1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 4. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná, poukazujúc na skutočnosť, že normy verejného práva sú kogentného charakteru, prikazujúce a zakazujúce. Ak to teda príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Z uvedeného dôvodu je žalovaná povinná striktne postupovať
ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. s prirodzenoprávnymi princípmi. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Zákon č 461/2003 Z. z. v platnom znení neumožňuje odstrániť jeho tvrdosť. Žalovaná je toho názoru, že jediným zmyslom a účelom použitej právnej úpravy bolo zavedenie odvodovej úľavy pre študentov pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa. Poukázala tiež na to, že na stretnutí konanom dňa 10.06.2015 na pobočke Sociálnej poisťovne v Bratislave bolo so žalobcom dohodnuté, že mu táto bude mesačne poskytovať údaje o registrácií poistencov, s ktorými uzavrel dohodu o brigádnickej práci študentov v predchádzajúcom mesiaci. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhuje, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/176/2015-60 z 05.10.2017 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 5. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca uvádza, že absencia ustanovenia v zákone č. 461/2003 Z. z., ktoré by výslovne umožňovalo žalovanému zmierňovať tvrdosť zákona, nemožno zamieňať s nemožnosťou vykladať zákonné ustanovenia v súlade s Ústavou SR a povinnosťou rozhodovať spravodlivo,
princípov právneho štátu. Zdôraznil, že existuje podozrenie, že pri zisťovaní a riešení duplicity zo strany žalovaného je princíp právnej istoty vážne narušený.
informácií v minulosti poskytnutých referentkou žalovaného žalobcovi, žalovaný zistí uplatnenú duplicitu „čisto náhodne“. Ak tomu tak je, existujú prípady, kedy duplicita nebude vôbec odhalená. Skutkovo rovnaké prípady tak budú riešené rozdielne, resp. jeden prípad riešený bude a iný, neodhalený zostane nevyriešený. Zodpovednosť a negatívne dôsledky porušenia právneho predpisu sú prenášané na žalobcu, pričom takýto postup žalovaného je nad rámec zákona a práve v tom vidí žalobca porušenie právnych predpisov zo strany žalovaného. Nad rámec zákona o sociálnom poistení je tiež posudzovanie duplicity uplatnených výnimiek. Žalovaná sa nevyjadrila, ako by posudzovala duplicitu, ak by obe vyhlásenia o uplatnení výnimky boli podpísané v jeden deň. Zákon č. 461/2003 Z. z. nestanovuje, ako posudzovať duplicitné výnimky. Spolupráca medzi žalobcom a pobočkou žalovaného sa po vyskytnutí viac ako desiatky prípadov duplicitne uplatnených výnimiek rozvinula. Avšak nejedná sa o účinný mechanizmus na predchádzanie samotného vzniku duplicity. Účinným nástrojom by bola automatická funkcia v informačnom systéme žalovaného, ktorá by zamestnávateľovi pri prihlasovaní nového brigádnika neumožnila jeho prihlásenie s uplatnenou výnimkou. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom
2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná, a preto je potrebné
ustanovenia § 461 ods. 1 SSP rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. účinného k 16.02.2013 zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov
, ak priemerný mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu
odseku 5, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného k 16.02.2013, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu
5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu
5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov
prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov.
ods.2 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je povinná: a/ písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva
odseku 1, b/ písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo
odseku 1, c/ predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo
odseku 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.
3 zákona č. 461/2003 Z. z. právne účinky: a/ uplatnenia práva
odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva
odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva
odseku 1 zamestnávateľovi oznámené, b/ ukončenia uplatňovania práva
odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva
odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.
1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. účinného k 16.02.2013 zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia: 1. zamestnanca
1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
2 písm. a/ až c/, 2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného
2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu
5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného
2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu
5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
2 písm. a/ až c/, 3. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného
1 tretej vety, ak priemerný mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu
5, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
2 písm. a/ až c/, 4. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu 100b) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ a b/,
ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
461/2003 Z. z. účinného ku dňu 16.02.2013, nenovelizovaného do dňa vyhlásenia rozsudku, za porušenie povinností ustanovených v § 142 ods. 7, § 154 ods. 3, § 227 ods. 2, § 227a, § 228 až 234, § 238, 244 a § 279 môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do 16.596,96 eura. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Sociálna poisťovňa neuloží pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b/, ak už bola uložená pokuta
osobitného predpisu. 102aa).
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 7. Krajský súd v konaní v celom rozsahu odkázal
zn. 2S/150/2015 z 03.06.2016 na str. 5-
Túto výnimku si nemožno uplatniť u viacerých zamestnávateľov naraz. Ďalej je potrebné vziať do úvahy účel vykladaných zákonných ustanovení. Ustanovenie § 227a bolo do zákona č. 461/2003 Z. z. prijaté zákonom č. 413/2012 Z. z., v súvislosti s novelizáciou § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zákonom č. 252/2012 Z. z. a zákonom č. 413/2002 Z. z.. Týmito novelami vznikol status zamestnanca na účely dôchodkového poistenia fyzickým osobám v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Po prijatí uvedených noviel boli brigádnici, na rozdiel od predchádzajúcej zákonnej úpravy, povinne dôchodkovo poistení. Išlo teda o rozšírenie rozsahu povinného dôchodkového poistenia s určitou úľavou - výnimkou, ktorú predstavovala
zákona možnosť študenta určiť jeden brigádnický vzťah, v ktorom nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Za cieľ ustanovenia § 227a možno teda považovať zmiernenie dopadu nových povinností v sociálnom poistení pre študentov pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci. Takéto zmiernenie bolo však možné aplikovať len u jedného, nie viacerých zamestnávateľov. Súd má za to, že neexistuje rozpor medzi jazykovým výkladom na jednej a systematickým a teleologickým výkladom predmetných ustanovení na strane druhej. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Takýmto spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej moci a všeobecný súd by sa stal de facto negatívnym zákonodarcom, čo je v právnom štáte neprípustné. Skutočnosť, že žalobca nemal možnosť overiť si pravdivosť tvrdenia pribratej účastníčky odvolací súd nespochybňuje, ako ani tú skutočnosť, že žalobcovi takto vznikla povinnosť, ktorú nepredpokladal. Takéto konanie, v prípade vzniku škody, je však potrebné riešiť využitím inštitútov súkromného práva voči pribratej účastníčke. Nie je možné očakávať (nie je po žiadnej stránke legitímnym očakávaním), že porušenie právnej povinnosti zo strany fyzickej osoby - jednotlivca bude „naprávané“ porušením zákona zo strany správneho orgánu. Opačný postup by viedol k derogovaniu zákonného ustanovenia jeho porušovaním, čo je v priamom rozpore s koncepciou právneho štátu (tak formálneho ako aj materiálneho). 9. Kasačný súd však zdôrazňuje, že predmetom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného bolo rozhodnutie o vzniku sociálneho poistenia ďalšej účastníčky konania (§ 32 ods. 3 SSP), nie rozhodnutie o samotnej povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa platiť z tohto titulu poistné. 10. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť v prejednávanej veci je dôvodná. Rozsudok krajského súdu preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu postupovať v intenciách názoru najvyššieho súdu, vec opätovne prejednať a rozhodnúť. Krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.