← Slovensko

daňové veci

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžfk/9/2018 Identifikačné číslo spisu: 5016200975 Dátum vydania rozhodnutia: 27.02.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 19

zákona o DPH (vznik daňovej povinnosti) správca dane nezisťoval a v administratívnom konaní neustálil, kedy došlo k dodaniu tovaru (kedy došlo ku dňu vzniku daňovej povinnosti) a za akú protihodnotu. Skutočnosti, ktoré správca dane zistil, boli len domnienkami, že k dodaniu určitého tovaru mohlo dôjsť, avšak len v období január 2009 až november 2009. V mesiaci december ku vzniku daňovej povinnosti dôjsť nemohlo, a to z objektívnych dôvodov (násilný zásah špeciálnej policajnej jednotky dňa 26.11.2009). d)

§ 77ods.

1 zákona o DPH (zdaňovacie obdobie) s tým, že správca dane nesprávne postupoval, keď výsledok znaleckého dokazovania vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2009 hoci znalec túto sumu uviedol nadväzne na jeho zisťovanie k celému kalendárnemu roku 2009, konkrétne k mesiacom január až november 2009. e)

§ 22ods.

1, 2 zákona o DPH (základ dane), keď do základu dane správca dane pripočítal aj spotrebnú daň, ktorú môže vyčísliť a určiť iba príslušný colný úrad.

