Najvyšší súd 5Sžo/137/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUD

§ 246cods.

1 veta prvá OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľov nie je moţné priznať úspech. Cieľom tzv. reštitučných zákonov, medzi ktoré patrí i zákon č. 503/2003 Z. z., je náprava niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákonom ustanovenom období od

1. februára 1948 do
2. januára 1990 (§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.), a to zákonom ustanoveným spôsobom (§ 3 zákona č. 503/2003 Z. z.). Zároveň však zákonodarca pri koncipovaní tohto okruhu právnych predpisov rešpektoval zásadu ochrany vlastníctva fyzických a právnických osôb, ktoré nehnuteľnosti pôvodne patriace oprávneným osobám 5 5Sţo/137/2010 (§ 2 zákona č. 503/2003 Z. z.) následne nadobudli a ktoré nie sú povinnými osobami označenými v zákone (§ 4 zákona č. 503/2003 Z. z.). Reštitučné konanie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. je osobitým druhom správneho konania, na ktoré sa v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Pozemkový úrad je teda pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. tieţ povinný postupovať podľa jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Je teda najmä viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyţadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Súc viazaný správnym poriadkom, je pozemkový úrad ako správny orgán s právomocou rozhodovať podľa zákona č. 503/2003 Z. z. povinný zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z tejto jeho povinnosti zistiť úplný stav veci tieţ vyplýva, ţe nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci musí byť zistený presne, čo znamená, ţe musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán je povinný hodnotiť kaţdý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náleţite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 správneho poriadku). V predmetnej veci navrhovateľka namieta existenciu zákonnej prekáţky pre navrátenie vlastníctva k pozemku pkn. parcelné č. X. evidovanej v PKN vloţke č. X., k. ú. N., ktorú vo svojom rozhodnutí konštatoval odporca, a to z dôvodu, ţe fyzické osoby a právnická osoba (Mesto N.), ktoré sú v súčasnosti vedené ako vlastníci predmetných pozemkov, nadobudli ich nezákonným (podvodným) spôsobom. Ţiada preto, aby odporca rozhodol tak, ţe sa jej navracia vlastníctvo k predmetnému pozemku, nesúhlasiac s iným, náhradným pozemkom, ako ani s ponúkanou finančnou náhradou 10,- Sk/m², t. j. pribliţne 7.400,- Sk, za celý pozemok určenú podľa starých cenových predpisov. 6 5Sţo/137/2010 Odporca si v konaní riadne zadováţil písomné doklady, z ktorých zistil, ţe navrhovateľka je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., pričom pozemok nadobudla vydraţením od Š. K., otca, na základe uznesenia Okresného súdu N. z
3. apríla 1972, č. k. E 401/72-7 vydaného vo veci súdneho výkonu rozhodnutia Okresného súdu N. zo
4. decembra 1962, č. k. 11Nc 494/62-
5. Predmetný pozemok však bol chybne zahrnutý do majetku podliehajúcemu výkonu trestu prepadnutia majetku, ktorý bol Š. K. uloţený rozsudkom Mestského súdu v Bratislave z
6. júna 1972, č. k.1T 349/72 právoplatnému
7. novembra
8. Z identifikácie parciel z
9. augusta 2006, č. j. 10478/06 odporca zistil, ţe pôvodná parcela, ku ktorej si navrhovateľka uplatnila reštitučný nárok, bola rozdelená a pričlenená k novovytvoreným parcelám. Pre tieto parcely boli zaloţené samostatné listy vlastníctva vedené v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v N., Správa katastra N. pre k. ú. Z., a to LV č. X. pre parc. č. X. a X., LV č. X. pre parcely X. a X., LV č. X. pre parc. č. X. a X. a LV č. X. pre parc. č. X.. Z listu vlastníctva č. X. vyplýva, ţe parcely č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m² a parc. č. X. - vinice o výmere 822 m² v celosti patria Ing. J. V. a jeho manţelke J., rod. J.. Z listu vlastníctva č. X. vyplýva, ţe výlučnou vlastníčkou parc. č. X. - vinice o výmere 86 m² a parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 467 m² je Z. Z., rod. F.. Podľa listu vlastníctva č. X. je výlučným vlastníkom parciel č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m² a parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m² R. F.. Napokon ako vlastník parc. č. X. - vinice o výmere 252 m² je na liste vlastníctva č. X. zapísané Mesto N.. Právna úprava katastra nehnuteľností vychádza, okrem iných, zo zásady hodnovernosti zapísaných údajov katastra, podľa ktorej sú údaje katastra uvedené v § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) hodnoverné, ak