Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obo/13/2017 Identifikačné číslo spisu: 6116203895 Dátum vydania rozhodnutia: 20.02.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Izakovičová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6116203895.3 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v obchodno-právnej veci žalobcu: Správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555, správca konkurznej podstaty úpadcu INTERWOOD, a.s., so sídlom Bellova 696/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 393 184, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148 proti žalovanej: L.. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX V. V., právne zast. JUDr. Karína Uhrínová, advokátka so sídlom Nám. Š. Moyzesa 4, 974 01 Banská Bystrica, za účasti intervenienta na strane žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299 o náhradu škody vo výške 998.040,98 Eur, o dovolaní žalovanej, interventa na strane žalovanej a žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. mája 2017, č. k. 44Cbi/1/2016-219, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 44Cbi/1/2016-219 zo dňa 30.5.2017 vo veci samej v napadnutej zaväzujúcej, zamietajúcej časti, ako i v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a v e c v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odôvodnenie 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalovanej na prerušenie konania zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 9.423,38 Eur zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 819.805,24 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,28 %. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol. Návrhom doručeným okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.03.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu škody vo výške 998.040,98 Eur a zároveň navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie. 2. Žalobca v návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2T/51/2015 zo dňa 25.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre 2To/5/2015 zo dňa 27.05.2015 bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 trestného zákona, za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom na 5 rokov a bol jej uložený trest zákazu činnosti vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty v trvaní 10 rokov. Poškodený, teda úpadca INTERWOOD, a.s., bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. 3. Z trestného konania vyplynulo, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu INTERWOOD, a.s., v období od 28.06.2006 do 31.07.2009 v rozpore s ustanoveniami zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV), najmä s ustanovením § 8 ods. 2 ZKV v rozpore s jeho účelom a bez súhlasu konkurzného súdu a veriteľského výboru neoprávnene investovala v trinástich uzavretých zmenkových obchodoch kúpou a predajom zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 36 020 095 (ďalej len CI HOLDING) finančné prostriedky získané zo speňaženia podstaty a inej činnosti správcu, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu a tieto previedla na účet spoločnosti CI HOLDING, čím síce dosiahla zisk v celkovej výške 122.762,17 Eur, ale na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa 15.04.2009 žalovaná následne odkúpila opätovne novú zmenku vystaviteľa CI HOLDING za sumu 1.327.756,75 Eur s dátumom splatnosti 31.07.2009 v úrokovej sadzbe 3,5 % p.a. a predpokladaným výnosom 13.812,36 Eur. Finančné prostriedky opäť poukázala na účet CI HOLDING dňa 16.04.2009. V dobe splatnosti zmenky na základe konfirmácie o uzavretom obchode medzi žalovanou a kupujúcim CI HOLDING zo dňa 31.07.2009 došlo k spätnému odkúpeniu zmenky vystaviteľa CI HOLDING za sumu 1.341.569,11 Eur s tým, že na účet úpadcu kupujúci zaslal len výnos, t. j. sumu 13.812,36 Eur, aj to až dňa 26.08.2009 s tým, že zostávajúca časť, teda suma 1.327.756,75 Eur bude použitá „bez pohybu kapitálu“ na úhradu novej zmenky. Zároveň toho istého dňa žalovaná na základe ďalšej konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa 31.07.2009 odkúpila novú zmenku vystaviteľa CI HOLDING za sumu 1.327.756,75 Eur s dátumom splatnosti 12.10.2009 v úrokovej sadzbe 3,5 % p.a. a predpokladaným výnosom 9.423,38 Eur, pričom na úhradu zmenky bola použitá suma z predošlého zmenkového obchodu (bez pohybu kapitálu) nachádzajúca sa stále na účte CI HOLDING, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky znejúcej na zmenečnú sumu 1.337.180,13 Eur už nedošlo k jej spätnému odkúpeniu zo strany CI HOLDING a finančné prostriedky neboli vrátené na účet žalobcu z dôvodu údajnej insolventnosti spoločnosti CI HOLDING. Týmto konaním spôsobila žalovaná úpadcovi INTERWOOD a.s., škodu vo výške 1.327.756,75 Eur. 4. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty bola povinná nakladať s majetkom úpadcu s odbornou starostlivosťou. 5. Žalobca ďalej uviedol, že následkom porušenia právnej povinnosti vznikla skutočná škoda vo výške investovaných prostriedkov v sume 998.040,98 Eur, ktorú žalobca dodnes nezískal späť, čím došlo k zmenšeniu jeho majetku v zodpovedajúcej výške a v neposlednom rade k nežiadúcemu prieťahu konania. Rozdiel skutočnej škody a škody vyčíslenej v trestnom konaní vyplýva z toho, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu vo vzťahu k zmenke z 31.07.2009 v hodnote 1.327.756,75 Eur využitím zákonných a iných práv, ktoré sa k zmenke viazali, vymohla v exekučných konaniach voči CI HOLDING a.s., v prospech podstaty sumu 339.139,15 Eur. Škoda vznikla úpadcovi, keďže v priebehu konkurzného konania finančné prostriedky úpadcu ostávajú jeho majetkom až dovtedy, kým nie sú zákonom predpokladaným spôsobom vyplatené veriteľovi úpadcu. Vznik škody je v zjavnej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej ako správkyne keďže finančné prostriedky sa stali nedostupnými práve v dôsledku toho, že ich žalovaná investovala v spoločnosti CI HOLDING a preto boli naplnené všetky podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi v sume 998.040,98 Eur. 6. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 11.07.2016. Uviedla, že i keď je odsúdenie v trestnej veci právoplatné, nepovažuje ho za zákonné a dôvodné a poukázala na skutočnosť, že podala mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie, na Najvyšší súd SR. 7. Žalovaná namietla tvrdenie žalobcu, že peniaze vložila do tzv. nebankovej spoločnosti. Subjekt CI HOLDING nie je ani nebol nebankovou spoločnosťou, je to štandardný podnikateľský subjekt, čo je podľa jej názoru preukázané tým, že v rozhodnom období mal od Poštovej banky poskytnutý úver vo výške 4.315.209,44 Eura ďalší kontokorentný úver s úverovým rámcom 2.323.574,32 Eur a nebankovému subjektu by vzhľadom na špecifický spôsob podnikania banky nikdy úver neposkytovali. Banka nepochybne preverovala bonitu klienta pred poskytnutím úveru. Navyše CI HOLDING sa dostal do konkurzu nie z hľadiska podmienok insolventnosti jeho vtedajšieho podnikania, ale z toho dôvodu, že dňa 04.12.2009 banka využila pri čiastočnom nesplnení jednej splátky tzv. default, teda splatnosť všetkých dlhov a až to vyvolalo insolventnosť a založilo predpoklady pre vyhlásenie konkurzu. CI HOLDING disponoval veľkým majetkom, ale nie až takým, aby mohol naraz splatiť 200 mil. Sk. Inak splatnosť jeho dlhov bola tri mesiace po splatnosti pohľadávky žalovanej. 8. Žalovaná podaním zo dňa 21.10.2016 navrhla prerušiť konanie podľa § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) z dôvodu, že prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci. Uviedla, že voči rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/5/2015 podala dňa 26.02.2016 dovolanie na Najvyšší súd SR a je možné predpokladať, že rozhodnutie v dovolacom konaní môže mať vplyv na posudzovanie jej zodpovednosti v tomto konaní. 9. Žalobca doručil dňa 22.11.2016 pred pojednávaním do podateľne súdu čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 9.423,38 Eur s odôvodnením, že táto suma bola uplatňovaná pôvodne aj v trestnom konaní, ale jednalo sa o predpokladaný výnos zo zmenkového obchodu medzi žalovanou a CI HOLDINGOM, a teda sa nejednalo o reálnu škodu. Navrhol, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Na pojednávaní zotrval na vyjadreniach prezentovaných v predchádzajúcich písomných podaniach. Uviedol, že nárok voči žalovanej už bol určený v trestnom konaní, a teda výška škody ktorá sa dnes uplatňuje je nesporná. Jedná sa o rozdiel medzi sumou investovanou do obchodov so spoločnosťou CI HOLDING, o ktorej sa pojednávalo ako o škode a sumou vymožených prostriedkov v konkurznom konaní prostredníctvom exekútora JUDr. Bohovičovej. Časť finančných prostriedkov, ktorá nebola vrátená od spoločnosti CI HOLDING predstavuje sumu 988.617,60 Eur, čo je nárok uplatňovaný po čiastočnom späťvzatí v tomto konaní. 