1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. dovolanie obvineného J. P. sa odmieta . Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvého stupňa") rozsudkom z 24. apríla 2017, sp. zn. BB-4 T 26/2016 uznal obvineného J. P. za vinného z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., a to na skutkovom základe, že ako konateľ obchodnej spoločnosti C. O. s.r.o. (ďalej len „C. O."), ktorý mal
513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov Obchodného zákonníka povinnosť vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, takto nekonal, keď po tom, čo
4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.
por. zamietol. Proti uzneseniu podal obvinený J. P., prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Michala Mandzáka, dovolanie a opravené dovolanie (na základe výzvy dovolacieho súdu na odstránenie formálnych nedostatkov) z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. h), písm.
1 písm. i) Tr. por., ktorý vzhliadol v nesprávnej formulácii pojmu „škoda" v skutkovej vete rozsudku. Z ustálenej skutkovej vety nie je možné zistiť, o aký typ škody v zmysle ustanovenia § 124 Tr. zák. ide (reálny úbytok na majetku poškodeného, ujma na zisku, ktorý by poškodený získal alebo ujma na iných právach) a následne skutok v tejto časti právne kvalifikovať. Dôsledkom tohto pochybenia bolo porušené právo na obhajobu
1 písm.
obvineného o správnosti úvah svedčí výpoveď splnomocneného zástupcu poškodeného, že konkrétnu škodu si uplatní až po preštudovaní znaleckého posudku. Ak by poškodenému vznikla skutočná škoda, nemal by problém s jej vyčíslením. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. obvinený ďalej namietol, že súdy nižšieho stupňa sa dôsledne nezaoberali jeho obhajobnou argumentáciou, keď tvrdil, že postupoval v súlade s pokynmi väčšinového spoločníka poškodenej spoločnosti, ktorý bol informovaný o predaji pozemkov za kúpnu cenu vo výške 7 000 000 Eur, i o kúpe opčnej prémie. Vlastník O. R. nemal voči postupu žiadne výhrady. Skutok preto nemôže byť kvalifikovaný ako trestný čin. Konanie obvineného nemohlo spôsobiť žiadnu skutočnú škodu. Kúpna zmluva a nákup opčnej prémie sú previazané úkony, ktorými došlo k založeniu nového úverového vzťahu, zabezpečeného prevodom nehnuteľností na obdobie dvoch rokov, a teda išlo o faktické predĺženie úveru. V prípade opčnej prémie bola poškodená spoločnosť oprávnená počas dvoch rokov odkúpiť nehnuteľnosti, ktoré mali
obžaloby hodnotu 11 682 805,54 Eur, za sumu 7 000 000 Eur. Obvinený nesúhlasil s tvrdeniami súdov (bez znaleckého dokazovania) o bezcennosti opčnej prémie len z dôvodu, že mal vedieť o nedostatku finančných prostriedkov spoločnosti na naplnenie predmetu zmluvy. Súdy pritom neuviedli, či opčnú prémiu nebolo možné speňažiť predajom tretiemu subjektu, ani neprihliadli na fakt, že poškodenej spoločnosti bol fakticky poskytnutý úver v čase, keď sa nachádzala v zlej finančnej situácii. Obvinený namietol aj tvrdenia prokurátora zo záverečnej reči, že si mal žiadať úverové prostriedky od spoločnosti Q. E., a nie od O. R.. Z uvedených dôvodov namietol porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čím je daná aj dôvodnosť dovolania
1 písm. c) Tr. por. V ďalšej časti obvinený argumentoval tým, že nezaplatenie mimoriadnej splátky Poštovej banke, a.s. vo výške 700 000 Eur do 31. decembra 2009 nemohlo spôsobiť škodu vo výške 7 818 906,57 Eur. Aj keby obvinený splátku uhradil, spoločnosť by nedisponovala finančnými prostriedkami na splatenie ostatných splátok. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru by bolo otázkou času. Obvinený postupoval v súlade so záujmami spoločnosti, keď namiesto splátky úveru uhradil dodávateľskú faktúru vo výške 580 000 Eur. Obvinenému sa teda kladie za vinu nesprávne rozhodnutie, čo nemôže byť právne kvalifikované ako trestný čin. Rovnako nemožno za trestné považovať následné uzatvorenie kúpnej zmluvy so spoločnosťou FORESPO TT, a.s. (so súhlasom majoritného spoločníka) a s tým súvisiaci nákup opčnej prémie. V prípade neuskutočnenia tohto úkonu by došlo k podhodnotenému predaju aktív v rámci dražby alebo exekúcie a tým k podstatnému zmenšeniu majetku. Takéto konanie sa nedá hodnotiť ako trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku pre nedostatok subjektívnej stránky, keďže úmysel obvineného musí smerovať k vzniku škody. Snahou obvineného bolo predĺžením úveru získať čas na zabezpečenie zdrojov financovania, aby neprišiel o pozemky v jeho výlučnom vlastníctve. V rámci dovolacích dôvodov
1 písm.