  1. Sťažovateľ navrhoval, aby najvyšší súd ako kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1615276/2016 zo dňa 13.10.2016, ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 651131/2016 zo dňa 05.05.2016, alternatívne navrhoval napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
  2. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.
  3. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
  4. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľ uviedol v kasačnej sťažnosti námietky, ktoré už boli uplatnené pred krajským súdom a s ktorými sa krajský súd vyrovnal v napadnutom rozsudku.
  5. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Prezídium Policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie operatívnej činnosti a vyšetrovanie - Stred, Banská Bystrica listom zn. UHCP-73/NJ-S-2009 zo dňa 26.10.2012 oznámilo správcovi dane - Colnému úradu Bratislave, že „v tejto v trestnej veci vedenej na tunajšom útvare pod číslom CVS: UHCP-73/NJ-S-2009 proti obvineným Jozef Hrušovský a spol. za zločin skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Trestného zákona a iné, bolo doposiaľ vykonaným vyšetrovaním zistené, že daňový subjekt spoločnosť EUROTABACCO, spol. s r.o. so sídlom Mostná č. 6, Bratislava, IČO: 35 841 371, ktorý je na základe povolenia Colného úradu Bratislava prevádzkovateľom výrobného podniku a daňového skladu v obci Dunajská Lužná, Kováčska ul. 212/16, najneskôr od začiatku roku 2007 vyrábal tabakové výrobky - cigarety a tabakovú zmes v režime mimo pozastavenia dane a mimo príslušnú skladovú a účtovnú evidenciu, uvádzané do daňového voľného obehu. Tabakové výrobky daňový subjekt vyrábal z tabaku spracovávaného priamo v priestoroch podniku zo suchých tabakových listov dodávaných najmenej dvoma dodávateľmi so sídlom na území Slovenskej republiky v období najneskôr od začiatku roku 2007 do 28.07.
  6. Konateľ žalobcu Jozef Hrušovský ako obvinený pred vyšetrovateľom uviedol, že firma EUROTABACCO bola jeho celoživotným dielom a potvrdil, že z dôvodu konkurenčného boja na trhu od roku 2007začal vyrábať nelegálne. Jozef Hrušovský ďalej vo výpovedi ako obvinený ďalej uviedol, že „ ...keď boli cigarety takto vyrobené, balili sa na baliacej linke do krabičiek spotrebiteľských balení po dvadsať kusov s obchodným názvom Harley, Grand, Klasic a krabičkách sa aj ukladali do bední, alebo kartónových plát a ukladali sa do daňového skladu odkiaľ sa potom postupne podľa požiadaviek a bez kolkov predávali osvedčeným zákazníkom za cenu od 90 centov až 1 Euro“.
  7. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že znalecká organizácia PBT, s.r.o. Žilina, odbor: Ekonomika a riadenie podnikov, Odvetvie: Oceňovanie a hodnotenie podnikov bola pribratá aj do trestného konania uznesením č.p. UHCP-73/NJ-S-2009 zo dňa 31.10.
  8. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2009 až december 2009 u žalobcu bola vykonaná na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní adresovanej Finančnému riaditeľstvu, ktoré listom zn. 11100101/1/571100-1261880/2012 zo dňa 09.11.2012 požiadalo o vykonanie daňovej kontroly Daňový úrad Žilina.
  9. Kasačný súd konštatuje, že použite znaleckého posudku v rámci daňovej kontroly daňový poriadok nevylučuje. Išlo o jeden z dôkazov v rámci daňovej kontroly.
  10. Sťažovateľ namietal procesný postup správcu dane, ktorý vzhľadom na použite znaleckého posudku mal podľa sťažovateľa vyrubiť daň podľa pomôcok. Zásadnou právnou otázkou bola prípustnosť dôkazu - znaleckého posudku č. 78/2014 zo dňa 11.12.2014 v daňovej kontrole.
  11. Kasačný súd konštatuje, že určenie dane podľa pomôcok má subsidiárny charakter (§ 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku). Svojou podstatou ide o núdzový právny režim zisťovania základu dane. O jeho použití rozhoduje správca dane. Súčasne ide o prísnejší právny režim, keďže v zmysle § 49 ods. 2 Daňového poriadku sú práva daňového subjektu oproti daňovej kontrole obmedzené tak, že daňový subjekt je oprávnený sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. Zo samotnej skutočnosti, že v daňovom konaní bol použitý znalecký posudok nemožno vyvodzovať, že išlo o pomôcku na vyrubenie dane na základe pomôcok. Znalecký posudok je dôkazným prostriedkom. O vyrubení dane podľa pomôcok správca dane musí rozhodnúť a pokiaľ neprejde do tohto procesného štádia, môže byť znalecký posudok použitý v rámci daňovej kontroly ako dôkazný prostriedok, čím sa daňovému subjektu zachovávajú práva proti posudku uvádzať námietky, navrhovať dôkazy proti nemu, prípadne predložiť vlastný znalecký posudok. V prípade určenia dane pomôcok sa skúma, iba to, či boli splnené podmienky pre použitie tohto spôsobu určenia dane. Kasačný súd na základe obsahu spisu dospel k záveru, že správca dane v danom prípade mohol prejsť i do štádia určovania dane podľa pomôcok. Skutočnosť, že tak neurobil nemožno hodnotiť ako porušenie práv daňového subjektu, pretože rozsah práv daňového subjektu v prípade vyrubovania dane podľa pomôcok je výrazne obmedzený. Správca dane preto postupoval ústavne konformným spôsobom.
  12. V daňovom konaní bolo nesporne zistené, že v zdaňovacom období roku 2009 žalobca ilegálne vyrábal tabakové výroby a tieto aj ilegálne umiestnil na trh. Tieto skutočnosti, neboli zaznamenané v účtovnej evidencii žalobcu. Kasačný súd preto konštatuje, že pre ustanovenie znalca existovali dôvody.
  13. Ďalšou zásadnou právnou otázkou bolo, či ilegálne dodanie tovaru, ktorého množstvo bolo zistené nepriamymi dôkaznými prostriedkami (znaleckým dokazovaním) možno kvalifikovať ako dodanie tovaru v zmysle zákona o DPH. Pri tomto ilegálnom dodaní tovaru neboli presne identifikovaní zákazníci, ale konateľ žalobcu potvrdil v trestnom konaní, že tovar - cigarety sa bez kolkov predávali osvedčeným zákazníkom za cenu od 90 centov až 1 Euro. Kasačný súd konštatuje, že ilegálne dodávanie tovaru za protihodnotu bolo preukázané.
  14. Zo znaleckého posudku vyplýva, že činnosť žalobcu i v zdaňovacom období roku 2009 mala charakter opakovaného plnenia. Správca dane toto opakujúce sa plnenie v roku 2009 správne považoval za tovar dodaný najneskôr posledným dňom zdaňovacieho obdobia december 2009 v zmysle § 19 ods. 1, 3 zákona o DPH.
  15. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania, keďže v konaní nebol úspešný. Žalovanému trov konania nevznikli.
  16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:
  17. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.