10. Žalovaná nárok žalobcu odmietla v celom rozsahu preto, že nie je dôvodný a preto, že je v celom rozsahu premlčaný z dôvodu márneho uplynutia objektívnej lehoty. Uviedla, že náhrada škody bola uplatnená podľa § 420 Obč. zákonníka, podľa ktorého všeobecná premlčacia lehota je trojročná, objektívna, ktorá začína plynúť nasledujúcim dňom po dátume vzniku škody. Tento dátum bol prevzatý z trestného spisu, kde súd pri zaoberaní sa výškou škody a dátumom jej vzniku určil, že táto lehota bola 12.10.2009, kedy bol splatný pôvodný dlh, to znamená, že nasledujúcim dňom 13.10.2009 začala plynúť objektívna lehota. Nárok na náhradu škody bol uplatnený v rámci adhézneho konania, v ktorom na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica bol ustanovený kolízny opatrovník, ktorým bol C.. P.. Rozhodnutie o ustanovení kolízneho opatrovníka bolo 21.02.2012 právoplatné. Opatrovník uplatnil nárok na náhradu škody v adhéznom konaní ešte pred vyšetrovateľom v tomto období, a teda do uplatnenia náhrady škody uplynuli 2 roky, 3 mesiace a 23 dní. Počas trestného konania premlčacia lehota spočívala, opätovne začala plynúť až nasledujúcim dňom po právoplatnosti trestného rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným 27.05.2015. Pokiaľ teda žaloba zo strany žalobcu bola podaná na súde 04.03.2016, tak objektívna lehota na uplatnenie práva na náhradu škody uplynula, to znamená, že žaloba bola podaná 26 dní po objektívnej lehote. Zároveň namietla, že nárok na náhradu škody si uplatnil kolízny opatrovník, ktorý bol určený na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava, avšak na základe uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica bol ustanovený teraz aktuálny správca, ktorým je žalobca, na základe uznesenia zo dňa 15.02.2012, ktorý už potom náhradu škody neuplatňoval v rámci trestného konania. Dokonca na hlavnom pojednávaní ohľadne nároku na náhradu škody bol vypočutý C.. P. a podľa nášho názoru práve funkcia tohto kolízneho opatrovníka zanikla okamihom ustanovenia správcu, to znamená žalobcu. Nárok na náhradu škody v rámci adhézneho konania teda nebol uplatnený oprávnenou osobou. 11. Žalobca sa k ustanoveniu opatrovníka C.. P. a zmeny správcu v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu INTERWOOD vyjadril, že aj keby došlo k zmene správcu, úkon akým je uplatnenie nároku na náhradu škody sa nestáva ničotným z dôvodu, že nebol vykonaný ustanoveným správcom. V čase, keď došlo k tomuto uplatneniu bol riadne ustanoveným opatrovníkom C.. P., a teda žalobca ako správca ešte v tomto konaní nevystupoval. K námietke premlčania sa nemohol vyjadriť bez preverenia skutočností tvrdených žalovaným a preto súd pojednávanie odročil, aby sa žalobca mohol kvalifikovane vyjadriť k námietkam vzneseným na pojednávaní. 12. Žalobca sa k námietke premlčania vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 10.01.2017 a označil ju za nedôvodnú. Uviedol, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28K/17/2015-1078, ktorým bol žalobca ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.05.2012. pre konflikt záujmov žalovanej a poškodeného (úpadcu) a z dôvodu absencie štatutárnych orgánov poškodeného bol právoplatným rozhodnutím súdu, voči ktorému mohla žalovaná v príslušnej lehote podať sťažnosť, ustanovený dňa 21.02.2012 opatrovník na spravovanie nárokov žalobcu, ako poškodeného. Uviedol, že škoda nevznikla deň nasledujúci po splatnosti pôvodného dlhu dňa 12.10.2009 a teda v tomto čase nemohla začať plynúť objektívna premlčacia lehota na uplatnenie žaloby na náhradu škody. Porušenie právnej povinnosti spočíva v konaní žalovanej, kedy táto nepostupovala s odbornou starostlivosťou a s tým spojeným porušením povinností, ktoré jej uložil zákon alebo konkurzný súd. V tom čase sa vznik škody na majetku neprejavil. Škoda sa v majetkovej sfére úpadcu prejavila až vyhlásením konkurzu na spoločnosť CI HOLDING, ktorý bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28.05.2012 v konaní pod sp. zn. 2K/5/2012, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 105/2012 dňa 01.06.2012 a nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2012. Deň 13.10.2009 nemožno pokladať za deň, kedy skutočne vznikla škoda a od kedy začala plynúť premlčacia doba na jej uplatnenie, nakoľko od tohto dňa až do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok CI HOLDING existoval odôvodnený predpoklad, že