3 písm.
Rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV. Svedecká výpoveď R. bola jedným z kľúčových usvedčujúcich dôkazov. Obvinený nemal možnosť sa osobne zúčastniť výsluchu svedka v prípravnom konaní, nemohol sa preto vzdať svojho práva na vypočúvanie napriek tomu, že výsluch sa uskutočnil za účasti obhajcu. Ústrednou postavu trestného procesu je obvinený, nie jeho obhajca, preto právo klásť otázky svedkovi v prvom rade prináleží obvinenému. Uspokojením sa s čítaním svedeckej výpovede svedka došlo k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom, nakoľko obvinený nemal reálnu šancu vykonať výsluch svedka. Obvinený preto namietol porušenie čl. 6 ods. 1 písm. b), písm.
por., ktorý je predpokladom na čítanie znaleckého posudku
2 Tr. por., ale len v uznesení o pribratí znalca, a to spôsobom v rozpore s ustanovením § 144 Tr. por. Poučenie sa má vzťahovať na všetky osoby, ktoré znalecký posudok vykonali, nielen na osobu „určenú organizáciou špecializovanou na znaleckú činnosť". Obvinený taktiež namietol nepoučenie znalkyne prof. Majdúchovej na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, keď predseda senátu vykonal iba strohé poučenie (nezodpovedajúce ustanoveniam zákona, ktoré boli zaznamenané v zápisnici z hlavného pojednávania) a posudzovanie právnych otázok v znaleckom posudku.
obvineného bol naplnený dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. k) Tr. por. tým, že skutok, pre ktorý bol vydaný na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, nie je totožný so skutkom, pre ktorý bol odsúdený, a preto je trestné stíhanie neprípustné
1 písm. b) Tr. por. Slovenské justičné orgány si nevyžiadali dodatočný súhlas
1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EZR"). V tomto smere sa na hlavnom pojednávaní ani neuskutočnilo dokazovanie. Súdy nižšieho stupňa mali vykonať dokazovanie, ku ktorému by sa mohol obvinený vyjadriť, keďže bez dokazovania nemožno ustáliť skutok, pre ktorý bol obvinený vydaný, a zistiť, či sa nejednalo o vydanie s výhradou. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Tr. por. obvinený uviedol, že súdy pri výmere trestu nemali vychádzať z dolnej hranice trestnej sadzby, ktorá odporuje čl. 49 ods. 3 Charty základných práv EÚ. Pri ukladaní trestu mali zohľadniť zásadu individualizácie trestu a skutočnosť, že obvinený je prvotrestaný. V nadväznosti na to poukázal na predbežnú otázku Okresného súdu Bratislava II predloženú Súdnemu dvoru Európskej únie, prípad č. C-510/2017. Súčasne navrhol prerušenie konania za účelom predloženia obdobnej predbežnej otázky Súdnemu dvoru EÚ a podanie návrhu na spojenie veci
čl. 54 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora EÚ. Vzhľadom na uvedené, dovolaciemu súdu navrhol rozsudkom vysloviť, že napadnutým uznesením a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 317 ods. 1 Tr. por., § 319 Tr. por., § 2 ods. 1, ods. 19, ods. 20 Tr. por., § 28 ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 119 ods. 2 Tr. por. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru v neprospech obvineného J. P., zrušiť napadnuté uznesenie, rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica, prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Súd prvého stupňa v súlade s § 376 Tr. por. zaslal dovolanie obvineného na vyjadrenie ostatným procesným stranám, ktoré na podanie nereagovali. Najvyšší súd ako súd dovolací predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným J. P. prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou
2 písm. b), § 373 Tr. por., na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, t. j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného bolo riadne odôvodnené v zmysle ustanovenia § 374 Tr. por., avšak dovolací súd zistil, že nie je dôvodné. Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Obvinený vzhliadol porušenie práva na obhajobu v nevypočutí svedka O. R., čítaní jeho výpovede z prípravného konania a v nevyužití európskeho vyšetrovacieho príkazu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod
1 písm.
ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. Medzi porušenie iných obhajovacích práv je možné zaradiť aj nesprávne procesne vykonané dokazovanie, ktoré vedie k popretiu zásady kontradiktórnosti konania a s tým súvisiace znemožnenie obvinenému vyjadriť sa k dôkazu tvoriacemu podklad rozhodnutia. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že súd prvého stupňa predvolával svedka O. R. na hlavné pojednávanie konané
3 písm.
1 písm. c) Tr. por. nebol naplnený. Obvinený ďalej namietal nezákonnosť znaleckého posudku a Doplnku č. 1. Vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné podotknúť, že ho možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o porušenie zákona, v tejto súvislosti najvyšší súd už stabilne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že také porušenie by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva, že v rámci tohto dovolacieho dôvodu možno úspešne uplatňovať aj nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov, ale len vtedy, ak mal, resp. má negatívny materiálny dopad na práva obvineného. K porušeniu práva na spravodlivý proces by pritom mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého vykonanie sa spochybňuje. V predmetnom znaleckom posudku a Doplnku č. 1 boli na strane 8, resp. 5 (č. l. 770, 1224) taxatívne vymenované osoby podieľajúce sa na vypracovaní posudku, ktoré boli s výnimkou konzultantky Ing. Ivety Sedlákovej, PhD. totožné s osobami oprávnenými na podanie vysvetlení (č. l. 880, 1232). Na hlavné pojednávanie bola predvolaná prof. Ing. Helena Majdúchová, CSc., uvedená ako prvá v poradí.
3 Tr. por. znalecký ústav alebo právnická osoba pribratá na podanie znaleckého posudku
odseku 2 je povinná spracovať znalecký posudok písomne, v ktorom uvedie osoby, ktoré sa na spracovaní znaleckého posudku podieľali, a ich prípadné rozdielne závery. Ak pri spracovaní znaleckého posudku dospeli k zhodným záverom, určí sa v znaleckom posudku osoba, ktorá môže byť ako znalec vypočutá na účely trestného konania.