sa nepreukáţe opak (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona). Pokiaľ teda aj niekto namieta legitímnosť vlastníckeho práva osoby zapísanej v katastri nehnuteľností, musí túto skutočnosť preukázať, a to buď dohodou uzavretou s osobou zapísanou ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, alebo rozsudkom súdu vydaným vo veci určenia vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti. V takomto konaní súd (§ 80 písm. c/ OSP) začatom na návrh osoby, ktorá o sebe tvrdí, ţe je skutočným vlastníkom, preskúmava zákonnosť titulu nadobudnutia vlastníctva. Pozemkový úrad a ani súd konajúci a rozhodujúci o uplatnenom nároku na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti nie sú oprávnené samé riešiť ako predbeţnú otázku (§ 40 správneho poriadku) to, či osobám zapísaným v katastri nehnuteľností skutočne prislúcha vlastnícke právo k nehnuteľnosti a či ho nadobudli zákonne. 7 5Sţo/137/2010 Preto, pokiaľ sú v katastri nehnuteľností ako vlastníci parciel, ktoré vznikli z pôvodnej parcely pkn. parcelné č. X. evidovanej v PKN vloţke č. X., k. ú. N., ku ktorej si navrhovateľka uplatnila reštitučný nárok, zapísané vyššie menované fyzické osoby a Mesto N., nemohli ani odporca a ani krajský súd v tomto konaní samostatne prihliadať na tvrdenia navrhovateľky a odňať, respektíve zrušiť vlastníctvo týchto osôb k predmetným pozemkom. Zákonná úprava počíta so situáciou, kedy nie je moţné navrátiť vlastníctvo k pozemkom, ku ktorým si oprávnená osoba uplatnila nárok, bez toho, aby boli poškodené iné subjekty. Preto je v právnej úprave zakotvený inštitút náhrady, a to buď formou náhradného pozemku, alebo formou finančnej náhrady (§ 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.). Pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za ich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne správca lesného majetku vo vlastníctve štátu („správca“), ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného pôdneho fondu. Finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu (§ 6 ods. 5 zákona č. 2003 Z. z.). Forma náhrady závisí od voľby oprávnenej osoby, pričom túto uvedie vo výzve adresovanej Slovenskému pozemkovému fondu alebo správcovi urobenej do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného pozemkového úradu. Slovenský pozemkový fond alebo správca je povinný do jedného roka od výzvy oprávnenej osoby jej ponúknuť náhradný pozemok. Po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká (§ 6 ods. 6 zákona č. 503/2003 Z. z.). Pozemkový úrad vo svojom rozhodnutí podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. nemôţe uloţiť povinnej osobe priamu povinnosť vydať ako náhradu pozemok podľa špecifikácie (výmera, bonita a pod.) a ani ustanoviť sumu, v ktorej by mala byť poskytnutá finančná náhrada. Obe tieto formy náhrady sú predmetom osobitného konania. Výška finančnej náhrady je pritom obmedzená zákonom tak, ţe pri poskytnutí finančnej náhrady oprávnenej osobe podľa § 6 ods. 2 sa postupuje podľa ustanovenia cenového predpisu platného ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (§ 8a zákona č. 503/2003 Z. z.). Odporca ako aj povinné osoby ako štátny orgán môţe konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 8 5Sţo/137/2010 Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu v medziach opravného prostriedku bolo vydané v súlade so zákonom, a teda krajský súd rozhodol správne, ak toto rozhodnutie potvrdil. Odvolanie navrhovateľky neobsahuje námietky spôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci inak, neţ ako ho posúdil súd prvého stupňa (§ 220 a § 221 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací súd nezistil v konaní súdu prvého stupňa vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). K námietke navrhovateľky ohľadom zdĺhavého konania odporcu odvolací súd uvádza, ţe dĺţka správneho konania ani prípadné prieťahy v konaní nezakladajú nezákonnosť rozhodnutia vo veci. Prieťahy v konaní však môţu byť dôvodom pre podanie sťaţnosti v zmysle § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, či čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP ako aj § 250k ods.

§ 250lods.

2 OSP s poukazom na § 142 ods. 1 OSP tak, ţe navrhovateľke ich náhradu nepriznal, pretoţe v tomto konaní nebola úspešná, a odporcovi preto, ţe mu ţiadne trovy z dôvodu podania neúspešného odvolania navrhovateľky nevznikli a ani ich náhradu neuplatnil. Pouč en i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. februára 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhodnotenia: Petra Slezáková