pohľadávka úpadcu voči CI HOLDING bude dodatočne buď dobrovoľne, alebo prostredníctvom núteného výkonu súdneho rozhodnutia v celej svojej výške uhradená. Premlčacia doba začala plynúť až v momente, keď sa prejavila škoda na majetku úpadcu a tá vznikla v momente, kedy sa všetky konania smerujúce k vymoženiu pohľadávky úpadcu voči spoločnosti CI HOLDING z dôvodu vyhlásenia konkurzu na túto spoločnosť zastavili. Premlčacia doba tak začala plynúť až 02.06.2012, nakoľko až dňom vyhlásenia konkurzu na majetok CI HOLDINGU sa okrem protiprávneho konania naplnili aj zvyšné dva predpoklady a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/2749/2004 zo dňa 18.10.2005. 13. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s právnym posúdením premlčania uvedeným žalobcom, žalobca poukázal na to, že nárok náhradu škody bol prvýkrát uplatnený opatrovníkom úpadcu C.. U. P. v trestnom konaní vo výške 998.040,98 Eur. C.. P. sa stal opatrovníkom poškodeného na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp/18/2012, právoplatným a vykonateľným dňa 21.02.2012, takže prvýkrát bolo objektívne možné právo na náhradu škody voči žalovanej uplatniť až 21.02.2012 a od tohto momentu začala plynúť premlčacia doba. Upozornil, že pokiaľ by súd vyhovel námietke premlčania zo strany žalovanej, išlo by o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná označuje za deň vzniku škody 13.10.2009, teda deň po dni, kedy sa pohľadávka voči CI HOLDINGU stala splatnou. Zároveň poukázala na to, že k uplatneniu škody došlo až v adhéznom konaní, teda 2 roky, 3 mesiace a 23 dní od doby, kedy podľa jej názoru škoda vznikla. Poukazuje tak na to, že sama ako správkyňa konkurznej podstaty poškodeného viac ako 2 roky a 3 mesiace nevyužila právo na uplatnenie nároku na náhradu škody a teda vlastným konaním zapríčinila, že väčšia časť trojročnej lehoty uplynula. Opakovane tak konala na škodu úpadcu v úmysle vyhnúť sa splneniu povinnosti nahradiť škodu a tým získať pre seba majetkový prospech. 14. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 30.01.2017 uviedla, že v konaní uplatňuje novú právnu skutočnosť, ktorou je rozsudok Najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3Tdo/9/2016 zo dňa 18.01.2017, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/5/2015 zo dňa 27.05.2015 a zároveň boli zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo stratili podklad. 15. K momentu začatia plynutia premlčacej doby uviedla, že v adhéznom konaní je rozhodujúcou skutočnosťou kedy vzniklo opatrovníkovi oprávnenie na uplatnenie nárokov čo treba porovnať s momentom kedy bol nárok uplatnený, kým a v akom rozsahu v prípravnom konaní a tiež kto uplatnil nárok pred začatím hlavného pojednávania a v akom čase sa hlavné pojednávanie začalo. 16. Žalovaná uviedla, že v trestnom konaní bola konštatovaná protiprávnosť poskytnutia finančných prostriedkov. Pokiaľ je protiprávnym samotné poskytnutie finančných prostriedkov, tak škoda vzniká nasledujúci deň potom, ako bol úpadca zbavený dispozície týmito prostriedkami a momentom odpísania peňazí z účtu vzniká objektívne škoda. Pokiaľ žalobca uviedol, že škoda sa vo sfére úpadcu prejavila vyhlásením konkurzu na spoločnosť CI HOLDING. Poprela súvislosť medzi tým, že finančné prostriedky opustili účet úpadcu a vyhlásením konkurzu na CI HOLDING, aj to, že by do vyhlásenia konkurzu na CI HOLDING existoval odôvodnený predpoklad, že táto pohľadávka bude dodatočne uhradená. Nemožno posúvať moment vzniku škody bez existujúceho dôvodu na iný časový úsek, ak protiprávnosť sa vzťahuje k úkonu, ktorým je moment neoprávnenej dispozície s finančnými prostriedkami. Následné podávanie správ konkurznému súdu, ani kroky podnikané k návratnosti finančných prostriedkov do podstaty nemajú žiadny vplyv na vzťah plynúci z tvrdenej protiprávnosti prevodu. Poprela, žeby rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2749/2004, na ktoré odkazoval žalobca, malo nejaký súvis s prejednávanou vecou. Zdôraznila, že úbytok majetkovej sféry poškodeného sa mohol prejaviť iba vtedy, keď prostriedky boli odňaté a nie vtedy, keď sa zistilo že nemôžu byť vymožené, alebo vtedy keď vznikla insolvencia dlžníka. 17. Žalovaná ďalej uviedla, že až v poslednom a predposlednom z 13 zmenkových obchodov prostriedky vrátené neboli ale boli ponechané v dispozícii dlžníka, pričom dôvod ponechania bol ako zmenkový obchod zaistený. 