8 zákona, porušuje zákaz
3 písm. h/, odmietne predložiť doklady poľovníckej stráži
1 zákona, koná v rozpore s § 29 ods. 12 zákona, vykonáva lov zveri bez dokladov
1 zákona, umožní lov zveri v rozpore s § 53 ods. 2, neodovzdá po skončení platnosti povolenie na lov zveri
7 zákona, nachádza sa v poľovnom revíri so zbraňou bez zápisu do knihy návštev poľovného revíru
1 zákona, vykonal nesprávny alebo neúplný zápis do knihy návštev poľovného revíru
3 zákona, neplní si alebo porušuje povinnosti
zákona porušuje na spoločnej poľovačke povinnosti
5, 6 a 10 a § 59 ods. 8 a 9 zákona, porušuje povinnosti pri sokoliarstve
3 a 5 zákona, porušuje povinnosti pri love zveri na vnadisku
zákona, koná v rozpore s povinnosťami ustanovenými v § 62 zákona, nevykoná dohľadanie alebo oznámenie nájdenia zveri
zákona, nevykoná označenie zveri, nevráti vydané značky alebo neohlási stratu značky
1 až 7 zákona, vykonáva lov zakázaným spôsobom alebo koná v rozpore s ustanovením § 65 ods. 3 až 8 zákona, porušuje povinnosti ustanovené v § 67 zákona. Tiež
odseku 3 Disciplinárnym previnením je úmyselné alebo nedbanlivostné konanie držiteľa poľovného lístku, ktorý nerešpektuje rozhodnutia orgánov SPK a neplní si v stanovených lehotách uložené povinnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti, pokiaľ žalobca žaloval dva správne orgány, mal predpokladať, že trovy konania môžu vzniknúť obom žalovaným správnym orgánov. Z tohto dôvodu najvyšší súd dospel k rovnakému záveru ako súd krajský, a teda, že pokiaľ došlo k zastaveniu konania voči žalovanej 2/ z dôvodu nedostatku jej pasívnej legitimácie, trovy, ktoré jej vznikli, znáša žalobca. V súvislosti s namietanou výškou trov konania, najvyšší súd uvádza, že žalovaná 2/ splnomocnila na zastupovanie v predmetnom konaní advokáta JUDr. Juraja Procházku dňa
relevantných ustanovení OSP za právneho zástupcu žalobcu sám vyčíslil výšku trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší súd dopĺňací rozsudok krajského v odvolaniami napadnutej časti zmenil
V súvislosti s poukazom žalovanej 2/ na to, že najvyšší súd ešte o jej odvolaní podanom proti rozsudku z
OSP a nie
Správneho súdneho poriadku, a teda námietka žalobcu, že postup krajského súdu bol v rozpore s § 175 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, keďže súd bol povinný rozhodnúť iba o nároku na náhradu trov konania a nie aj o výške trov konania, nie je dôvodná. Konanie v predmetnej veci bolo navyše vedené
druhej hlavy piatej časti OSP a nie
tretej hlavy piatej časti OSP, ako sa mylne domnievala žalovaná 2/. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a s § 224 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitého zreteľa nepriznal, nakoľko najvyšší súd zmenil dopĺňací rozsudok v napadnutej časti z úradnej moci, a nie z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.