490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov [účinná v čase vypracovania znaleckého posudku a Doplnku č. 1 (ďalej len „vyhláška")] znalecký úkon vykonaný znaleckou organizáciou alebo znaleckým ústavom podpisuje štatutárny orgán a osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v danom odbore. Znalecký úkon vykonaný znaleckým ústavom zriadeným zákonom alebo na základe zákona, ktorý spĺňa podmienky
technickej normy 4) a má na území Slovenskej republiky viacero dislokovaných pracovísk, podpisuje štatutárny orgán alebo ním poverená osoba zodpovedná za činnosť dislokovaného pracoviska a osoba, ktorá úkon vypracovala. Pri vypracovaní znaleckého úkonu sa uvedie, kto ho vypracoval a kto môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci osobne potvrdiť jeho správnosť a podať žiadané vysvetlenia. Z vyhlášky nevyplýva povinnosť určenia jedinej konkrétnej osoby, ktorá môže poskytovať vysvetlenia k znaleckému posudku (rovnaký záver vyplýva aj z § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2018). Trestný poriadok síce uvádza pojem „osoba, ktorá môže byť ako znalec vypočutá na účely trestného konania", avšak výkladom predmetného ustanovenia možno dospieť k záveru, že by ním nemusela byť iba jedna osoba. Účelom zákona bolo zakotviť povinnosť špecifikovania osoby, na ktorú sa môžu orgány činné v trestnom konaní a súdy obrátiť v prípade potreby podania vysvetlenia, nie obmedziť počet znalcov oprávnených na takéto úkony. Odlišným výkladom by mohlo dôjsť k paradoxnej situácii. Ak by znalecký ústav striktne uviedol iba jednu osobu, ktorá by sa z rôznych dôvodov (napr. zdravotných) nemohla dlhodobo zúčastniť na pojednávaní, súd by nemohol k znaleckému posudku vypočuť nikoho napriek tomu, že sa na vypracovaní úkonu zúčastnili viacerí rovnocenní spracovatelia. Nad rámec uvedeného je potrebné zdôrazniť, že na naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. sa vyžaduje závažné porušenie zákona, zodpovedajúce porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Výberom z viacerých oprávnených osôb nedochádza k porušeniu práv obvineného, nakoľko má právo klásť znalcovi otázky bez ohľadu na to, ktorý spracovateľ by bol predvolaný. Z citovanej vyhlášky ďalej vyplýva, že znalecký posudok podpisuje okrem osoby zodpovednej za výkon znaleckej činnosti (v danom prípade prof. Ing. Božena Hrvoľová, CSc., resp. prof. Ing. Helena Majdúchová, CSc.) aj štatutárny orgán. Znalecký posudok a Doplnok č. 1 preto podpísali tiež rektori Ekonomickej univerzity Dr. H. c. prof. Ing. Rudolf Sivák, PhD. a prof. Ing. Ferdinand Daňo, PhD. Rektori sa nepodieľali na vypracovaní úkonov, nemohli byť predvolaní na súd a správnosť znaleckého posudku osvedčovali iba z pozície štatutárneho orgánu. Rovnako sa na vypracovaní znaleckého posudku nezúčastňovala prof. Ing. Božena Hrvoľová, CSc., ktorá posudok podpísala ako osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v odbore Ekonómia a manažment, nie znalkyňa. Námietka obvineného k nepoučeniu prof. Ing. Ferdinanda Daňa, PhD. je preto irelevantná. Dovolací súd považoval za účelové aj tvrdenie obvineného o absencii údajov o prípadných rozdielnych záveroch znalcov. Trestný poriadok v ustanovení § 147 ods. 3 Tr. por. zakotvuje informačnú povinnosť len v prípade, že znalci dospeli k odlišným stanoviskám. Ak sú ich závery, nie je potrebné to v posudku konštatovať. K námietke obvineného ohľadne nedostatočného poučenia znalkyne prof. Ing. Heleny Majdúchovej, CSc. dovolací súd poukazuje na Predvolanie znalca (č. l. 3290), adresované priamo danej znalkyni, v ktorom predseda senátu poučil znalkyňu o povinnosti bezodkladného oznámenia skutočnosti odôvodňujúcej vylúčenie vo veci. Dovolací súd nevzhliadol nezákonnosť znaleckého posudku ani v súvislosti s prípadnými závermi znalcov k právnym otázkam. V zmysle judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom odmietnutia znaleckého posudku skutočnosť, že znalec zaujme stanovisko k otázke, ktorej zodpovedanie prislúcha výlučne súdu, ak si súd z posudku má možnosť sám urobiť totožný alebo odlišný názor k tej istej otázke (bližšie pozri R 82/2001). Ani dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. nebol naplnený. Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. k) Tr. por. namietol neprípustnosť trestného stíhania pre rozdielnosť skutkov v európskom zatýkacom rozkaze a v rozsudku, pričom orgány činné v trestnom konaní a súd nežiadali dodatočný súhlas. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania páchateľa alebo následku jeho protiprávnej činnosti aspoň čiastočne, pričom na ňu nemajú vplyv ani zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré skutok individualizujú, napríklad čas, miesto, spôsob jeho vykonania. Skutok je teda možné počas konania upravovať, a to v závislosti od vykonaných dôkazov a získaných poznatkov o relevantných skutočnostiach, nemôže sa však meniť jeho podstata daná účasťou obvineného na určitej udalosti, z ktorej vzišiel škodlivý následok. S ohľadom na vykonané dokazovanie bola na súd prvého stupňa podaná obžaloba s doplnením skutku o úkony (uzatvorenie Zmluvy o úvere s Poštovou bankou, a. s., neuhradenie mimoriadnej splátky úveru) predchádzajúce uzatvoreniu nevýhodných kúpnych zmlúv (podstata skutku z európskeho zatýkacieho rozkazu), ktoré viedli k odstráneniu majetku nevyhnutného k podnikateľskej činnosti z vlastníctva poškodenej spoločnosti. V oboch prípadoch bolo obvinenému kladené za vinu, že v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka uskutočnil úkony, ktorými v konečnom dôsledku zbavil poškodenú spoločnosť majetku. Vzhľadom na to, že podstata skutku bola zachovaná, dovolací súd nevzhliadol potrebu vyžiadania dodatočného súhlasu z Rakúskej republiky. Ani dovolací dôvod
1 písm. k) Tr. por. nebol naplnený. Súd prvého stupňa nepochybil ani pri ukladaní trestu, keď prihliadol na skutočnosť, že obvinený viedol riadny život (v rozpore s tým je argumentácia obvineného o nezohľadnení, že bol prvotrestaný), pričom mu uložil trest na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Dovolací súd súčasne nezistil dôvod na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ. Medzi prejednávanou trestnou vecou a vecou predloženou Súdnemu dvoru EÚ absentuje paralela. Prejudiciálna otázka Okresného súdu Bratislava II bola podaná v súvislosti s nekompletným písomným poučením zadržaného a s vysokými trestnými sadzbami pri drogových trestných činoch v porovnaní s inými štátmi. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. nebol daný. Dovolanie
1 písm. i) Tr. por. možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Tr. zák.) a pod., i ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
2 Tr. zák. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov než Trestného zákona, napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnej kvalifikácii skutku. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm.
3 Tr. por.). Obvinený vyvodzoval naplnenie citovaného dovolacieho dôvodu predovšetkým z absencie typu škody v skutkovej vete rozsudku a úmyslu spôsobiť škodu, ustálením škody na základe znaleckého posudku, v ktorom znalci vyjadrili právny záver, ako aj v nevyrovnaní sa s obhajobnou argumentáciu. Dovolací súd tieto námietky nemohol hodnotiť, keďže smerujú k posúdeniu skutkového stavu zisteného súdmi prvého a druhého stupňa. Nakoľko ustálenie škody a jej jednotlivých foriem, v ktorých sa odráža protiprávne konanie obvineného, vychádza z vykonaného dokazovania, je taktiež vylúčené z prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že za skutkové sa považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. V predmetnej trestnej veci to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa, ktoré nemali pochybnosti o jeho vine. Dovolací súd pritom nezistil, že by skutok popísaný v skutkovej vete bol subsumovaný pod nesprávne skutkové podstaty trestných činov, nebol trestným činom, alebo sa jednalo o iný trestný čin. V tejto súvislosti dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že iné skutočnosti nie je oprávnený skúmať, pričom podrobné dôvody kvalifikovania skutku ako obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. sú súčasťou odôvodnenia rozsudkov súdov nižšieho stupňa, na ktoré dovolací súd v plnom rozsahu odkazuje. Vo vzťahu k nenaplneniu subjektívnej stránky trestného čin, kladenému obvinenému za vinu, je nutné konštatovať, že absenciu úmyslu nie je možné namietať v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Tr. por., ale ani žiaden iný dôvod dovolania
1 Tr. por. Dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. nebol naplnený. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie obvineného J. P.
c) Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.