18. Súd sporovým stranám oznámil v zmysle § 82 ods. 4 C. s. p. vstup intervenienta do konania. Sporové strany voči vstupu intervenienta do konania nenamietali, preto súd o prípustnosti jeho vstupu podľa § 83 C. s. p. nerozhodoval a s intervenientom ďalej konal. Intervenient vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.05.2017 uviedol, že jeho prostriedky procesnej obrany v celom rozsahu korešpondujú s prostriedkami procesnej obrany dovtedy uplatňovanými žalovanou. 19. V konaní nebol sporný skutkový stav tvrdený žalobcom, ktorý bol podrobne zistený v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2T/51/2012. Skutkové zistenia v trestnom konaní boli podkladom aj právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/11/2017 zo dňa 29.03.2017, ktorým bola žalovaná oslobodená spod obžaloby. Súd na pojednávaní skutkový stav stručne zhrnul a žalovaná sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila, že ho nenamieta. 20. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. 21. Podľa § 186 ods. 2 C. s. p. veta prvá, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. 22. Vzhľadom na to, že žalovaná v konaní nenamietala skutkové tvrdenia, namietala iba právne posúdenie skutkového stavu, súd podľa Civilného sporového poriadku považoval zhodné skutkové tvrdenia za dokázané a v zmysle zásady hospodárnosti dokazovanie vykonané v trestnom konaní samostatne neopakoval. Nevyhovel ani návrhu na pripojenie trestného spisu, pretože skutkové zistenia trestného konania neboli sporné a právne posúdenie obžaloby boli súdu známe v čase rozhodnutia. Pripojenie trestného spisu preto súd nevyhodnotil ako potrebné. 23. Súd vychádzal z nasledujúceho skutkového stavu: 24. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28K/17/2005-29 zo dňa 18.04.2005 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu INTERWOOD, a.s., so sídlom Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš. Za správcu konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená žalovaná. 25. Žalovaná v období od 28.06.2006 do 31.07.2009 investovala v trinástich uzavretých zmenkových obchodoch kúpou a predajom zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING, akciová spoločnosť, so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 36 020 095 prostriedky získané zo speňaženia konkurznej podstaty úpadcu a z inej činnosti správcu. Z obchodov vykonaných pred 15.04.2009 dosiahla zisk vo výške 122.762,17 Eur. 26. Na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa 15.04.2009 od vystaviteľa CI HOLDING odkúpila žalovaná v mene úpadcu zmenku za sumu 1.327.756,75 Eur s dátumom splatnosti 31.07.2009, s úrokovou sadzbou 3,5 % p.a. a s predpokladaným výnosom 13.812,36 Eur. Finančné prostriedky konkurznej podstaty poukázala na účet CI HOLDINGU dňa 16.04.2009 vo výške 1.327.756,75 Eur. 27. Ku dňu splatnosti zmenky dňa 31.07.2009 odkúpil vystaviteľ zmenky CI HOLDING zmenku od žalovanej za sumu 1.341.569,11 Eur, avšak na účet úpadcu zaslal dňa 26.08.2009 iba výnos zo zmenky vo výške 13.812,36 Eur. Zvyšok sumy vo výške 1.327.756,75 Eur úpadcovi nezaslal, pretože žalovaná od neho v ten istý deň 31.07.2009 na základe ďalšej konfirmácie o uzavretom obchode odkúpila novú zmenku za sumu 1.327.756,75 Eur bez pohybu kapitálu. Zmenka zo dňa 31.07.2009 mala byť splatná dňa 12.10.2009, s úrokovou sadzbou 3,5 % p.a. a predpokladaným výnosom 9.423,38 Eur. Túto zmenku vystaviteľ CI HOLDING už úpadcovi nezaplatil ani v rozsahu zmenkovej istiny, ani v rozsahu výnosu. 28. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty vymohla v exekučných konaniach v prospech podstaty úpadcu sumu 33.139,15 Eur (č. l. 3). Táto skutočnosť vyplýva aj z podania žalovanej zo dňa 11.07.2016, v ktorom uviedla že ku dňu 24.01.2011 vymohla cez systém zabezpečenia sumu 339.139,15 Eur (č. l. 80). 29. Dňa 26.08.2009 bola na účet úpadcu pripísaná suma 13.812,36 Eur ako výnos za zmenku zo dňa 15.04.2009. 30. Na základe dohody o urovnaní uzavretej s Poštovou bankou bola na účet úpadcu dňa 13.01.2011 pripísaná suma 155.000,- Eur v náväznosti na porušenie povinností v exekučnom konaní. 31. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28K/17/2005-Že-1078 zo dňa 15.02.2012 bola žalovaná zbavená funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a do tejto funkcie bol ustanovený žalobca. 32. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p., § 162 ods. 3 C. s. p., § 145 ods. 2 C. s. p., § 8 ods. 2, ods. 5 zákona č. 328/1991 Z. z. o konkurze a vyrovnaní, § 420 ods. 1, ods. 3 OZ, § 106 ods. 1, ods. 2 OZ. 33. Žalovaná v priebehu konania podaniami zo dňa 21.10.2016 a 30.01.2017 navrhla, by súd konanie prerušil do ukončenia trestného konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 2To/5/2015 z dôvodu, že môže mať vplyv na posudzovanie jej zodpovednosti v tomto konaní. Sudkyňa na pojednávaní konanom dňa 22.11.2016 uviedla, že návrhu na prerušenie konania nevyhovie, pretože nie je nevyhnutne daná korelácia medzi rozhodnutím o vine v zmysle trestného práva a rozhodnutím o naplnení predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle občianskeho práva. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potom súd vydal v zmysle § 162 ods. 3 C. s. p. až spolu s rozhodnutím vo veci samej. 34. Podaním doručeným súdu dňa 22.11.2016 vzal žalobca žalobu čiastočne späť vo výške 9.423,38 Eur, preto súd v tejto časti konanie podľa § 145 ods. 2 C. s. p. zastavil. 35. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovanej nárokov zo zodpovednosti za škodu. V čase podania žaloby bol právoplatný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 2T/51/2012-1085 zo dňa 25.11.2014, ktorý žalovanú uznal vinnou z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona a s nárokom na náhradu škody odkázal žalobcu ako poškodeného na občianske súdne konanie. Citovaný rozsudok však v čase rozhodnutia vo veci samej bol zrušený a Krajský súd v Nitre naopak žalovanú spod obžaloby oslobodil. Keďže súd je v zmysle § 193 C. s. p. viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, oslobodzujúcim rozhodnutím prestal byť súd viazaný rozhodnutím na základe ktorého bola podaná žaloba. Z uvedeného dôvodu súd samostatne skúmal jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ, naďalej však vychádzal zo skutkových zistení ktoré boli podkladom oslobodzujúceho rozsudku, keďže skutkový stav žalovanou namietaný nebol. 36. Pre zistenie, či žalovaná nesie zodpovednosť za škodu súd skúmal, či sú naplnené objektívne a subjektívne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie žalovanej. 37. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalovaná vzhľadom na svoje odborné vzdelanie a výkon činnosti správcu a advokáta vedela, že zmenka je cenný papier, pri ktorom je vždy prítomné riziko, že vystaviteľ na zmenku jej majiteľovi nezaplatí. Vedela preto, že investuje peňažné prostriedky určené na rozdelenie veriteľov, dovtedy bezpečne uložené na účte v banke, do cenného papiera spojeného s rizikom straty. Bez primeraných dôvodov sa však spoľahla na to, že zmenkový obchod bude úspešný a peňažné prostriedky sa do konkurznej podstaty navrátia. Konanie, kedy konajúci subjekt vie o možnosti spôsobenia škody, ale sa bez primeraných dôvodov spolieha, že škodu nespôsobí je tzv. vedomou nedbanlivosťou. Konanie žalovanej nebolo podľa názoru súdu konaním úmyselným zavinením, pretože zo žiadneho konania žalovanej nevyplynulo, že by škodu žalobcovi spôsobiť chcela, alebo že by bola uzrozumená s tým, že ku škode dôjde. Nie sú preto splnené podmienky na to, aby súd vyhodnotil konanie žalovanej ako priamy alebo nepriamy úmysel. Zároveň má súd za to, že v danom prípade nešlo o nevedomú nedbanlivosť, už vzhľadom na množstvo zabezpečovacích prostriedkov ktoré žalovaná využila na zabezpečenie záväzku zmenkového dlžníka je zrejmé, že si bola vedomá rizika, že záväzok nemusí byť splnený. Absentuje preto základný predpoklad nevedomej nedbanlivosti, podľa ktorej škodca nevie že môže spôsobiť škodu, hoci by to vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal. 38. Súd následne skúmal, či sa žalovanej podarilo preukázať, že škoda nevznikla jej zavinením. Žalovaná v konaní uviedla, že o všetkých dispozíciách zo zmenkových obchodov informovala konkurzný súd, ale ten tomu nevenoval pozornosť. Súd v danom prípade prihliadol k tomu, že správkyňa vložila finančné prostriedky do zmenkových obchodov bez súhlasu konkurzného súdu (aj bez súhlasu veriteľov) a o zmenkových obchodoch informovala konkurzný súd až následne, zároveň s informáciou, že podniká kroky na získanie nárokov späť zo zabezpečovacích prostriedkov. Žalovaná tak nemôže preniesť zodpovednosť na nedostatočný dohľad konkurzného súdu. Je možné, že pokiaľ by na uzavretie zmenkového obchodu bol správkyni udelený opatrením súhlas súdu, táto skutočnosť by mohla mať vplyv na rozhodnutie o predpokladoch na náhradu škody. Avšak v danom prípade správkyňa súd o súhlas nepožiadala a informovala ho až následne. 39. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nový správca mal pokračovať vo vymáhaní zabezpečených prostriedkov a ak by tak učinil, škoda by nevznikla, túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na zmenkového dlžníka už nebolo možné reálne uplatniť nároky úpadcu v exekučných konaniach. Za nedôvodné považoval súd aj námietky žalovanej súvisiace s dôvodmi, pre ktoré sa CI HOLDING dostal do konkurzu (vyhlásenie default zo strany Poštovej banky). Objektívne dôvody, ktoré vyvolali platobnú neschopnosť na strane zmenkového dlžníka sú v tomto konaní irelevantné, pretože v konkrétnostiach ide iba o prejav podnikateľského rizika, ktoré nesie každý podnikateľský subjekt. Každý kto poskytne peniaze podnikateľskému subjektu musí predvídať možnosť, že dlžník neunesie podnikateľské riziko a nebude schopný nielen dosahovať zisk, ale ani plniť záväzky. 40. Žalovaná v konaní namietla, že nárok žalobcu uplatňovať od nej náhradu škody je premlčaný z dôvodu márneho uplynutia objektívnej lehoty, pretože objektívna lehota začala plynúť 13.10.2009 (deň po splatnosti zmenkového dlhu). Nárok na náhradu škody uplatnil opatrovník v adhéznom konaní, v ktorom bol ustanovený za opatrovníka uznesením právoplatným 21.02.2012. Počas trestného konania premlčacia lehota spočívala, plynúť začala po právoplatnosti trestného rozhodnutia 28.05.2015 a pokiaľ žaloba bola podaná na súde 04.03.2016, tak bola podaná 26 dní po uplynutí objektívnej lehoty. Naproti tomu žalobca tvrdil, že premlčacia lehota objektívne začala plynúť až keď sa škoda prejavila v majetkovej sfére úpadcu vyhlásením konkurzu na CI HOLDING, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.06.2012. Zároveň opatrovník úpadcu mohol po prvýkrát uplatniť nárok na náhradu škody v adhéznom konaní 21.02.2012, kedy sa stalo právoplatné uznesenie o jeho ustanovení za opatrovníka. 41. Súd sa po preskúmaní tvrdení sporových strán stotožnil s tvrdením žalobcu, že škoda na majetku úpadcu nevznikla momentom vloženia peňažných prostriedkov na účet zmenkového dlžníka, ale vznikla vtedy, keď bolo zrejmé že dlžník svoj záväzok voči úpadcovi nesplní, v dôsledku čoho až k tomuto časovému momentu je zrejmé, v akej výške sa protiprávny úkon žalovanej prejavil na majetku úpadcu. Občiansky zákonník v ust. § 106 ods. 2 naväzuje moment začiatku plynutia premlčacej lehoty odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Obo/17/2015 zo dňa 18.10.2016, „pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“ zahŕňa nielen porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), resp. právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla ku vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej. Teda, z hľadiska ust. § 106 ods. 2 OZ nemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len so škodnou udalosťou, lebo by tak objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, než ku škode na majetku vôbec došlo, resp. škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec“. Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že pokiaľ bola reálne prítomná možnosť, že zmenkový dlžník vráti peňažné prostriedky do konkurznej podstaty, bola by žaloba o náhradu škody predčasná, pretože primárne by na jej plnenie mohol byť zaviazaný priamy dlžník, resp. by mohol byť jeho záväzok plnený realizáciou zabezpečovacích prostriedkov. Až vtedy, keď bolo zrejmé, že dlžník zo zmenkového vzťahu v dôsledku insolventnosti plniť nebude, a zároveň nastali účinky vyhlásenia konkurzu na dlžníka (prejavujúce sa okrem iného tým, že boli zastavené exekučné konania a nie je ďalej možné vymáhať plnenia ani zo zabezpečovacích nástrojov), teda právoplatnosťou vyhlásenia konkurzu na zmenkového dlžníka, došlo ku škode na majetku, za vznik ktorej zodpovedá správkyňa konkurznej podstaty. Z uvedeného dôvodu súd námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. 42. Za nedôvodnú považuje aj námietku, že škodu si v adhéznom konaní uplatnil kolízny opatrovník ale nie žalobca. V momente uplatnenia nároku na náhradu škody bol opatrovník osobou, ustanovenou súdom na zabezpečenie nárokov úpadcu. Bol preto oprávnený nárok na náhradu škody uplatniť. Žalobca ustanovením za nového správcu konkurznej podstaty nadobudol oprávnenie vymáhať nároky úpadcu a iba pokračoval v konaniach, ktoré začali pred jeho ustanovením. Nebolo preto nutné, aby osobitne opätovne samostatným úkonom uplatnil nárok, už raz v mene úpadcu uplatnený oprávnenou osobou. 43. Výšku škody súd určil ako rozdiel medzi sumou vloženou na účet CI HOLDING vo výške 1.327.756,75 Eur a sumou vymoženou na zmenku vo výške 339.139,15 Eur, sumou výnosu zaslaného na účet úpadcu zmenkovým dlžníkom dňa 26.08.2009 vo výške 13.812,36 Eur, ktorý spolu predstavuje 974.805,24 Eur. Od tejto sumy ešte odpočítal sumu 155.000,- Eur, ktorá bola na účet úpadcu zaslaná Poštovou bankou na základe dohody o urovnaní v dôsledku zmareného exekučného konania súvisiaceho s plnením na zmenku, čím ustálil škodu vo výške 819.805,24 Eur. 44. I keď súd bol v pochybnostiach, či suma 155.000,- Eur už nebola súčasťou sumy 339.139,15 Eur, o ktorej sa obe sporové strany zhodne vyjadrili že ide o sumu vymoženú na zmenku, formulácia „suma vymožená na zmenku“ nezahŕňa „plnenie na základe dohody o urovnaní“, preto súd v pochybnostiach postupoval v prospech žalovanej a uvedenú sumu 155.000,- Eur odpočítal. 45. Súd prvej inštancie rozhodoval vo veci v čase, kedy mu bolo známe oslobodzujúce rozhodnutie v trestnom konaní. Musel sa preto vysporiadať aj so skutočnosťou, že Najvyšší súd v rozhodnutí 3Tdo/9/2016 zo dňa 18.01.2017, ktorým zrušil pôvodné rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou dospel k záver, že k objektívnej stránke trestného činu nedošlo, pretože „odborná starostlivosť je definovaná v právnej norme ako povinnosť všeobecná a abstraktná a svoje naplnenie musí mať odvodené v porušení explicitne existujúceho príkazu alebo zákazu, ak by takýto v špeciálnom zákone o konkurze a vyrovnaní existoval. Zákon o konkurze a vyrovnaní takýto príkaz ani neobsahuje. V trestnom práve hmotnom platí absolútny zákaz dotvárania práva (extenzívny výklad)“. Súd v prejednávanom prípade rešpektuje rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý dospel k záveru, že z hľadiska podmienok trestného práva nebol spáchaný trestný čin aj vzhľadom na absenciu objektívnej stránky trestného činu. Ako však súd uviedol vyššie, z pohľadu práva konkurzného a občianskeho podľa názoru súdu došlo k porušeniu povinnosti explicitne vyjadrenej v zákone, preto vyhodnotil správanie žalovanej odlišne od citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu v trestnej veci. Zároveň súd v konaní o náhradu škody nie je viazaný odôvodnením rozhodnutia v inom, trestnom konaní, takže mal za to, že môže v rozhodnutí vychádzať z odlišného právneho názoru. Preto sa priklonil k stanoviskám vyjadreným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu, na ktoré poukazoval žalobca v konaní a z ktorých vyplýva, že investovanie prostriedkov úpadcu do obchodnej spoločnosti je tak závažným porušením výkonu funkcie s odbornou starostlivosťou, že správca musí byť zbavený výkonu funkcie správcu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/86/2011 zo dňa 25.10.2011 z ktorého vyplýva, že postup bývalého správcu, ktorý vložil finančné prostriedky patriace do konkurznej podstaty do subjektu, u ktorého nebola zabezpečená ich návratnosť, pričom takýmto postupom spôsobil aj prieťahy v konkurznom konaní, možno považovať za dôvod pre zbavenie funkcie a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/98/2010 zo dňa 03.08.2010, podľa ktorého ukladanie peňažných súm na účty v bankách je tiež dovolenou praxou, pričom investovanie do súkromných spoločností je porušením povinnosti výkonu funkcie s odbornou starostlivosťou, a teda dôvodom na zbavenie správcu jeho funkcie). 46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že určil pomer úspechu a neúspechu sporových strán. Žaloba bol pôvodne podaná vo výške 998.040,98 Eur, z toho žalobca vzal čiastočne späť návrh vo výške 9.423,38 Eur a súd žalovanú zaviazal vo výške 819.805,24 Eur. Žalobca tak uspel v sume 819,805,24 Eur čo predstavuje 82,14 %. Žalovaná uspela v rozsahu sumy zamietnutej súdom aj v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby, ktoré procesne zavinil žalobca, teda vo výške 178.235,75 Eur, čo predstavuje 17,86 %. Vzájomný pomer úspechu a neúspechu tak predstavuje 64,28 % (82,14 % - 17,86 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 47. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnom stanovenej lehote odvolala žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), e),
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.